Antonín Zápotocký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Antonín Zápotocký
Antonín Zápotocký
Antonín Zápotocký, podpis (z wikidata)
6. prezident Česko-Slovenska
V úrade
21. marec 1953 – 13. november 1957
Predchodca Klement Gottwald Antonín Novotný Nástupca
Bývalý predseda vlády Česko-Slovenska
V úrade
15. jún 1948 – 14. marec 1953
Predchodca Klement Gottwald Viliam Široký Nástupca
Biografické údaje
Narodenie19. december 1884
Zákolany, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie13. november 1957 (72 rokov)
Praha, ČSR
Politická stranaKSČ
Rodina
Manželka
Marie Zápotocká
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAntonín Zápotocký
(multimediálne súbory)

Antonín Zápotocký (* 19. december 1884, Zákolany – † 13. november 1957, Praha) bol česko-slovenský politik. Druhý komunistický prezident Česko-Slovenska.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Bol synom Ladislava Zápotockého, známeho českého socialistického novinára a funkcionára. Vyučil sa za kamenára, od roku 1914 pôsobil v sociálnodemokratickej strane v okolí mesta Kladna, kde sa stal redaktorom miestnej straníckej tlače. Po vzniku samostatného Česko-Slovenska sa Zápotocký stal jedným zo zakladateľov ľavicovej frakcie v sociálnej demokracii a organizátorom robotníckych rád. Roku 1920 sa zúčastnil 2. kongresu Komunistickej internacionály, v decembri rovnakého roku sa zaradil medzi hlavných organizátorov generálneho štrajku v Kladne a zúčastnil sa pokusu o ľavicový puč. Za túto činnosť bol deväť mesiacov väznený.

V 20. rokoch patril Zápotocký k Šmeralovej skupine vo vedení Komunistickej strane Československa, v rokoch 19221925 bol generálnym tajomníkom strany. Vo vedení sa udržal aj po V. zjazde KSČ vo februári 1929, keď jeho zvolenie, napriek kritike z radov Gottwaldových stúpencov, presadil delegát Kominterny.

V 30. rokoch bol aktívny v odborovom hnutí (Rudé odbory). Organizoval známy štrajk v Moste roku 1932. V druhej polovici 30. rokov sa usiloval o zjednotenie česko-slovenských odborov na protifašistickej platforme. Od roku 1928 pôsobil vo výkonnom výbore Červenej odborovej internacionály. V rokoch 19401945 bol väznený v koncentračnom tábore Sachsenhausen.

Po návrate z tábora roku 1945 sa Zápotocký stal predsedom Ústrednej rady odborov, členom predsedníctva Ústredného výboru KSČ a poslancom Národného zhromaždenia. 18. júna18. júla 1946 predsedal Ústavodarnému národnému zhromaždeniu. 15. júna 1948 bol menovaný predsedom vlády ČSR.

Prezident[upraviť | upraviť zdroj]

21. marca 1953 bol na Národnom zhromaždení zvolený za prezidenta republiky (po zosnulom Klementovi Gottwaldovi). Nedobré vzťahy medzi Zápotockým a Gottwaldom existovali už pred druhou svetovou vojnou: “Je známe, že kým Zápotocký žil striedmo, naopak, Gottwald bol pijan a sukničkár".[1] Antonín Zápotocký sa ako prezident snažil meniť pomery, ktoré v 50. rokoch v Česko-Slovensku panovali. Známe sú jeho populistické prejavy, napríklad pri otváraní Klíčavskej priehrady. V tomto prejave v lete 1953 sa vyslovil proti násilnej kolektivizácii vidieka – povedal, že ktokoľvek chce vystúpiť z JRD, môže. Jeho snahy však narazili na odpor straníckeho aparátu na čele s prvým tajomníkom strany Antonínom Novotným. Jeho pozícia sa tým výrazne oslabila aj v Moskve.[1]

Je zaujímavé sledovať úlohu Zápotockého pri príprave vykonštruovaných procesov so Slánskym – Zápotocký nemohol Slánskeho vystáť už od roku 1929, kedy vrcholil v Komunistickej strane Československa proces boľševizácie (Slánsky vtedy presadzoval vylúčenie Zápotockého zo strany).

Úloha Zápotockého je často idealizovaná – býva označovaný za otca robotníkov, človeka z ľudu. Nie je to však celkom pravda. Udalosti po menovej reforme v roku 1953 dokazujú, že Zápotocký dokázal byť tvrdý a neústupčivý voči robotníkom, ktorí dávali najavo nesúhlas s komunistickou vládou,

Antonín Zápotocký zomrel 13. novembra 1957 na infarkt, na jeho miesto prezidenta nastúpil Antonín Novotný.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Gottwald zomrel. Kto ho nahradí?. Pravda.sk, 2018-09-30. Dostupné online [cit. 2018-09-30].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]