Chrám svätého Demetera (Asenovgrad)
| Chrám svätého Demetera Myrotočivého | |
| pravoslávny farský chrám | |
 pohľad na chrám zo západu
| |
| Patrocínium: Demeter Solúnsky | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Asenovgrad |
| Mesto | Asenovgrad |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
| - farnosť | Farnosť svätého Demetera, Asenovgrad |
| Súradnice | 42°00′24″S 24°52′37″V / 42,0066806°S 24,8769393°V |
| Dĺžka | 19 m |
| Šírka | 12 m |
| Výška | 7 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| - počet veží | 1 |
| - počet kupol | 1 |
| Výstavba | 1866, 1891 – 1892 (zvonica) |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: St Demetrius Church, Asenovgrad | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätého Demetera (bulh. Храм „Свети Димитър“ – Chram „Sveti Dimităr“)[1][2] je pravoslávny chrám nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Asenovgrad v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[3][1][2]
Iné názvy[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám je známy aj ako Chrám svätého veľkomučeníka Demetera Myrotočivého (bulh. Храм „Свети Вмчк Димитрий Мироточиви“ – Chram „Sveti Vmčk Dimitrij Mirotočivi“), prípadne Chrám svätého Demetera Myrotočivého (bulh. Храм „Свети Димитрий Мироточиви“ – Chram „Sveti Dimitrij Mirotočivi“).[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta Asenovgrad na ulici „Sava Kălvačev“ (bulh. улица „Сава Кълвачев“) č. 4 za budovou asenovgradskej mestskej knižnice.[1]
Dejiny a súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Výstavba chrámu svätého Demetera Myrotočivého je výsledkom národne – patriotického zápasu Bulharov v Asenovgrade za národnú a cirkevnú nezávislosť, ktorý vyvrcholil výstavbou tohoto chrámu v roku 1866. Nad vchodom do chrámu sa nachádza zachovaná pamätná doska, ktorá o tejto skutočnosti informuje.[3] Chrámom kde bude pri liturgiách bude používaný slovanský jazyk mal byť pôvodne Chrám svätej Trojice dokončený v roku 1862. Na výstavbu tohto chrámu boli použité prostriedky vyzbierané spoločne bulharskými aj gréckymi obyvateľmi mesta. Medzi bulharskými a gréckymi duchovnými bola vytvorená dohoda, na základe ktorej bolo ustanované, že grécki duchovní budú slúžiť liturgie pre gréckych obyvateľov v gréčtine a bulharskí duchovní pre bulharských obyvateľov mesta v cirkevnej slovančine. Grécki duchovní však nakoniec krátko po dokončení chrámu vyhnali bulharských duchovných, čo bolo priamou príčinou výstavby Chrámu svätého Demetera.[1][2] Iniciatíva na výstavbu vzišla od miestnych obyvateľov na čele s Teňom Fučedžim, ktorí aj s ostatnými neskôr pomáhal pri rýchlej výstavbe chrámu.[3] Sultánsky súhlas na výstavbu získali bulharskí obyvatelia mesta s pomocou plovdivských obchodníkov.[2] Chrám bol následne po získaní sultánskeho súhlasu[3][2] – tzv. ferman,[3] alebo irade[2] – [3]postavený v roku 1866[3][1][2] svojpomocne miestnymi obyvateľmi.[3] Výstavbe sa snažili grécki obyvatelia mesta rôznymi spôsobmi zabrániť.[1][2] Okrem protestov proti výstavbe[1] patrilo k ich aktivitám napríklad nočné rozoberanie postavených častí chrámu, kvôli čomu bulharskí obyvatelia mesta ustanovili krátko po začiatku výstavby aj hliadky, ktoré miesto výstavby strážili cez deň, ako aj počas noci.[2] Stal sa tak prvým bulharským pravoslávnym chrámom v meste a znamenal pre Bulharov z vtedajšej Stanimaky veľký úspech, keďže sa jednalo o prvé miesto, kde sa božské liturgie konali len v ich jazyku.[3][1] Spolu s chrámom bola postavená aj malá obytná budova v ktorej sa nachádzala miestnosť určená na výuku ako aj prvé bulharské komunitné centrum v Asenovgrade, ktoré založil Oton Ivanov. V roku 1867 bola pri chráme postavená na základe iniciatívy učiteľa Stojana Džansăzova prvá malá budova školy svätého Demetera (bulh. училище „Свети Димитър“ – učilište „Sveti Dimităr“).[3] Aj keď budova bola z veľkej časti dokončená už v priebehu roku 1866, niektoré stavebné práce na budove pokračovali až do roku 1868.[2] V rokoch 1891 – 1892 bola pri chráme pristavaná zvonica.[3]
Na začiatku 20. storočia sa začal výrazne zvyšovat počet obyvateľov tejto časti mesta (predovšetkým migráciou z blízkych dedín) a budova školy prestala postačovať potrebám obyvateľstva. Na základe tejto skutočnosti vtedajší obecný výbor rozhodol o výstavbe novej budovy, ktorá sa začala 18. marca 1907. V roku 1932 bol chrám vyzdobený maľbami, išlo však už o druhý náter chrám bol už predtým vymaľovaný pri výstavbe. V roku 1952 prebehla veľká reštaurácia chrámu. Dnes je chrám funkčným farským chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi. Pod správu farnosti okrem samotného chrámu patria ešte dve kaplnky ktoré sa nachádzajú v blízkosti. Jedná sa o kaplnku svätého proroka Eliáša a kaplnku svätých Konštantína a Heleny.[3]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám bol postavený svojpomocne bulharskými veriacimi Asenovgradu z tohoto dôvodu je architektúra budovy pomerne jednoduchá a pri výstavbe boli použité lacné materiálu. Zo sultánskeho súhlasu je napríklad zrejmé, že ako spojovací materiál bolo namiesto malty použité blato.[3] Budova je postavená ako trojloďová[3][1][2] bazilika[3][1] s jednou kupolou,[3][1][2] jednou apsidou[3][1][2] a predsieňou[1][2] v tvare bulharského písmena „Г“.[1] Budova je dlhá 19 metrov, široká 12 metrov a vysoká 7 metrov.[3] Nachádza sa v priestrannom chrámovom dvore.[1]
Zvonica[upraviť | upraviť zdroj]
Zvonica je oddelená a bola postavená neskôr v rokoch 1891 – 1892. Nachádza sa na nej hodinový mechanizmus s ciferníkmi orientovanými na východ a na západ. Hodiny boli na zvonicu pridané v roku 1904 a boli darom od iniciátorov výstavby samotnej zvonice. Fungovali do roku 1947.[3]
Ikonostas a výzdoba chrámu[upraviť | upraviť zdroj]
Ikonostas je jednoduchý drevený bez drevorezby, rovnako tak aj arcibiskupský trón. V počiatočnom vzhľade bol 10,5 metra široký a 4 metre vysoký a v jeho strede sa nachádzal veľký drevený kríž, ktorý bol odstránený pravdepodobne počas reštaurácia chrámu na začiatku 50. rokov 20. storočia. Kríž bol následne nahradený plátnom s maľbami umelca Petăra Džamdžieva, ktorý je aj autorom maľbácj v chráme, zhotovených dvadsať rokov predtým. V chráme sa nachádza celkovo 119 ikon a 76 bohoslužobných kníh.[3]
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
- Povolenie na výstavbu chrámu sa zachovalo a je uložené v Národnej knižnici svätých Cyrila a Metoda. Kópie povolenia sa nachádzajú v Historickom múzeu v Asenovgrade, ako aj v archíve samotného chrámu.[3]
- V severnej časti[3] chrámového dvora sa nachádza pamätník – hrob ruského vojaka,[2][3] práporčíka Georgija Višňakova,[3] ktorý zomrel pri oslobodzovaní[3][2] okolia Asenovgradu pri dedine Dobrostan[3] počas rusko-tureckej osloboditeľskej vojny[3][2] v roku 1878. Aurotom pamätníku je asenovgradský občan Teňo Fičedži, ktorý mal veľké zásluhy aj na výstavbe samotného chrámu.[3]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
pohľad na areál chrámu zo západu -
pohľad na chrám zo severozápadu -
pohľad na chrám z juhozápadu -
pohľad na chrám z juhovýchodu -
pohľad na chrám z juhu -
pohľad na chrám z východu -
chrámová zvonica a vršok kupoly viditeľné z centra mesta od rieky Asenica -
chrámová zvonica z východu -
chrámová zvonica z juhu – strana bez hodinového ciferníku -
detailný pohľad na vrchnú časť zvonice zo západu -
detailný pohľad na vrchnú časť západnej fasády s názvom chrámu, letopisom výstavby a zmienkou, že ide o prvý bulharský chrám v meste -
detailný pohľad na kupolu -
detailný pohľad na časť reliéfovej výzdoby na južnej fasáde
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 396. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q STOILOV, Stoil Arch. Asenovgrad – Ognište na stroitelni tradicii : Prinos kăm istorijata na bălgarskata architektura. Sofia : Dăržavno izdatelstvo „Technika“. 1971. 116 s. S. 75. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac GEORGIEV, Jordan. Grad na viarata. Asenovgrad : Obština Asenovgrad - "Izdatelstvo Viktori – PR". 2014. 36 s. ISBN 9786197014112. S. 20 – 22. (po bulharsky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Demetera (Asenovgrad)
