Chrám Svätej Trojice (Asenovgrad)
| Chrám svätej Trojice | |
| pravoslávny farský chrám | |
 pohľad na západnú fasádu chrámu | |
| Patrocínium: Najsvätejšia Trojica | |
| Štát |  Bulharsko |
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Asenovgrad |
| Mesto | Asenovgrad |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
| - farnosť | Farnosť svätej Trojice, Asenovgrad |
| Súradnice | 42°00′28″S 24°52′39″V / 42,0076841°S 24,8775558°V |
| Výška | |
| - najvyššej veže | 20 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| - počet veží | 1 |
| - počet kupol | 3 |
| Architekti | Vasil Dimov (chrám), Bojan Činkov (zvonica) |
| Výstavba | 1857 – 1862, 1936 (zvonica) |
| - dokončenie | 1862 |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa) | |
| Wikimedia Commons: Trinity Church, Asenovgrad | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätej Trojice (bulh. Храм „Света Троица“ – Chram „Sveta Troica“) je pravoslávny chrám nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Asenovgrad v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta Asenovgrad na ulici „G. S. Rakovski“ (bulh. улица „Г. С. Раковски“) č. 3 za budovou asenovgradskej centrálnej pošty.[2]
Dejiny a súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Výstavba chrámu sa začala v roku 1857 a je spojená s druhým pokusom bulharských obyvateľov mesta, mať chrám, kde by boli božské liturgie slúžené v ich rodnom jazyku. Na získanie priestoru na výstavbu chrámu boli zakúpené celkovo tri domy, z ktorých boli dva zbúrané a tretí dočasne fungoval ako miesto pre ubytovanie pre staviteľov chrámu. Neskôr v tejto budove sídlila prvá škola v Asenovgrade s bulharským vyučovacím jazykom.[1] Na výstavbu chrámu boli použité prostriedky vyzbierané spoločne bulharskými aj gréckymi obyvateľmi mesta. Medzi bulharskými a gréckymi duchovnými bola vytvorená dohoda na základe ktorej bolo ustanované, že grécki duchovní budú slúžiť liturgie pre gréckych obyvateľov v gréčtine a bulharskí duchovní pre bulharských obyvateľov mesta v cirkevnej slovančine.[2][3] Výstavba chrámu bola napokon ukončená v roku 1862.[1][2] Grécki duchovní však nakoniec krátko po dokončení chrámu vyhnali bulharských duchovných, čo bolo dôvodom pre výstavbu ďalšieho chrámu v blízkosti – Chrámu svätého Demetera.[2][3] V roku 1866 bol chrám vyzdobený stenomaľbami,[2][3] čo je aj zadokumentované dochovaným nápisom s dátumom vymaľovania, ktorý sa nachádza na centrálnej kupole.[3] V roku 1936 bola k budove chrámu pristavaná zvonica.[2][3]
Dnes je chrám funkčným farským chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi. Pod správu farnosti okrem samotného chrámu patria ešte dve kaplnky ktoré sa nachádzajú v blízkosti. Jedná sa o kaplnku svätého veľkomučeníka Pantaleóna a kaplnku svätého mučeníka Menasa.[1]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám postavili staviteľskí majstri z rodopskej dediny Jugovo[2] pod vedením Vasila Dimova,[5] ktorí postavili aj chrám svätého Juraja[2][3] v asenovgradskej štvrti Ambelino.[5] Samotné chrámové budovy týchto dvoch stavieb sú si aj navzájom podobné.[4]
Budova je postavená ako trojloďová[1][2][3] bazilika[1] s jednou apsidou[2][3] a tromi kupolami nad centrálnou chrámovou loďou.[1][2][3] Všetky tri kupoly sú osemstenné, pričom centrálna je rozmerovo väčšia než zvyšné.[1] Kupoly, rovnako ako aj kamenné stropy bočnych lodí sú podopierané dvojicou stĺporadí,[1][3] ktoré oddeľujú jednotlivé lode.[3] Každé zo stĺporadí je tvorené šiestimi kamennými stĺpmi spojenými vo vrchnej časti takisto kamennými[1][3] polkruhovými[3] arkádami.[1][3] Klenby stropov nad jednotlivými loďami sú plolocylindrické.[3] V spodnej časti sú stĺpy rozšírené a vo vrchnej zakončené ozdobnými hlavicami.[1] Pri stavbe boli pre zlepšenie statiky budovy použité aj silné železné tyče, ktoré sú zamurované ako v stenách chrámu, tak aj v podperných stĺpoch.[1]
Zvonica
[upraviť | upraviť zdroj]Zvonica bola pristavaná v priestore pri chrámovom nartexe[1] v roku 1936.[2][3] Postavená bola podľa projektu architekta Bojana Činkova.[1] Architektonicky sa líši od zvyšku chrámu.[3] Zvonica dosahuje výšky cez 20 metrov.[1]
Ikonostas a výzdoba chrámu
[upraviť | upraviť zdroj]Stenomlbovová výzdoba chrámu z roku 1866 je dielom asenovgradského umelca gréckeho pôvodu Georgiho Ksafa.[2] je dielom maliara fresiek a ikon, Dimităra Štereva zo stanimackej ikonomaliarskej školy sa vyznačuje vysokou umeleckou hodnotou.[1] Tú majú aj ikony na ikonostase, ktoré sú rozostavané v radoch tvorených veľkými, alebo malými ikonami. Časť ikon je dielom maliara fresiek a ikon, Dimităra Štereva zo stanimackej ikonomaliarskej školy.[1] Dalšia časť veľkých ikon je dielom Stefana Antonova z Pazardžiku[1] a gréckeho umelca[2] Stefanopulusa,[1][3][2] pričom obidvaja boli predtaviteľmi adrianopolskej ikonomaliarskej školy.[1] Malé ikony sú dielom Georgiho Ksafa, ktorý je autorom stenomaľbovej výzdoby chrámu.[1][2][3]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
pohľad na chrám zo západu
pohľad na chrám z juhu
pohľad na chrám z juhovýchodu
pohľad na severnú fasádu chrámu
pohľad na južnú fasádu chrámu
pohľad na severnú fasádu chrámu zo spodnej časti chrámového dvora
celkový pohľad na zvonicu
pohľad na apsidu vo východnej fasáde
pohľad na vchod do chrámového areálu
detailný pohľad na hlavný vchod do chrámu v západnej fasáde
detailný pohľad na vrchnú časť zvonice
detailný pohľad na spodnú časť zvonice
detailný pohľad na mozaiku na zvonici chrámu
detailný pohľad na centrálnu kupolu chrámu
detailný pohľad na jedny z dverí v južnej fasáde
detailný pohľad na jedno z okien v južnej fasáde
spodná časť chrámového dvora
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 GEORGIEV, Jordan. Grad na viarata. Asenovgrad : Obština Asenovgrad - "Izdatelstvo Viktori – PR". 2014. 36 s. ISBN 9786197014112. S. 18 – 19. (po bulharsky)
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 395 – 396. (po bulharsky)
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 STOILOV, Stoil Arch. Asenovgrad – Ognište na stroitelni tradicii : Prinos kăm istorijata na bălgarskata architektura. Sofia : Dăržavno izdatelstvo „Technika“. 1971. 116 s. S. 74 – 75. (po bulharsky)
- 1 2 asenovgrad.bg [online]. [Cit. 2021-03-15]. Dostupné online. Archivované 2021-06-13 z originálu.
- 1 2 MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 386. (po bulharsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám Svätej Trojice (Asenovgrad)
