Anaxilas z Rhégia
Anaxilas (iné názvy: Anaxilaos, Anaxileós; starogr. Ἀναξίλας, Ἀναξίλαος, Ἀναξίλεως) bol tyran v Rhégiu v 5. storočí pred Kr.[1][2]
Anaxilas bol tyran v Rhégiu od roku 494 pred Kr., kedy sa chopil moci, do roku 476 pred Kr.[1] Pokúšal sa ovládnuť Zanklé na sicílskej strane úžiny, ale ich obyvatelia sa tajne dohodli s Hippokratom z Gely.[1][3] Anaxilas nakoniec mesto dobyl a premenoval ho na Messenu (podľa Thukydida názvom svojej pôvodnej vlasti[4]).[1]
V roku 480 pred Kr. podporoval kartáginskú inváziu na Sicíliu, ale Kartágijcov v bitke pri Himere porazil Gelón,[1] ktorý sa kvôli tejto bitke nemohol zapojiť do bojov Grékov proti Perzskej ríši. Herodotos o tom uvádza: „Na Sicílii sa hovorí, že Gelón by bol Grékom pomohol, i keď sa zdráhal vstúpiť pod velenie Lakedaimončanov, keby nebol v tom čase proti nemu priviedol Térillos tristotisíc Feničanov, Lýbijčanov, Iberov, Ligyov, Helisykov, Sardínčanov a Kyrniov pod velením Amilka, syna Annónovho. Térillos, syn Krinippov, bol samovládcom v Himere a bol z Himery vypudený akragantským vládcom Théronom, synom Ainésidémovým. Amilkas bol kráľom Kartága a Térillos ho k tomu prehovoril, pretože bol jeho pohostinným priateľom; veľmi mu pri tom pomohla ochota Anaxilea, syna Krétinovho, ktorý ako samovládca v Rhégiu dal svoje deti Amilkovi ako rukojemníkov a tak ho priviedol na Sicíliu svojmu svokrovi na pomoc. Anaxileós bol totiž ženatý s Kydippou, dcérou Térilla. Tak sa stalo, že Gelón Grékom pomôcť nemohol a peniaze poslal do Delf.“[5]
Anaxilas uzavrel mier s Hierónom I. a dal mu svoju dcéru za ženu.[1] Historik Diodóros Sicílsky uvádza, že Anaxilas zomrel v roku osláv sedemdesiatejšiestej olympiády, v ktorej Skamandros z Mytilény vyhral beh na jedno stadion (v roku 476 pred Kr.)[6] Po jeho smrti sa Mikythos po zásluhách (verne mu slúžil) stal regentom jeho detí a aj vládcom (tyranom) Rhégia.[7] Podľa Dionysia z Halikarnasu sa nástupcom Anaxila stal jeho syn Leófrón.[8]
Taliansky historik Luigi Moretti uvádza, že Anaxilas bol pravdepodobne na 75. olympijských hrách v roku 472 pred Kr. víťaz v pretekoch na vozoch ťahaných párom mulov.[9] Túto disciplínu zaviedli na 70. olympijských hrách v roku 500 pred Kr.[10] V starovekej Olympii boli preteky na vozoch privilégom bohatých občanov, za ktorých v pretekoch väčšinou súťažil vozataj, a to v mene svojho pána. Víťazný veniec si vždy odniesol iba majiteľ voza (v tomto prípade i mulov).[10]
Pausanias o Anaxilaovom dobytí mesta Zanklé zaznamenal odlišnú verziu: podľa neho po druhej vojne Sparťanov proti Messénčanom, štvtý potomok Alkidamov, tyran Anaxilas dobýja Zanklé za pomoci utečencov z Messénie a umiestni ich tam. Pausanias ale tieto udalosti datuje do polovice 7. storočia pred Kr. (do čias 29. olympiády)[11]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 49.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 378.
- ↑ Herodotos. Dějiny. Praha : Odeon, 1972. 01-112-72. S. 334.
- ↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny V-VIII. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-5-0. S. 138.
- ↑ Herodotos. Dějiny. Praha : Odeon, 1972. 01-112-72. S. 420.
- ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 11,42,2.
- ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 11,66,1.
- ↑ Dionysios, Rhémaiké archaiologia, 20,7,1.
- ↑ Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 57 (208).
- ↑ a b Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 156.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 327-328.