Leófrón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Leófrón alebo Leofrón (starogr. Λεώφρων, Λεόφρων) bol tyran Rhégia a Zanklé v 5. storočí pred Kr.[1]

Leofrón bol syn Anaxila, tyrana v Rhégiu. Podľa Dionýza z Halikarnasu sa stal jeho následníkom.[1] Je preto pravdepodobné, že bol starším z dvoch Anaxilových synov, v mene ktorých ich regent Mikythos po smrti Anaxila vládol a neskôr na podnet syrakúzskeho tyrana Hieróna odstúpil. Diodoros, ktorý uvádza tieto udalosti sa nezmieňuje o menách synov Anaxila.[2] Podľa toho istého autora ich vláda trvala šesť rokov (467 - 461 pred Kr.), na konci ktorej boli počas povstania zo svojej krajiny vyhostení.[3] Rímsky historik Iustinus zaznamenal, že Leofrón viedol vojnu proti susednej Lokride.[4]

Luigi Moretti uvádza, že Leofrón bol pravdepodobne na 78. olympijských hrách v roku 468 pred Kr. víťaz v jazdeckom preteku na koni (niektorí odborníci ol. víťazstvo Leofróna z Rhégia spochybňujú[5]).[6] V Olympii sa dostihy zaviedli na 33. hrách v roku 648 pred Kr.[7] V týchto pretekoch väčšinou súťažil námezdný jazdec. Víťazný veniec si ale vždy odniesol iba majiteľ koňa.[8] Leofrón je ako olympijský víťaz uvedený aj v byzantskom lexikóne Suda[9] Podľa gréckeho spisovateľa Athénaia z Naukratidy jeho olympijské víťazstvo oslávil (na sklonku svojho života) oslavnou básňou (hymnom) Simónides z Keu.[10]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Dionysios, Rhémaiké archaiologia, 20,7,1.
  2. Diodoros, Bibliotheca historia, 11,66,1-3.
  3. Diodoros, Bibliotheca historia, 11,76,5.
  4. Iustinus, Liber Historiarum Philippicarum, 21,3.
  5. Lucia Athanassaki, Ewen Bowie, Archaic and Classical Choral Song, str. 301
  6. Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 61 (247).
  7. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 378.
  8. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 157-158.
  9. Suda, Katachórion Athénaios, 4.[1]
  10. Athénaios z Naukratidy, Deipnosofistai, 1,24.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]