Asenica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 42°09′24″S 24°53′53″V / 42,1567°S 24,8981°V / 42.1567; 24.8981
Asenica
Асеница
rieka
ASN-RiverAsenica01.jpg
Rieka Asenica v centrálnej časti Asenovgradu
Štát Bulharsko Bulharsko
Zdrojnica blízko rezortu Pamporovo v Západných Rodopách
 - poloha Západné Rodopy, Smoľan
 - výška 1 550 m
 - súradnice 41°39′06″S 24°41′47″V / 41,6517°S 24,6964°V / 41.6517; 24.6964
Ústie Marica
 - poloha Rogoš
 - výška 148 m
 - súradnice 42°09′24″S 24°53′53″V / 42,1567°S 24,8981°V / 42.1567; 24.8981
Dĺžka 86 km
Povodie 1 010 km² (101 000 ha)
Poloha ústia v Bulharsku
Red pog.svg
Poloha ústia v Bulharsku
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Asenica (bulh. Асеница; do 29. júna 1942 Čaja (bulh. Чая), do 27. apríla 1945 Asenovica (bulh. Асеновица), do 25. júla 1989 Čepelarska reka (bulh. Чепеларска река)) je rieka, nachádzajúca sa v južnom Bulharsku v Smoľanskej a v Plovdivskej oblasti. Je pravým prítokom rieky Marica.[1][2][3]

Názov[upraviť | upraviť kód]

Rieka je známa pod viacerými názvami, keďže tieto sa v priebehu času menili. Do roku 1942 sa rieka volala Čaja, od roku 1942 do roku 1945 Asenovica (podľa mesta Asenovgrad), neskôr až do roku 1989 Čepelarska reka (keďže pramení v časti Rodop, ktorá sa nazýva Čepelarska planina) a od roku 1989 nosí meno Asenica. Bežne sa používajú všetky tieto názvy.[2][3]

Okrem týchto názvov je z písomných prameňov zrejmé, že v minulosti sa pre rieku používali aj názvy Srebrica (bulh. Сребрица), Zlatica (bulh. Златица), alebo Altăn dere (bulh. Алтън дере).[3]

Opis toku[upraviť | upraviť kód]

Rieka pramení v nadmorskej výške 1 550 m n. m. blízko horského rezortu Pamporovo v Západných Rodopách v časti zvanej Čepelarska planina a tečie severným smerom k Tráckej nížine. Na svojom toku cez pohorie Rodopy vytvorila dlhú, úzku a hlbokú roklinu, ktorá sa na dvoch miestach rozširuje (pri meste Čepelare a pri dedine Chvojna). V Rodopách rieka ďalej preteká cez dediny Narečenski bani a Bačkovo a cez mesto Asenovgarad. Po prietoku Asenovgradom sa rieka rozširuje a pokračuje Hornotráckou nížinou, preteká ešte cez dedinu Katunica a približne 2,5 km južne od dediny Rogoš v nadmorskej výške 148 m n. m. sa vlieva do rieky Marica.[1][3]

Prítoky[1][upraviť | upraviť kód]

  • Nikalski dol (bulh. Никалски дол) (Ľ)
  • Jančova reka (bulh. Янчова река) (P)
  • Kerečmenska reka (bulh. Керечменска река) (Ľ)
  • Kamburska reka (bulh. Камбурска река) (Ľ)
  • Sivkova reka (bulh. Сивкова река) (Ľ)
  • Izvorski dol (bulh. Изворски дол) (P)
  • Pičurov dol (bulh. Пичуров дол) (Ľ)
  • Vălči dol (bulh. Вълчи дол) (Ľ)
  • Lopuchska reka (bulh. Лопухска река) (P)
  • Bogutevska reka (bulh. Богутевска река) (P)
  • Brezovsko dere (bulh. Брезовско дере) (Ľ)
  • Ostricki dol (bulh. Острицки дол) (P)
  • Burvi dol (bulh. Бурви дол) (Ľ)
  • Vasilkovski dol (bulh. Василковски дол) (P)
  • Kuceva reka (bulh. Куцева река) (P)
  • Zabărdovska reka (bulh. Забърдовска река) (Ľ)
  • Belija dol (bulh. Белия дол) (Ľ)
  • Michailsko dere (bulh. Михаилско дере) (Ľ)
  • Selskoto dere (bulh. Селското дере) (P)
  • Orešica (bulh. Орещица) alebo Orešecka reka (bulh. Орешецка река) (Ľ)
  • Todorova reka (bulh. Тодорова река) (P)
  • Rekata (bulh. Реката) (Ľ)
  • Ľutidol (bulh. Лютидол) (P)
  • Jugovska reka (bulh. Юговска река) (P)
  • Ulendol (bulh. Улендол) (Ľ)
  • Dăskov dol (bulh. Дъсков дол) (Ľ)
  • Oršin dol (bulh. Оршин дол) (Ľ)
  • Razdol (bulh. Раздол) (Ľ)
  • Lukovica (bulh. Луковица) (Ľ)

Ďalšie zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

  • Okrem prítokov sú hlavným zdrojom vody v rieke dážď a topiaci sa sneh. Najväčší prietok má rieka v priebehu apríla a mája, kedy dosahuje až 12 m³/s, najmenej vody preteká korytom rieky v auguste, často aj menej ako 1 m³/s.[1]
  • Rieka na svojom toku preteká 2 oblasťami (Smoľanská a Plovdivská) a tečie cez niekoľko osídlených miest. V Smoľanskej oblasti je to mesto Čepelare (bulh. Чепеларе) a dedina Chvojna (bulh. Хвойна) a v Plovdivskej oblasti mesto Asenovgrad (bulh. Асеновград) a dediny Narečenski bani (bulh. Нареченски бани), Bačkovo (bulh. Бачково) a Katunica (bulh. Катуница).[1][3]
  • V minulosti používané mená pre rieku Srebrica (bulh. Сребрица), Zlatica (bulh. Златица) a Altăn dere (bulh. Алтън дере) (v preklade z turečtiny Zlatá rieka) boli odvodené od faktu, že v blízkosti rieky prebiehala ťažba striebra a zlata.[3]
  • Je najväčšou riekou v strednej časti pohoria Rodopy.[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e MIČEV, N.; MICHAJLOV, C.; VAPCAROV, I.; KIRADŽIEV, S.. Географски речник на България. Sofia : Nauka i izkustvo. 1980. 561 s. S. 531. (bulharsky)
  2. a b NAUČNOINFORMACIONEN CENTĂR "BĂLGARSKA ENCIKLOPEDIJA". Промени в наименованията на физикогеографските обекти в България 1878 – 2014. Sofia : Trud. 561 s. ISBN 978-954-398-401-5. S. 531. (bulharsky)
  3. a b c d e f g asenovgrad.org