Andragogika
Andragogika je aplikovaná veda o výchove a vzdelávaní dospelých. Andragogika je veda o výchove dospelých, o vzdelávaní dospelých a o starostlivosti o dospelých, ktorá pri tomto procese rešpektuje zvláštnosi dospelej populácie a zaoberá sa pri tom socializáciou, personalizáciou a enkulturáciou.
Pôvod pojmu andragogika
Pojem andragogika sa skladá z (gréc.) andrós = muž, agógé = vedenie.
Predtým ako sa na začiatku 19. storočia prvý krát objavil pojem andragogika, predpokladalo sa, že metódy a techniky učenia detí by mohli byť aplikované i pre potreby vzdelávania dospelých. V skutočnosti bola pedagogika pojmom zahŕňajúcim umenie a vedu vzdelávania všeobecne, i keď grécky pôvod tohto slova znamenal "vedenie detí".
Pojem andragogika bol teda vytvorený, aby kompenzoval túto nesprávnu interpretáciu pedagogiky a referoval výslovne k umeniu a vede vzdelávania dospelých.
Po prvý krát pojem andragogika použil nemecký učiteľ, Alexander Kapp v roku 1833, na opis prvkov Platónovej vzdelávacej teórie. Kappov pojem bol však dlho otázkou sporu a postupne upadol do zabudnutia. Termín andragogika sa však znovu objavil v roku 1921 v správe od Rosenstocka, v ktorej argumentoval, že "vzdelávanie dospelých si vyžaduje špeciálnych učiteľov, metódy a filozofiu" a tieto špeciálne požiadavky zhrnul práve pod pojmom andragogika.
Predmet andragogiky
Š. ŠVEC (2002) v knihe Základné pojmy v pedagogike a andragogike vysvetľuje andragogiku v širšom pojme ako adultnú edukáciu: „vzdelávanie a výchova, výcvik dospelých, systematicky organizovaný rozvoj vedomostí, schopností, hodnotových postojov, záujmov, potrieb, ašpirácií a iných osobných vlastností potrebných na plnohodnotný sociálny život v práci a mimopracovných aktivitách občana, rodiča, účastníka sociálnokultúrnych a iných životných aktivít a na mnohostranný osobný sebarozvoj. V niektorých anglofónnych krajinách sa chápe užšie, napr. v Spojenom Kráľovstve, ako všeobecné vzdelávanie dospelých na neprofesné účely, v iných širšie, napr. v Austrálii, ako každé súvislé vzdelávanie nasledujúce po svojom iniciálnom cykle. Zahŕňa tzv. druhošancové vzdelávanie v škole, spravidla popri zamestnaní, pokračovacie vzdelávanie, odborné rekvalifikačné vzdelávanie, sociokultúrne vzdelávanie vo voľnom čase, občianske vzdelávanie a iné“.
Členenie andragogiky
1. teoretické disciplíny
- história výchovy a vzdelávania dospelých a andragogického myslenia
- teória vzdelávania dospelých resp. androdidaktika
- teória výchovy dospelých
- komparatívna andragogika
2. aplikované disciplíny
- profesijná andragogika - skúma zákonitosti vzdelávania dospelých
- sociálna andragogika - zaoberá sa skúmaním vzťahy medzi sociálnym prostredím a výchovou dospelého človeka
- kultúrno-osvetová andragogika
Oblasti akčného pôsobenia (skúmania) andragogiky
1. tradičná oblasť – skúma:
- školské vzdelávacie systémy
- podnikové vzdelávacie systémy
- záujmové (mimoškolské) vzdelávacie systémy
2. edukácia so špecifickým zameraním
- ekologická výchova
- kultúrna výchova
- politická výchova
- občianska výchova
- prevencia patologických javov v spoločnosti (napr. kriminalistika)
- sexuálna výchova
- zdravotná osveta
- lekárska andragogika
- kriminalistická andragogika
- penologická andragogika (trestné zariadenia, väznice)
- podniková výchova
- vojenská výchova
- telesná výchova
3.oblasť širokej starostlivosti o občanov
- kultúrno-výchovná činnosť
- knihoveda
- muzejníctvo
- pamiatková starostlivosť
- personalistika
- rozvoj ľudských zdrojov
- personálny management
- sociálna starostlivosť
- gerontológia
- postpenitenciárna starostlivosť (po výkone trestu)
- poradenstvo
- starostlivosť o chorých
- voľnočasové, relaxačné a sebarealizačné aktivity
Zložky výchovy dospelého človeka
- starostlivostná – vytváranie sociálnych a psychických podmienok pre prípravu človeka na výkon jeho sociálnych rolí
- edukačná – výchova systémom utvárania osobnosti a osvojovania si určitých sociálnych regulatívov
- vzdelávacia – prenos kultúrnych obsahov, informácií, poznatkov, zručností, návykov, koncepcií, sebarealizácie do praxe
Filozofia súčasnej andragogiky
Vzdelávanie dospelých vnímame ako celok logicky navzájom pospájaných hypotéz, ktoré by mali vysvetľovať a predpovedať správanie sa jednotlivých fenoménov.
Teórie, ktoré sa postupne rozvinuli v andragogike
- behaviorálne – Thorndike, Skinner
- pragmatické – Dewey, James
- psychoanalytické – S. Freud, Adler
- existencionalistické – Schaller, Bolnov
- kritické
- komunikatívne – Wolfgang Klafki
- humanistické – Rogers, Selby
Nové smery v andragogike