Angelo De Donatis

	Angelo De Donatis
	kardinál Svätej rímskej cirkvi; Hlavný pápežský penitenciár
	Nihil caritate dulcius; Nič nie je sladšie ako láska
Štát pôsobenia	Taliansko; Vatikán
Funkcie a tituly
Pápežský penitenciár
	6. apríl 2024 –
Generálny vikár Jeho svätosti pre rímsku diecézu
	2017 – 2024
Predchádzajúce funkcie
	Podsekretár Kongregácie pre klérus; (2000 – 2003); Rímsky pomocný biskup; (2015 – 2017); Titulárny biskup z Mottoly; (2015 – 2017); Titulárny arcibiskup z Mottoly; (2017 – 2018); Apoštolský administrátor Ukrajinského katolíckeho apoštolského exarchátu Talianska; (2019 – 2020); Generálny vikár Jeho Svätosti ; (2017 – 2024); Veľkňaz z Lateránskej baziliky sv. Jána; (2017 – 2024);
Biografické údaje
Narodenie	4. január 1954 (70 rokov); Casarano, Taliansko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	12. apríl 1980 (26 rokov); Taliansko; Antonio Rosario Mennonna
Biskup
Menovanie	14. september 2015 (61 rokov); František (pápež)
Konsekrácia	9. november 2015 (61 rokov); Bazilika svätého Jána v Lateráne, Rím
Svätiteľ	František; 266. rímsky biskup
Spolusvätitelia	Agostino Vallini; kardinál; Beniamino Stella; kardinál
Kardinál
Menovanie	20. november 2010 (56 rokov); František
Stupeň	kardinál-kňaz; (2021 – dodnes)
Titulárny kostol	San Marco
Odkazy
	Angelo De Donatis na catholic-hierarchy.org angl. ; Angelo De Donatis
	Taliansky portál; Vatikánsky portál; Biografický portál

Angelo De Donatis (* 4. január 1954, Casarano, Taliansko) je taliansky rímskokatolícky kardinál. Od apríla 2024 je hlavným penitenciárom. V rokoch 2017 až 2024 bol kardinálom vikárom (oficiálnym generálnym vikárom Jeho Svätosti) a veľkňazom Arcibaziliky sv. Jána v Lateráne.

Pred vymenovaním za kardinála vikára bol De Donatis pomocným biskupom Rímskej diecézy.

Životopis

Angelo De Donatis sa narodil 4. januára 1954 v Casarano, obci v provincii Lecce a talianskom regióne Apúlia. Navštevoval seminár v Tarante a Pápežský rímsky veľký seminár. Počas pobytu v Ríme študoval filozofiu na Pápežskej lateránskej univerzite a teológiu na Pápežskej univerzite Gregoriana, kde získal licenciát posvätnej teológie v morálnej teológii.

Kňazská služba

12. apríla 1980 bol De Donatis vysvätený za kňaza v kostole San Domenico v Casarano v diecéze Nardò-Gallipoli biskupom Antoniom Rosario Mennonnom. Potom vyučoval náboženstvo v kostole San Saturnino v Ríme, ktorého sa neskôr stal vikárom. V Rímskej diecéze bol inkardinovaný 28. novembra 1983.

V rokoch 1989 až 1991 bol De Donatis archivárom tajomníka kolégia kardinálov. Stal sa duchovným riaditeľom Veľkého pápežského rímskeho seminára, kde pôsobil do roku 2003, kedy bol vymenovaný za farára v Bazilike San Marco Evangelista al Campidoglio v Ríme a asistenta Národnej asociácie hl. Príbuzní duchovenstva. V rokoch 1990 až 1996 pôsobil aj ako riaditeľ duchovenstva Rímskeho vikariátu. Potom sa stal členom pastoračnej rady a kolégia konzultorov Rímskej diecézy.

De Donatis bol prijatý za rytiera do Jazdeckého rádu Božieho hrobu v Jeruzaleme v roku 1989. 10. apríla 1990 bol vymenovaný za kaplána Jeho Svätosti a získal titul monsignora.

V roku 2017 bol duchovným asistentom združenia Don Andrea Santoro, ktoré si pripomína výročie atentátu v Turecku v roku 2006 na Andreu Santora, talianskeho kňaza a spolužiaka zo seminára De Donatisa. De Donatis udržiava spojenie so svojím rodným mestom tým, že každoročne počas leta vedie duchovné cvičenia v krypte kríža v Casarano.

Bol medzi siedmimi rímskymi kňazmi, ktorých vybral arcibiskup Giovanni Angelo Becciu na obed s pápežom Františkom po svätej omši v roku 2013, len dva týždne po zvolení pápeža.^[1] V októbri 2013 si ho pápež František, ktorý sa na obede stretol De Donatisa len raz, vybral, aby kázal v roku 2014 pôstne duchovné cvičenia Rímskej kúrie, čo je úloha, ktorú päťdesiat rokov dostával kardinál alebo známy teológ.

Biskupská služba

De Donatis bol 14. septembra 2015 menovaný pápežom Františkom za titulárneho biskupa z Mottoly a za pomocného biskupa Ríma, kde bol zodpovedný za vzdelávanie duchovných. Za biskupa bol vysvätený v Arcibazilike sv. Jána v Lateráne 9. novembra 2015. Hlavným svätiteľom bol pápež František, kým kardinál Agostino Vallini, generálny vikár Ríma, a kardinál Beniamino Stella, prefekt Kongregácie pre duchovenstvo, vystupovali ako spoluzasvätenci. De Donatis prijal svoj erb s biskupským heslom „nihil caritate dulcius“, čo je fráza prevzatá zo svätého Ambróza, čo sa z latinčiny prekladá ako „nič nie je sladšie ako láska“.

Dňa 29. apríla 2016 bol De Donatis vymenovaný za rektora kostola San Sebastiano al Palatino v Ríme. Dňa 6. júna toho roku dohliadal na jubileum kňazov počas mimoriadneho jubilea 2016 v Rímskej diecéze a podieľal sa na organizácii jubilejných aktivít v diecéze Trapani. Viedol aj Confessio Vitae počas jubilejného roku v Milánskej arcidiecéze.

V septembri 2016 De Donatis publikoval Nulla è più dolce dell'amore (Nič nie je sladšie ako láska), zbierku dvadsiatich úvah o rôznych formách milosrdenstva, ako ich interpretuje Biblia.

Dňa 26. mája 2017 pápež František vymenoval De Donatisa za generálneho vikára Ríma a veľkňaza Arcibaziliky sv. Jána v Lateráne, čím ho zároveň povýšil do hodnosti arcibiskupa. Generálny vikár slúži ako faktický biskup Ríma v mene pápeža. Pápež František ignoroval pravidlo, že generálny vikár Ríma musí byť kardinál. De Donatis je prvou osobou od 16. storočia, ktorá bola menovaná generálnym vikárom, keď nie je kardinálom. Ako generálny vikár pôsobí ex officio ako veľký kancelár Pápežskej lateránskej univerzity. Zároveň bol ustanovený za apoštolského administrátora suburbikárskej diecézy Ostia.

Kardinál

Pápež František 20. mája 2018 oznámil, že na nasledujúcom konzistóriu vymenuje De Donatisa za kardinála.^[2] Na konzistóriu mu bol 28. júna 2018 pridelený dekanát San Marco, rovnaký kostol, v ktorom pôsobil ako farár pred pätnástimi rokmi.

De Donatis bol od 11. júla 2019 do 24. októbra 2020 apoštolským administrátorom Ukrajinského katolíckeho apoštolského exarchátu Talianska.

Dňa 12. marca 2020, keď už boli verejné omše v Taliansku zakázané, nariadil De Donatis zatvoriť rímske kostoly pre verejnosť. Kardinál Konrad Krajewski a ďalší kostoly aj tak otvorili. 13. marca nariadil, aby sa farské kostoly mohli otvárať za predpokladu, že prijmú vhodné opatrenia na zabránenie šírenia vírusu COVID-19. Povedal, že pred vydaním každého z týchto príkazov hovoril s pápežom Františkom. V liste diecéze napísal: „Riziko kolapsu zdravotníckych štruktúr je evidentné... Túto tragickú možnosť môžeme obmedziť iba prijatím opatrení na zastavenie nákazy a umožnením reorganizácie národného zdravotníctva... Kresba blízko seba – nie fyzicky, ale solidárne... Žiaľ, chodiť do kostola nie je nič iné ako ísť kamkoľvek: Existuje riziko nákazy.“

Po pozitívnom teste na COVID-19 vstúpil De Donatis 30. marca 2020 s horúčkou na polikliniku Univerzity Agostina Gemelliho; nedávno nebol vo fyzickom kontakte s pápežom Františkom ani nenavštívil Vatikán. Bol prepustený 10. apríla a naďalej sa zotavoval doma.

Kardinál De Donatis bol kritizovaný zo strany obetí údajného duchovného a sexuálneho zneužívania Marka Rupnika, ktorí vyjadrili „zmätok“ nad vyhlásením Rímskej diecézy chváliacim umelecké a teologické centrum, ktoré založil.

V januári 2023 pápež František reorganizoval Rímsku diecézu a výrazne obmedzil úlohu generálneho vikára. Definoval úlohu každého pomocného biskupa a prevzal priamu zodpovednosť za mnohé diecézne rozhodnutia. Generálnemu vikárovi definoval úlohu koordinátora práce diecéznych orgánov, definoval ho ako pomocného a obmedzil sféru jeho zodpovednosti pravidlom, že generálny vikár „nebude podnikať dôležité iniciatívy alebo iniciatívy presahujúce rámec bežná administratíva bez toho, aby ste sa mi najprv hlásili“.

Pápež František ho 6. apríla 2024 vymenoval za hlavného väzenského zariadenia. Pápež povedal svojim pomocníkom, že pred vymenovaním nového generálneho vikára „si nájde čas na vykonanie zdravého rozlišovania“.

Erb

Popis

Prevrátená obrátená palica: v prvej, červenej časti poľa je okrídlený lev so svätožiarou, s hlavou otočenou dopredu, pričom sa krčí a prednými nohami drží pred hruďou zlatú knihu nesúcu čiernu kapitálku písmená PAX TIBI MARCE v štyroch radoch na prvej strane a EVANGELISTA MEUS v štyroch radoch na druhej strane. V druhej modrej divízii na pravej strane je náboj strieborného umbracula. V treťom striebornom oddelení je vetva s otvoreným granátovým jablkom. Gotický patriarchálny kríž je za štítom a galero, čo znamená De Donatisov arcibiskupský štatút.

Pred vymenovaním za generálneho vikára Ríma bol erb De Donatisa ako pomocného biskupa rozdelený na červené a strieborné pole, bez umbracula na modrom poli.

Biskupské heslo

Slová De Donatisovho latinského biskupského hesla, nihil caritate dulcius („nič nie je sladšie ako láska“ v angličtine), sú prevzaté z De officiis ministrorum sv. Ambróza (v angličtine: On the Duties of the Clergy): „Buď medzi vami mier, ktorý prevyšuje všetky city, nič nie je sladšie ako láska, nič príjemnejšie ako pokoj.

Výklad

Lev svätého Marka Evanjelistu, vybraný na počesť svätca, ktorému je zasvätená farnosť, ktorú viedol pred vymenovaním za biskupa, stojí na červenej farbe, ktorá je farbou lásky a krvi. Umbrakulum, symbol rímskeho biskupa, na modrom pozadí, predstavujúce odpútanie sa od pozemských hodnôt a vzostup duše k Bohu. V spodnej časti je na striebornom pozadí granátové jablko, symbol umučenia Krista, ktoré symbolizuje čistotu Panny Márie, ktorej De Donatis zveruje svoju biskupskú službu.

Referencie

↑ Zoznam kardinálov vstupujúcich do konkláve podľa ich príslušného poradia priorít (biskupov, kňazov, diakonov)] (v taliančine) [online]. [Cit. 2015-09-20]. Dostupné online.
↑ Konzistórium v júni, tu sú Františkovi noví kardináli [online]. [Cit. 2015-09-20]. Dostupné online.

Pozri aj

Zoznam žijúcich kardinálov

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Angelo De Donatis

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Angelo De Donatis na anglickej Wikipédii.

[1] Zoznam kardinálov vstupujúcich do konkláve podľa ich príslušného poradia priorít (biskupov, kňazov, diakonov)] (v taliančine) [online]. [Cit. 2015-09-20]. Dostupné online.

[2] Konzistórium v júni, tu sú Františkovi noví kardináli [online]. [Cit. 2015-09-20]. Dostupné online.

[1]

[2]