Amfilochos (syn Amfiaraa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Amfilochos (starogr. Αμφίλοχος – Amfilochos) je v gréckej mytológii, syn Amfiaraa a Eryfily, bol rovnako ako jeho otec a jeho starší brat Alkmaión známy veštec. Po otcovej smrti sa stal kráľom Argu.

Jeho otec hoci predvídal svoju smrť, musel nastúpiť proti svojej vôli spolu s Adrastom do vojny zvanej Siedmi proti Tébam, pretože ho k tomu prinútila jeho manželka Erifylé, ktorú podplatil Polyneikes drahocenným náhrdelníkom, pretože sa chcel zmocniť trónu.[1] A tak zanechal doma manželku a svojich dvoch synov a odišiel do vojny proti Tébam. Téby sa však útoku ubránili a útočníci v tejto krvavej vojne stratili v bojoch až šesť zo svojich siedmich vojvodcov a Amfiaraos ako to sám predvídal, zomrel tiež.[2]

O desať rokov neskôr potomkovia padlých vojvodcov tzv. epigoni,[3] vrátane bratov Alkmaióna a Amfilocha zorganizovali vojenskú výpravu proti Tébam.[4] História sa na začiatku opakovala, lebo bratia ako predtým ich otec dlho váhali, či sa výpravy zúčastnia, ale presvedčila ich opäť matka Erifylé, ktorú tentoraz podplatil Polyneikov syn Thersandros. Vojna s Tébami bola však úspešná a mesto tentokrát už padlo. Po návrate do Argu sa bratia dozvedeli, že príčinou smrti ich otca bola ich matka a Alkmaión po porade s veštiarňou svoju matku zabil [4](možno sám, možno s bratom). Umierajúca matka ich z posledných síl ešte stihla prekliať slovami: "Krajina Grécka, Ázie a celého sveta, odoprite prístrešie mojím synom!" Po tejto vražde sa na Alkmaióna vrhli bohyne pomsty Erínye a dohnali ho skoro až k šialenstvu. Nešťastník preto opustil rodnú krajinu a po rokoch strávených v cudzine ho nakoniec nechal zavraždiť arkádsky kráľ Fégeus.

Podľa Thukydida bol Amfilochos neskôr účastníkom trójskej vojny.[5] Keď sa vrátil domov nebol spokojný s pomermi v Argu v Ambrakijskom zálive, založil preto v Amfilochii nové mestá [6] a jedno pomenoval po svojom rodisku Argos. Ako píše ďalej Thukydides, toto mesto sa onedlho zaradilo medzi najväčšie a najbohatšie mestá.[7] [8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Apollodoros, Kronika, 3,6,2.
  2. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,20,5.
  3. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 10,10,4.
  4. a b Apollodoros, Kronika, 3,7,2.
  5. Herodotos, História, 7,91.
  6. Herodotos, História, 3,91.
  7. Thukydides, Dejiny peloponézskej vojny, 2,68.
  8. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,18,5.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]