Anatolios

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anatolios

Anatolios († 3. júl 458) bol konštantínopolský patriarcha v rokoch 449458.

Anatolios pochádzal z Alexandrie. V tomto meste bol aj vysvätený za kňaza a neskôr dokonca pôsobil ako apokrisiár alexandrijského patriarchu Dioskora I., mimochodom prívrženca Eutychovho učenia, ktoré neskôr Chalcedónsky koncil zavrhol ako herézu.

V novembri roku 449 sa Anatolios stal konštantínopolským arcibiskupom. Počas Chalcedónskeho koncilu v roku 451 vynikal ako obhajca ortodoxnej viery tak proti monofyzitizmu ako i proti nestorianizmu a významnou mierou prispel k formulovaniu záverov tohto koncilu.

Keďže 28. kánon Chalcedónskeho koncilu povýšil Konštantínopol na patriarchálne sídlo, ktorému odteraz patrí primát vo vzťahu k Alexandrii i Antiochii, stal sa tak Anatolios (z právneho hľadiska) prvým konštantínopolským patriarchom. Táto právna úprava však zároveň znamenala aj začiatok dlhotrvajúceho sporu s rímskymi pápežmi, ktorí neuznávali nadradenosť Konštantínopolu nad ostatnými patriarchálnymi sídlami kresťanského Východu a už vôbec nie v texte 28. kánonu Chalcedónskeho koncilu definovanú právnu rovnocennosť Konštantínopolu vo vzťahu k Rímu, pričom Rímu bol priznaný len čestný primát.

Anatoliov veľmi blízky vzťah k východorímskemu cisárskemu dvoru ilustruje aj fakt, že vo februári 457 korunoval Leva I. za cisára – bolo to totiž prvýkrát v dejinách, kedy mal konštantínopolský patriarcha pri tejto ceremónii takúto úlohu...

Anatoliovi sa pripisuje zostavenie zbierky gréckych hymnov.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Friedrich Wilhelm Bautz: Anatolios. In: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon (BBKL). Band 1, Bautz, Hamm 1975. 2., nezmenené vydanie Hamm 1990, ISBN 3-88309-013-1, Sp. 159–160.
  • Adolf Jülicher: Anatolius 16. In: Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft (RE). Band I,2, Stuttgart 1894, Sp. 2074.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anatolios na nemeckej Wikipédii.