Antoine-Augustin Parmentier

	Antoine-Augustin Parmentier
	francúzsky lekár a dietológ
Narodenie	12. august 1737; Montdidier, Francúzsko
Úmrtie	13. december 1813 (76 rokov); Paríž, Francúzsko
Podpis
Odkazy
Commons	Antoine-Augustin Parmentier
	Biografický portál

Antoine-Augustin Parmentier (* 12. august 1737, Montdidier, Francúzsko – † 13. december 1813, Paríž) bol francúzsky lekár a dietológ, propagátor konzumácie zemiakov.

Boj proti hladu[upraviť | upraviť zdroj]

Ako vojenský felčiar sa zúčastnil sedemročnej vojny a padol do pruského zajatia, kde spoznal výživovú hodnotu zemiakov. Vo Francúzsku vtedy zemiakmi opovrhovali, považovali ich za príčinu malomocenstva a používali sa nanajvýš ako krmivo pre ošípané.

V roku 1772 vypísala besançonská Akadémia vied a umení súťaž o najlepší nápad ako čeliť hladomorom ku ktorým vo Francúzsku v 18. storočí pravidelne dochádzalo. Parmentier získal prvú cenu práve za návrh na využívanie zemiakov ako plodiny, ktorá nie je náročná na pestovanie a dáva veľké výnosy. Vymyslel rad receptov na úpravu zemiakov, ktoré uspokojili aj najnáročnejších labužníkov (hosťom jeho zemiakových večerov býval aj Benjamin Franklin) a presvedčil kráľa Ľudovíta XVI., aby mu poskytol pozemok neďaleko Paríža na experimentálne zemiakové pole. Zároveň uplatnil psychologický trik: dal pole strážiť armádou, vojaci však dostali inštrukcie, aby v prípade krádeže predstierali, že si nič nevšimli. Sedliaci v okolí si povedali, že na prísne stráženom poli bude určite niečo cenného, v noci zemiaky vyhrabávali a sadili ich na svoje pozemky, takže sa zemiaky rozšírili po celom Francúzsku. V roku 1785 zemiaky zachránili tisíce životov po veľkej neprodukcii na severe Francúzska. Vo Versailles sa konala veľká slávnosť na Parmentierovu počesť a sám oslávenec odovzdal kráľovskému páru veľkú kyticu zemiakových kvetov.

Iné aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

Parmentier mal veľa záujmov: zavádzal očkovanie proti kiahňam, patril k významným zástancom fyziokratizmu. Založil školu pečenia chleba, venoval sa vinárstvu, syrárstvu, pestovaniu húb, skúmal rôzne metódy uchovávania potravín. Napoleon Bonaparte ho v roku 1805 vymenoval za generálneho inšpektora zdravotnej starostlivosti. V tejto funkcii reagoval Parmentier na kontinentálnu blokádu výrobou cukru z cukrovej repy.

Odkaz[upraviť | upraviť zdroj]

Je po ňom pomenovaná Avenue Parmentier v Paríži a stanica metra na tejto ulici. Pred lekárskou univerzitou je jeho socha. Jeho meno tiež nesie rad zemiakových pokrmov, napr. Hachis Parmentier, zemiaková kaša zapečená s mletým hovädzím mäsom.