Anton Mária Vácval
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Anton Mária Vácval, SDB (* 30. máj 1908, Ostratice – † 6. február 2000, Pezinok) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián, "Páterko".
Životopis
Narodil sa 30.5.1908 v Ostraticiach, okr. Partizánske. V r. 1920 odišiel do saleziánskeho ústavu Božského Srdca v Ríme. Tam absolvoval gymnaziálne štúdiá. Od r.1931 študoval teológiu v Ľubľane, kde ho 7.7.1935 vysvätili za kňaza. Po vysviacke pôsobil v saleziánskych strediskách na Slovensku. Najprv v Šaštíne, r. 1939 v Hronskom Beňadiku, r.1941 v Trnave-Kopánke. Od júna do septembra 1945 zastupoval v Myjave. Od r.1945 pôsobil v Michalovciach. R.1949 sa stal správcom farnosti v Bratislave-Jarovciach, r.1952 v Ardanovciach a r.1958 v Dedinke. R. 1961 stratil štátny súhlas na pastoráciu a musel odísť do výroby. Od r.1962 bol duchovným u sestier Premonštrátok v Ústave sociálnej starostlivosti v Lipovej. R.1988 odišiel na dôchodok do Šurian, kde vypomáhal v pastorácii. Neskôr sa presťahoval do Charitného domova v Pezinku, kde 6.2.2000 zomrel. Pochovaný je v rodisku, v Ostraticiach.
- 30.05.1908 - narodený v Ostraticiach
- 07.07.1935 - kňazská vysviacka
- 1935 - Šaštín - kaplán
- 1939 - Hronský Beňadik - kaplán
- 1941 - Trnava-Kopánka - kaplán
- 1945 - Michalovce - kaplán
- 1949 - Bratislava-Jarovce - farár
- 1952 - Ardanovce - farár
- 1958 - Dedinka - farár
- 1961 - mimo pastorácie
- 1962 - duchovný v ÚSS Lipová
- 1987 - výpomoc Šurany, príslušný k Bratislavsko - trnavskej arcidiecéze
- 1989 - Veľké Lovce - farár
- 1990 - výpomoc Šurany
- 6.2.2000 - zomrel v Pezinku
Literárna tvorba
V 80. rokoch publikoval desiatky článkov v Katolíckych novinách a v Duchovnom pastierovi. Zameral sa najmä na osobnosť dona Bosca a jeho dielo, na sv. Dominika Savia a Žofiu Bošňákovú. Venoval sa dejinám Mariánskej Čeľade - pútnického miesta s pavlínskym kláštorom (Mária család pri N.Zámkoch). Je autorom životopisu Žofie Bosniakovej, ktorý dokončil r.1968 a rozširoval sa ako samizdat; knižne vyšiel až r. 1991 v Šuranoch. Jeho dalšie väčšie diela zamerané na osobnosti svätých ostali v rukopise. Jeho “Pieseň vekov” je ojedinelé dielo zborovej recitácie, ktoré bolo sfilmované. Tiež písal aj divadelné hry a niekoľko dokumentačných prác.
- Začiatky slovenského saleziánskeho diela v Ríme, Perose Argentine a v Alžírsku, rukopis 1976
- Malý hrdina z katakomb
- Verná snúbenica, Cultores sanctae agnetis - Roma, strán: 78
- Zriedkavý hrdina
- Žena - hrdinka Žofia Bosniaková