Another Country

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Another Country je román[1], napísaný Jamesom Baldwinom. Publikovaný bol v roku 1962[2], opisuje morálnu neistotu a rasovú neznášanlivosť v amerických mestách.[3] Okrem toho pracuje s témami, ktoré boli dlho tabuizované ako bisexualita, mimomanželský pomer alebo medzirasové partnerstvá.

Námet románu Another Country, ako aj jeho predchádzajúcich dvoch diel, pochádza z miesta Baldwinovho narodenia a dospievania - z Harlemu. Harlem prešiel na začiatku dvadsiateho storočia istými sociálno-kultúrnymi zmenami, ktoré sa prejavili v koexistencii domáceho obyvateľstva s európskymi etnickými skupinami. Diverzifikovaný Harlem sa stal akýmsi univerzálnym motívom, objavujúcim sa v jeho tvorbe.[2] Baldwin sa vo svojej tvorbe zaoberá aj polemikou černošskej identity a občianskych práv.[1] Dej je zasadený do Greenwich Village, v Harleme a vo Francúzsku. Baldwin spája Harlem a Paríž, v základe rozdeľuje knihu na dve mestá s cieľom okoreniť starú Európu s takzvaným novým svetom a vytvoriť jednu spoločnosť, spoločnosť uvedomujúcu si nehmotnosť ľudských snov.[2] Baldwin začal román písať v Harleme v roku 1948 a v písaní pokračoval v Paríži a neskôr opäť v New Yorku. Knihu dokončil až v roku 1962 Istanbule.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá časť knihy nesie názov Easy Rider a prináša citát od W. C. Handyho z jeho Where My Easy Rider´s Gone. Začína sa opisom posledného dňa černošského jazzového muzikanta Rúfusa Scotta v novembri. Dej sa sústredí nielen na prítomnosť, ale sa i retrospektívnym spôsobom, cez Rúfusove pamäti, vracia do momentov, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvnili jeho rozhodnutie spáchať samovraždu. Čitateľ sa dozvedá o Rúfusovom prvom stretnutí s Leonou, beloškou z Juhu, a následnej transformácii ich flirtu na vzťah. Leona sa k Rúfusovi nasťahuje, no po istom čase sa objavia problémy. Rúfus začne byť voči Leone násilnícky, čo ju napokon dovedie až na psychiatrickú liečebňu. Neschopný vyrovnať sa s dôsledkami svojich činov, Rúfus upadá do hlbokej depresie. Cíti vinu za svoje skutky, ktorými Leone ublížil, no i akési zlyhanie vo svete, ktoré sa v istých momentoch mení na hnev. Odchádza a dlhší čas sa neozýva rodine, ani priateľom. Túla sa po uliciach, špinavý a často hladný. Nemá odvahu vrátiť sa, no zároveň sa hanbí za to, ako dopadol a ako vyzerá. Po ďalších úvahách sa rozhodne navštíviť svojho najlepšieho priateľa, Vivalda Mooora. Vivaldo, ktorý sa snažil vyriešiť krízu medzi Rúfusom a Leonou je šťastný, že sa jeho stratený priateľ vrátil. Oznamuje mu, že sa oňho všetci báli a jeho sestra, Ida bola dokonca na polícii. Rúfus otáľa s oznámením svojho návratu rodine. Radšej ide s Vivaldom do baru, kde opäť stretáva priateľov - manželov Cass a Richarda Silenských, i Jane, Vivaldovu vtedajšiu priateľku. Pocit prázdnoty sa však nevytráca. So slovami, že ide na toaletu odchádza z baru, nastupuje do metra a vozí sa po meste veľmi dlhý čas, až napokon prichádza na koniec svojej cesty životom, ktorú ukončuje skokom do rieky z mosta Georga Washingtona.

Po Rúfusovej smrti sledujeme osudy ďalších postáv z románu. Ida, Rúfusova sestra, prichádza do domu Cass a Richarda Silenských, lebo sa chce dozvedieť podrobnosti o jeho náhlom objavení sa v meste. Vivaldo, ktorý Rúfusa videl naposledy, sa cíti byť vinný, lebo nepozná odpoveď na otázku, kam by mohol ísť po rýchlom nočnom odchode z baru. Richard osmeľuje Idu, že jej bratovi sa určite nič nestalo. Nečakaná správa o Rúfusovej smrti všetkých zaskočí. Nasledujú úvahy o možných príčinách jeho rozhodnutia a pocit viny, ktorý postavy navzájom zdieľajú. Táto udalosť ich neplánovane všetkých stmelí.

Vivaldo sa začne zaujímať o Idu, Rúfusovu sestru. Ich vzťah je však plný napätia, ktoré pramení z rasovej odlišnosti a jej chápania v spoločnosti a z Idinej zatrpknutosti po strate milovaného brata.

Richard Silenský vydáva svoj prvý román. Vzťah medzi ním a jeho manželkou Cass začína byť chladnejší. Ida sa snaží preraziť ako speváčka v jazzových baroch a začína sa prejavovať jej egocentrizmus a nenávisť voči tým, čo jej ublížili. Do príbehu vstupuje Steve Ellis, televízny režisér, ktorý chce sfilmovať Richardov román a v Ide vidí novú vychádzajúcu hviezdu. V novinách sa objavuje článok, ktorý oznamuje, že Eric Jones, herec a homosexuál, kedysi zamilovaný do Rúfusa, sa po rokoch vracia do Spojených štátov kvôli úlohe na Broadwayi.

Druhá časť knihy Any Day Now s citátom od Josepha Conrada z jeho knihy Victory, prináša opis posledného dňa Erica Jonesa a jeho mladého milenca Yvesa v južnom Francúzsku, pred Ericovým odchodom späť do Spojených štátov. Eric cíti, že práve tu, a pri Yvesovi, našiel sám seba a zbavil sa tieňov, ktoré ho prenasledovali. Obáva sa návratu do krajiny, ktorá je preňho symbolom dávnych chýb. V New Yorku znovuobnovuje svoje vzťahy s priateľmi - s Vivaldom, Cass, Richardom a zoznamuje sa s Idou. Chce sa dozvedieť viac o Rúfusovej smrti, ktorú mu v rýchlom telegrame oznámila Cass, keď bol v Francúzsku. Je prekvapený Rúfusovým konfliktom s Leonou, i s jej hospitalizáciou na klinike. Eric je pohltený starou bolesťou zo straty.

V priebehu leta sa prehlbuje emocionálna priepasť medzi Cass a Richardom Silenskými. Cass pod vplyvom osamelosti a pocitu prázdna začína svoj pomer s Ericom. Obaja, Cass aj Eric, túžia po blízkosti inej osoby, po pochopení v prázdnote. Cass ako svoju výhovorku za neprítomnosť doma využíva Idu alebo Vivalda. Stagnácia sa dostáva aj do ich vzťahu.

Pomyselný zlom nastáva po filmovom predstavení v kine, na ktorom boli vo štvorici Cass s Ericom a Ida s Vivaldom. Po skončení francúzskeho filmu, v ktorom mal malú úlohu aj Eric, sa dvojice rozdeľujú. Vivaldo odchádza s Ericom do Ericovho bytu a Cass ide s Idou do baru.

Vivaldo s Ericom sa rozprávajú do skorého rána o vzťahoch, láske, svojich pocitoch a trápeniach, ale aj o Rúfusovi. Vivaldo sa Ericovi vyspovedá zo svojho pocitu viny, že Rúfusovi nepomohol, keď videl, že to potrebuje. Cítil, že na sklonku síl potrebuje pri sebe prítomnosť muža, no Vivaldo to odmietol.

Cass a Ida sa konfrontujú v taxíku na ceste do baru. Ida odsudzuje Cassino konanie, jej neveru a pomer s Ericom. Obviňuje ju, že si nevie vážiť Richardovu lásku a kvôli svojmu omylu príde napokon o deti. Cass sa zmieta medzi pocitom nenávisti voči Ide a medzi pocitom poníženia. V bare Ida vyhľadá stôl Steva Ellisona. Ida dáva celý večer Cass najavo, že ju drží v šachu. Cass začína premýšľať, na základe náznakov v chovaní Idy a Ellisona, či spolu nemajú pomer. Napokon necháva Idu v Ellisonovej spoločnosti a odchádza domov. Na pohovke nachádza Richarda, ktorý na ňu zrejme čakal a po dlhej dobe nebol zavretý sám vo svojej pracovni. V priebehu konfrontácie s Richardom, ktorý na ňu nalieha, aby mu prezradila kam chodí, lebo vie, že s Idou nebola - Ida bola po celý čas s Ellisonom s ktorým bol v kontakte, Cass priznáva svoj pomer s Ericom. Richard je zranený a nemôže pochopiť, ako môže človek podviesť iného človeka a tak hlboko mu ublížiť. Cass si uvedomí, že Richarda nikdy neprestala milovať a cíti bolesť zo svojej zrady.

Tretia časť Toward Betlehem je uvádzaná citátom zo Shakespearových Sonetov (Sonety LXV). Začína sa opisom rána, do ktorého sa Eric a Vivaldo prebudia spolu. Vivaldo cíti potrebu blízkosti iného človeka. Ich milovanie so sebou prináša i akési pochopenie samých seba a významu lásky v živote človeka. Vivaldo vyhlasuje, že nie je homosexuál, no potreboval sa dozvedieť, či sa nemusí obávať milovať aj muža. Zvuk telefónu so sebou prináša správu od Cass, ktorá Ericovi objasňuje hádku s Richardom a referuje mu Richardove výčitky voči Vivaldovi, ktorý ho mal zradiť tým, že mu nepovedal pravdu.

Vzťah medzi Vivaldom a Idou dostáva jasnejšie kontúry po Idinom priznaní pomeru s Ellisonom. Odhaľuje svoj smútok a zatrpknutosť po Rúfusovej smrti. Prezrádza svoje plány na pomstu tým, ktorí boli zodpovední za jeho smrť nepochopením jeho trápenia. Ľutuje chyby, ktoré spravila. Vivaldo sa zmieta medzi pocitom zrady, nenávisti, odporu, prázdnoty a viny.

Posledná scéna tretej časti sa týka príchodu Yvesa, Ericovho milenca do New Yorku. Je rámcovaná Yvesovými obavami a úzkosťou z neznámeho. Všetko sa mení pri pohľade na Erica, ktorý ho nadšene čaká na letisku.

Postavy[upraviť | upraviť zdroj]

Rúfus Scott: Černošský jazzový muzikant, ktorý sa z vrcholu dostal až na samotné dno svojej existencie. Talentovaný hudobník, ktorý sa nechá strhnúť pocitom hnevu voči belochom, rasovými rozdielmi a nenávisťou k svetu a napokon aj k s sebe samému. Po agresívnych útokoch na Leonu a zapríčinení jej psychickej poruchy je zničený. Leonina rodina mu nedovolí navštíviť ju v liečebni. Nenachádza východisko z pocitu dezilúzie a svoj život končí skokom do rieky z mosta Georga Washingtona.

Leona: Beloška, pochádzajúca z juhu. Má za sebou pohnutú minulosť. Rozišla sa s manželom, ktorý jej neskôr zobral dieťa. Nemala dovolené ho ani navštevovať. Rodina ju nepodporila v jej rozhodnutí. Rozhodla sa začať nový život a odišla do New Yorku. Vzťah s Rúfusom bol pre ňu sladký i horký zároveň. Zaľúbila sa, trpela jeho násilie, no napokon sa psychicky zrútila. Rodina ju odviedla na psychiatrickú liečebňu na Juh.

Manželia Scottovci: Rúfusovi a Leonini rodičia. Otec sa opíja, po Rúfusovej smrti sa veľmi zmení. Matka je dobrá žena, no neverí v akékoľvek vzťahy (partnerské, priateľské) medzi belochmi a černochmi.

Vivaldo Moore: Belošský Taliansky-Američan, Rúfusov najlepší priateľ. Tak ako aj Rúfus, aj Vivaldo si prežil neľahké časy. Potĺkal sa po uliciach a predával sa len aby mal na jedlo a aby prežil. Po Rúfusovej smrti ho prenasleduje pocit viny a zodpovednosti za to, čo sa stalo. Hľadá lásku, človeka, ktorý by ho pochopil a dal mu pocit istoty. Po rozchode s Jane sa začne stretávať s Idou, Rúfusovou sestrou, a zaľúbi sa do nej. Bojí sa vidieť veci, ktoré by mu mohli nejakým spôsobom ublížiť. Napríklad, keď si nechcel priznať, že Ida má pomer s Ellisonom, napriek mnohým náznakom. Radšej sa nechal obmäkčiť Idinými výhovorkami. Pre Vivalda je Harlem vojnové pole, kde je najpodstatnejší a najzákladnejší inštinkt prežitia.[2]

Ida Scottová: Rúfusova mladšia sestra. Celý život milovala svojho brata a sníva o možnostiach, ktoré jej dá, o svetoch ktoré jej Rúfus otvorí. Po jeho smrti ostala zatrpknutá a obviňovala celý svet za to čo sa stalo. Rozhodla sa využiť Vivalda, no nepočítala s tým, že by s ním mohla mať vzťah. Snaží sa presadiť ako speváčka, no nedisponuje viac ako priemerným hlasom. Aj za cenu straty samej seba začne svoj pomer s Stevom Ellisonom, ktorý jej môže dať to, čo Vivaldo nemá - peniaze a viac možností. Jej egocentrizmus sa mení v závere románu, keď sa Vivaldovi priznáva zo všetkých svojich hriechov, ktoré ľutuje. Pre Idu je Harlem miesto plné tmavých uličiek, ktoré pozná tak dobre, ako ich poznal jej brat alebo ešte lepšie.[2]

Cass Silenská: Pochádza z bohatej rodiny. Kvôli Richardovi, svojmu manželovi, sa vzdala svojho postavenia. Miluje svoje deti, Paula a Michaela, no napriek láske k Richardovi necíti vo vzťahu spokojnosť. Citová prázdnota a túžba po láske ju privádzajú do náručia iného muža,jej priateľa Erica. Po priznaní pomeru si začína uvedomovať svoje chyby a chce zachrániť svoje manželstvo.

Richard Silenský: Začínajúci spisovateľ, pôvodom Poliak z chudobnej rodiny, ktorá prišla do Spojených štátov. Miluje Cass, no jeho kariéra ho zamestná natoľko, že si nedokáže udržať lásku manželky. Celé dni je zavretý vo svojej pracovni. Pracoval ako učiteľ, Vivaldo bol jeho žiak. Po prevalení nevery jeho manželky je zničený.

Paul a Michael Silenský: Cassine a Richardove deti.

Eric Jones: Homosexuál, ktorý hľadá sám seba v nevyspytateľnom a dravom svete. Pochádza z bohatej belošskej južanskej rodiny, ktorá sa zaňho hanbí. Miloval Rúfusa, znášal jeho ponižovanie a odmietanie. Napokon sa rozhodne odísť zo Spojených štátov. Vo Francúzsku spoznáva Yvesa, ktorý dáva jeho životu nový zmysel. Jeho návrat do New Yorku je spojený s obavami, pomerom s Cass a zblížením sa s Vivaldom, no na konci sa opäť vracia do svojho prístavu - k Yvesovi.

Yves: Dvadsaťjeden-ročný Ericov mladý milenec. Jeho nevinnosť a otvorenosť je to, čo Erica priťahuje. Je rozhodnutý vydať sa za ním do New Yorku a vzdať sa všetkého, čo má vo Francúzsku. Nikdy nepoznal otca, jeho matka sa dostala ku kaviarni, ktorú vlastní, cez posteľ. Hľadá oporu a životné šťastie. To nachádza pri Ericovi.

Jane: Vivaldova bývalá priateľka. Fyzicky neatraktívna, často spôsobovala konflikty. Rúfus ju nemal rád.

Steve Ellis: Televízny režisér. Vďaka svojmu talentu manipulovať s ľuďmi sa dostal na významnú pozíciu v spoločnosti. Zviedol a využil Leonu.

Témy[upraviť | upraviť zdroj]

Rasové konflikty a napätie[upraviť | upraviť zdroj]

Rasová neznášanlivosť a napätie medzi černochmi a belochmi sú veľmi významné aspekty celého románu. Rúfus Scott je ovplyvnený pohnutými vzťahmi v spoločnosti New Yorku, presnejšie Harlemu. Celý život sa snaží niečo v živote dosiahnuť. Darí sa mu to ako jazzovému hudobníkovi, ale len do chvíle kým neprichádza o miesto a musí sa vyrovnať so stratou svojho dovtedajšieho postavenia. Jeho vzťah s Leonou je tiež poznačený konfliktami, ktoré pramenia z odlišného postavenia rodenej belošky a rodeného černocha v sociálnom prostredí. Svojich vnútorných démonov sa Rúfus snaží zahnať aj prostredníctvom násilného správania, akoby trestal Leonu za to, že je beloška a práve preto má život ľahší.

Iný pohľad na danú tému prináša vzťah Idy a Vivalda. Dvojica reprezentuje rasovo zmiešané páry, ktoré sa snažia udržať svoj vzťah v netolerantnej societe. Kým Vivaldo verí v budúcnosť ich vzťahu, Ida je ovplyvnená domácim prostredím a minulosťou, ktorá jej diktuje, že bieli a čierni k sebe nepatria. Jej cesta k uznaniu vzťahu vedie k uznaniu a pochopenie samej seba.

Pocit viny[upraviť | upraviť zdroj]

Pocit viny je prítomný pri všetkých postavách. Po Rúfusovej smrti sa hrdinovia románu zaoberajú otázkou možnej zodpovednosti za to, čo sa stalo, respektíve prípadnými chybami, ktorých sa dopustili pri ignorovaní signálov Rúfusovho konca. Vina a pátranie po odpustení, nielen sebe ale celému svetu sa vyvíja v priebehu deja.

Vinu cíti aj Cass po tom, ako Richardovi ublížila svojím pomerom s Ericom. Iný odtieň viny cíti Ida, ktorá podviedla Vivalta s Ellisonom, no k podobným chybám ju hnala pomsta všetkým, ktorí boli akýmkoľvek spôsobom vinní za Rúfusovu smrť.

Láska[upraviť | upraviť zdroj]

Hľadanie lásky, vzájomného pochopenia a opory v živote je ďalšou a nemenej významnou témou románu. Vivaldo hľadal lásku a našiel ju v Ide. I napriek konfliktom a problémom, ktoré sa v ich vzťahu vyskytli, Vivaldo neprestáva veriť, že našiel tú pravú. Iný pohľad však prináša jeho vzťah s Ericom, ktorý je čistý a ktorý prináša vytriezvenie a pochopenie zmyslu lásky. Eric nachádza rovnováhu a šťastie vo vzťahu s Ericom. Cass ľutuje svoje chyby a rany, ktoré spôsobila Richardovi. Prichádza k poznaniu, že láska sa v ich manželstve stále nachádza a je čas o ňu bojovať. Ida, bez toho, aby to láske túžila, ju nachádza vo Vivaldovi. Prejde dlhú cestu, kým si uvedomí, čo je v živote naozaj podstatné.

Dobrovoľný nezáujem[upraviť | upraviť zdroj]

Nezáujem, ktorý vytvára bariéru pred poznatkami z vonkajšieho sveta, sa najviac prejavuje v postave Vivalda. Vivaldo sa bojí poznať nielen okolie, svojich priateľov, ale aj sám seba. Problematický je napríklad jeho postoj k vlastnej bisexualite, ktorú prežíva cez vlastnú skúsenosť s Ericom, no nedokáže si ju priznať. Tak ako si nedokáže priznať Idinu zradu, i keď jej dôkazy nemusí hľadať ďaleko. Jednoducho sa bojí pátrať po pravde.

Homosexuálne a bisexuálne vzťahy[upraviť | upraviť zdroj]

Homosexuálne vzťahy reprezentuje Eric a Yves. Eric, ktorý je na začiatku zaľúbený do Rúfusa, po opakovanom odmietnutí opúšťa Spojené štáty a svoje šťastie nachádza po boku Yvesa. Do popredia sa dostáva otázka lásky a nežnosti v homosexuálnom vzťahu. K pochopeniu svojej bisexuality dospieva po vzťahu s Cass a zblížení sa s Vivaldom. Eric patrí k najotvorenejším postavám románu, z pohľadu úprimnosti k samého sebe.

Nevera, mimomanželský pomer[upraviť | upraviť zdroj]

Nevera v príbehu vystupovala v dvoch smeroch. V prvom prípade bola následkom osamelosti a túžbe po ľudskej blízkosti - vo vzťahu Cass a Richarda. Jej následkom bolo ublíženie milovanému človeku, no zároveň i možnosť začať odznova budovať vzťah. V druhom prípade išlo o vypočítavosť, no možno i o historickú predurčenosť černošky ženy. Ida mala pomer s Ellisonom nielen kvôli svojej snahe preraziť a využiť pri tom všetky dostupné možnosti, ale aj o chápanie ženy - černošky v spoločnosti.

Závisť úspechu[upraviť | upraviť zdroj]

Táto téma sa prejavuje v postavách Vivalda a Richarda. Vivaldo žiarli na Richardov úspech. Namiesto priznania porážky je presvedčený, že román nemá také umelecké kvality, aké by mohol mať. Naopak, Richard žiarli na Vivalda, lebo si myslí, že Cass ho obdivuje viac ako jeho samého. Robí všetko preto, aby dokázal svoje kvality, napísal knihu a zabezpečil rodinu. Jeho postoj k Vivaldovi sa prejavuje aj pri Cassinej nevere, keď prvotne považovaju za Cassinho milenca Vivalda.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rúfus Scott je symbolická postava. Tak dlho, ako má Rúfus pulz („puls”) srdca, tak má Harlem svoj vlastný pulz života („beat”). Len čo si Rúfus vezme život skokom z mosta Georga Washingtona, v Harleme - okrem klubov, kde spieva Rúfusova sestra, Ida - sa pulzovanie stráca. Pulzovanie preniká cez hudobné nástroje a časti tiel - tamburíny, ruky, nohy, bubny, klavíry, smiech, kliatby a žiletky.[2]

„Pulzovanie - v letnom období v Harleme môže byť dokonca videné, chvejúce sa nad chodníkmi a strechami.” (James Baldwin)[2]

Keď Rúfus zomrie, svetlo sa stratí nielen pre Idu, Vivalda ale aj pre iné postavy. Práve z tohto dôvodu je jeho život a smrť stálou témou. Žiadny Rúfus, žiadny Harlem, žiadny pulz![2]

Adaptácie[upraviť | upraviť zdroj]

Mnoho producentov Baldwinovi sľubovalo, že z Another Country urobia Hollywoodsky film, no nič sa nekonalo. Rokovania s Tonym Richardsonom sa zdali byť najsľubnejšie, no žiadne väčšie štúdio nemalo o filmovú adaptáciu záujem.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Ruland, R. - Bradbury, M.: From Puritanism to Postmodernism. Penguin Books Ltd, 1991, s. 380. ISBN 0-14-014435-8.
  2. a b c d e f g h i Herb, Boyd.: Baldwin´s Harlem: A Biography of James Baldwin. Atria Books, 2008, ISBN 978-0743293082.
  3. High, Peter. B.: An Outline of American Literature. London: Longman Group UK Limited, 1990. s. 217. ISBN 0-582-74502-0.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Baldwin, J.: Another Country. New York: Vintage, 1992. ISBN 978-0679744719.
  • Baldwin, J.: Jiná země. Praha: Melantrich, 1988.