Asenovgrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Asenovgrad
Асеновград
mesto
centrum mesta
Erb
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Asenovgrad
Nadmorská výška 232 m n. m.
Súradnice 42°00′25″S 24°52′32″V / 42,006944°S 24,875556°V / 42.006944; 24.875556
Rozloha 78,012 km² (7 801 ha)
Obyvateľstvo 52 634 (2015)
Hustota 674,69 obyv./km²
PSČ 4230
Tel. predvoľba 0331
Wikimedia Commons: Asenovgrad
Webová stránka: assenovgrad.com
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Asenovgrad (bulh. Асеновград) (v minulosti tiež známe ako Stanimachos, Stanimako, Estanimak, Skribencion a pod najdlhšie používaným názvom Stanimaka) je mesto v Bulharsku, nachádzajúce sa v Plovdivskej oblasti na úpätí pohoria Rodopy. Stredisko rovnomenného okresu. Je najväčším bulharským mestom, ktoré nie je administratívnym centrom oblasti.[1]

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Asenovgrad leží v južnej časti Plovdivskej oblasti na severnom úpätí Západných Rodop na mieste, kde rieka Čaja opúšťa horský priesmyk, ktorý spája Hornotrácku nížinu s územím pri Egejskom mori.[2] Mesto leží približne 20 km od oblastného strediska Plovdiv. Mesto je odkryté len zo severu, zo všetkých ostatných strán je obklopené skalnými útesmi.[3]

Klimatické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

V Asenovgrade sú vďaka jeho polohe častejšie zrážky, než je obvyklé v tejto časti Bulharska a svojho maxima dosahujú v septembri a októbri. Pomerne časté bývajú krupobitia. Čo sa týka ročných období, jar býva pomerne chladná, leto horúce, jeseň mierna a v zima obvykle nebýva veľmi studená. Snehová pokrývka sa väčšinou dlho neudrží. Je tu prítomný špecifický klimatický fenomén, takzvaný večernik (bulh. вечерник). Je to mierny južný (teda smerom z hôr do Hornotráckej nížiny) vietor, ktorý začína fúkať každý večer, pokračuje celú noc a prestáva okolo desiatej hodiny ráno na druhý deň.[4]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Dávna história[upraviť | upraviť zdroj]

Územie mesta a okolia bolo osídlené už v dávnych dobách, čo dokladajú nálezy ešte z neskorej doby kamennej z obdobia až 3500 rokov pred Kr. Našli sa aj nálezy z obdobia eneolitu, neskorého neolitu a doby medenej.[5]

Tráci[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Tráci žili pomerne dlhý čas. Z tohto obdobia sa našlo veľké množstvo archeologických nálezov, najmä mohýl. Tiež na mieste Asenovej pevnosti existovalo v minulosti trácke opevnené sídlisko.[6]

Rímska ríša[upraviť | upraviť zdroj]

V období kedy bolo územie pod nadvládou Rímskej ríše tu dochádzalo k častým nájazdom Gótov. Obyvateľstvo bolo stále z veľkej časti trácke. Aj z tohto obdobia sa našlo veľa vykopávok, ale najvýznamnejšou pamiatkou tejto doby ostávajú zvyšky starej rímskej cesty, ktorá prechádzala územím mesta a okolo Asenovej pevnosti a viedla z Hornotráckej nížiny cez Rodopy do oblasti Egejského mora.[7]

Prvá bulharská ríša a Byzantská ríša[upraviť | upraviť zdroj]

V období prvej bulharskej ríše sa Asenovgrad ako mesto nespomína nikde, na mieste Asenovej pevnosti, ale existovala opevnená osada. Počas nadvlády Byzantskej ríše sa Asenovgrad spomína v dokumentoch uchovaných v Bačkovskom monastieri z roku 1093 pod menom Stanimachos. V tomto období prebieha rozširovanie opevnenej osady na mieste Asenovej pevnosti. Po roku 1093 sa Asenovgrad spomína až v období Tretej krížovej výpravy v dokumentoch imperátora Fridricha Barbarossu a to pod menom Skribencion.[2][8][9]

Druhá bulharská ríša[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto období dosahuje aj mesto (nazývané už Stanimaka) aj Asenova pevnosť najväčšieho rozmachu a to hlavne za veľkej podpory cára Ivana Asena II., ktorý sa snažil dosiahnuť čo najväčšieho percenta slovanských obyvateľov v tomto regióne a tak pomáhal rozvoju mesta a v roku 1230 obnovil Asenovu pevnosť kde dal postavať veľký palác a množstvo ďalších stavieb vrátane chrámu. V roku 1246 sa oblasť dostáva dočasne opäť pod nadvládu Byzantskej ríše, ale už v roku 1254 je dobytá naspäť.[10]

Obdobie Osmanskej nadvlády[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Stanimaka padlo pod Osmanskú správu spolu s Plovdivom v roku 1364 a postihol ho podobný osud ako Plovdiv, keď bolo mesto pobúrané, poničené a mnoho obyvateľov zabitých. Obyvatelia Stanimaky, ale aj potom kládli tureckým okupantom pomerne veľký odpor, čo viedlo k zvláštnej a výnimočnej situácii, keď v Stanimake, narozdiel od drvivej väčšiny miest v bulharskej časti Osmanskej ríše, prakticky nežili tureckí obyvatelia (len bulharskí a grécki) a tak to ostalo po celý čas osmanskej nadvlády - v meste sa nachádzala turecká štvrť, ale bola mimo hraníc pôvodnej Stanimaky.

V období osmanskej nadvlády bola zničená Asenova pevnosť ako dôsledok bratskej vojny medzi dvoma synmi sultána Bajazída I.[11]

18. a 19. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Koniec 18. a začiatok 19. storočia boli pre Stanimaku čiernym obdobím. Mesto bolo dvakrát napadnuté a spustošené tzv. kărdžalijcami (tureckí fanatickí nájazdníci - väčšinou zbehovia z pravidelnej osmanskej armády a marodéri - z oblasti okolo mesta Kărdžali). V rokoch 1814 – 1816 postihla mesto aj epidémia moru.[12]

V období bulharského národného obrodenia bolo postavených veľa nových chrámov a v meste prebiehal spor medzi gréckymi a bulharskými cirkevnými predstaviteľmi o používaní bulharského jazyka ako jazyka liturgického (podľa osmanských zákonov mohla byť ako kresťanský liturgický jazyk používaná len gréčtina a tak bulharskí veriaci spadali pod správu gréckej pravoslávnej cirkvi, z ktorej vplyvu sa snažili vymaniť).[13]

Už na konci roku 1877 sa v meste začali objavovať tureckí uprchlíci, ktorí utekali pred postupujúcou ruskou armádou. Asenovgrad bol oslobodený od tureckej nadvlády po ťažkých bojoch pri dnešnej dedine Brestnik, ktoré prebiehali v noci zo 17. na 18. januára roku 1878. V priebehu noci začali mesto opúšťať najmä vyššie postavení tureckí obyvatelia a 18. januára ráno do mesta vstúpili prvé jednotky ruskej osloboditeľskej armády, ktoré boli s nadšením privítané miestnym obyvateľstvom.[14]

Po roku 1878[upraviť | upraviť zdroj]

Stanimaka ostáva po podpísaní Berlínskej zmluvy súčasťou Východnej Rumélie (provincie naďalej spravovanej Osmanskou ríšou). Aj tu ako aj inde na celom území Rumélie vznikajú miestne výbory, ktoré bojujú za zjednotenie s Bulharským kniežatstvom, ktoré sa stalo skutočnosťou v roku 1885.

V roku 1934 bolo na počesť cára Ivana Asena II. meno mesta zmenené na Asenovgrad.[15]

Pamiatky[1][16][upraviť | upraviť zdroj]

V Asenovgrade sa nachádza veľké množstvo významných pamiatok z ktorých najväčšie zastúpenie majú pamiatky religiózne. Priamo v hraniciach mesta sa nachádza Gornovodenský monastier (a 4 ďalšie v blízkosti mesta - Arapovský monastier, Muldavský monastier, Kuklenský monastier a Bačkovský monastier), 15 kostolov a okolo 60 kaplniek. Z dôvodu tak vysokého počtu religióznych pamiatok (v rámci nie tak veľkého mesta) nosí Asenovgrad prezývku Bulharský Jeruzalem. Najvýznamnejšie z nich sú:

Svetské pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejšie svetské pamiatky v Asenovgrade sú:

Religiózne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejšie religiózne pamiatky v Asenovgrade sú:

Asenovgradské kaplnky[upraviť | upraviť zdroj]

V Asenovgrade sa nachádza veľké množstvo kaplniek (celkovo okolo 60). Sú k videniu vo všetkých častiach mesta, niektoré sú položené vysoko na skalných útesoch nad mestom. Niektoré z nich sú napríklad:

Miestne tradície[upraviť | upraviť zdroj]

Trifon Zarezan[upraviť | upraviť zdroj]

Trifon Zarezan, alebo tiež deň svätého Trifona sa oslavuje 1. februára. Keďže tento deň je sviatkom patróna vína, svätého Trifona, sú v Asenovgrade oslavy brané veľmi vážne, pretože ide o jeden z tradičných bulharských vinárskych regiónov.

Kalinica[upraviť | upraviť zdroj]

Tento sviatok je známy aj pod názvom Eňovica a je obyčajom unikátnym pre mesto Asenovgrad. Predpokladá sa, že ako veľká časť iných sviatkov ide o premiešanie kresťanských a pohanských tradícií a je spojené s oslavou Bohorodičky. Počas tohto sviatku bývajú malé dievčatá (3 roky a menej) obliekané do bielych svadobných šiat a každá mestská štvrť si volí najkrajšiu z nich, tzv. bulku (bulka je grécky výraz pre mladú krásnu nevestu).

Liturgický sprievod (púť)[upraviť | upraviť zdroj]

Koná sa každoročne na Veľkonočný pondelok a v rámci sprievodu sa prenáša ikona (je považovaná za zázračnú a bola prinesená do Bačkovského monastiera už v 14. storočí) presvätej Bohorodičky z Bačkovského monastiera na miesto nazývané Kluvijata do malej kaplnky svätých Archanjelov. Neskôr sa odnáša naspäť do Bačkovského monastiera.[17]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 202 - 204. (bulharsky)
  2. a b KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 202. (bulharsky)
  3. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-08-05]. Dostupné online. Archivované 2017-08-04 z originálu.
  4. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-08-05]. Dostupné online. Archivované 2016-05-23 z originálu.
  5. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-08-05]. Dostupné online. Archivované 2017-08-04 z originálu.
  6. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-08-05]. Dostupné online. Archivované 2016-11-30 z originálu.
  7. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-08-05]. Dostupné online. Archivované 2016-11-30 z originálu.
  8. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-08-05]. Dostupné online. Archivované 2016-11-30 z originálu.
  9. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-08-05]. Dostupné online. Archivované 2017-08-08 z originálu.
  10. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-08-05]. Dostupné online. Archivované 2016-11-30 z originálu.
  11. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-08-05]. Dostupné online. Archivované 2016-11-30 z originálu.
  12. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-08-05]. Dostupné online. Archivované 2016-11-30 z originálu.
  13. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-08-05]. Dostupné online. Archivované 2016-11-30 z originálu.
  14. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-08-05]. Dostupné online. Archivované 2016-12-01 z originálu.
  15. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-08-05]. Dostupné online. Archivované 2016-11-30 z originálu.
  16. NIKOLOVA, Rumjana; GENOV, Nikolaj. 1000 страници България. Sofia : Siela Norma AD. 1007 s. ISBN 9789542813996. S. 714 - 719. (bulharsky)
  17. http://www.assenovgrad.com/object.php?id=261

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Asenovgrad

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]