Alypos zo Sikyónu
Alypos (starogr. Ἄλυπος) bol grécky sochár z prelomu 5. a 4. storočia pred Kr.[1][2]
Sochár Alypos pochádzal zo Sikyónu.[1] Učil sa u sochárskeho majstra Naukyda z Argosu a činný bol približne na konci 5. a na začiatku 4. storočia pred Kr.[2] O sochárovi Alypovi a jeho dielach nám uvádza správy staroveký cestovateľ Pausanias, a to vo svojej sprievodcovskej príručke po Grécku.[3]
Pausanias zaznamenal, že bol autorom niekoľkých sôch olympijských víťazov umiestnených na posvätnej pôde Olympie: „Po pravej strane Hérinho chrámu je socha zápasníka, bol to Symmachos, syn Aischylov, rodom Éliďan; vedľa neho je podobizeň Neolaida, syna Proxenovho, z arkádskeho Fenea, ktorý si odniesol víťazstvo v pästnom zápase medzi chlapcami. Ďalej je Archedamos, syn Xeniov, tiež rodom Éliďan, rovnako víťaz medzi chlapcami, a to v zápasení. Sochy týchto ľudí, ktorých som vymenoval, zhotovil sikyónsky Alypos, žiak argejského Naukyda.“[4] V Olympii ho zaujala aj socha Euthymena z arkádskeho Mainalu, dvojnásobného olympijského víťaza v zápasení.[5]
V Apolónovom posvätnom okrsku v Delfách medzi najpamätnejšie votívne diela zaradil aj jeho sochy bojovníkov (boli to votívne dary Sparťanov a ich spojencov po víťazstve nad Aténčanmi pri Aigospotamoi (Kozích riečkach) v roku 405 pred Kr., mali zvečniť týchto bojovníkov za ich statočnosť[6]), bola to socha myndského Theopompa (na zvyšku z podstavca sa našiel nápis s jeho menom a signatúra autora sochy [7]), samského Kleoméda, karystského Aristoklea z Euboie, eretrijského Autonoma, korintského Aristofanta, troizénskeho Apollódora a Dióna z Epidaurosu v Argolide.[8]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 355.
- ↑ a b Archeologický ústav CSAV v Akademii, nakl. CSAV, 1860, Památky archaeologické, str. 104
- ↑ Julius Meyer, Wilhelm Schmidt, Hermann Lücke, Hugo von Tschudi, W. Engelmann, 1872, Allgemeines Künstler-Lexikon, str. 575
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 429.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 446-447.
- ↑ Philipp Vandenberg. The Mystery of the Oracles. New York : Macmillan, 1982. ISBN 978-00-2621-590-9. S. 109.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Central Greece (IG VII-IX): Delphi FD III 1:56 [1]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 282.