Chrám svätého Mikuláša (Asenovgrad)
| Chrám svätého Mikuláša | |
| pravoslávny chrám | |
 pohľad na chrám zo severovýchodu
| |
| Patrocínium: Svätý Mikuláš, arcibiskup z Myry, divotvorca | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Asenovgrad |
| Obec | Asenovgrad |
| Štvrť | Metocha |
| Náboženstvo | kresťanstvo |
| - cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°00′14″S 24°52′16″V / 42,0038902°S 24,8710865°V |
| Dĺžka | 17 m |
| Šírka | 12 m |
| Výška | 7 m |
| - najvyššej veže | 15 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet veží | 1 |
| Štýl | architektúra bulharského národného obrodenia |
| Výstavba | 1816 – 1821 |
| - dokončenie | 1821 |
| Dátum | |
| - posvätenia | 1821 |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci obce (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: St Nicholas Church, Asenovgrad | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätého Mikuláša (bulh. Църква „Свети Никола“ – Cărkva „Sveti Nikola“)[1][2] je chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi z prvej polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza v meste Asenovgrad v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[3][4][5][2]
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[1]
Iné názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Budova je známa aj ako Chrám svätého Mikuláša Divotvorcu (bulh. Църква „Свети Николай Чудотворец“ – Cărkva „Sveti Nikolaj Čudotvorec“),[5] alebo Chrám svätého Mikuláša z Myry (bulh. Църква „Свети Николай Мирликийски“ – Cărkva „Sveti Nikolaj Mirlikijski“).[3][4]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám svätého Mikuláša sa nachádza v juhozápadnej časti mesta Asenovgrad[2] v štvrti Metocha (bulh. Метоха)[1] na ulici „Šejnovo“ (bulh. улица „Шейново“) č. 1.[1][2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Dnešný chrám bol postavený na základoch staršieho chrámu zo 17. storočia,[5][4] ktorý spomínal vo svojom cestopise z roku 1706 francúzsky cestovateľ, obchodník a lekár Paul Lucas, ako jeden z dvanástich veľkých chrámov v meste.[2]
Výstavba prebiehala v rokoch 1816 – 1821. V priebehu roku 1821 bol chrám aj vysvätený. Od vysvätenia až do roku 1906 bol Chrám svätého Mikuláša v správe gréckeho duchovenstva. V roku 1906 sa dostal do správy Bulharskej pravoslávnej cirkvi. V tom istom roku bola pri chráme taktiež postavená zvonica.[5]
V roku 1965 bol budove pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[1]
V roku 1970 bolo v chráme namontované ozvučenie, pričom išlo o prvé chrámové ozvučenie v rámci Asenovgradu. V rokoch 1987 – 1989 prebehli z iniciatívy plovdivského metropolitu Arsenija a z rozsiahlou pomocou členov farnosti na chráme rozsiahle reštaurátorské práce. Týkali sa samotnej budovy chrámu, zvonice, malého chrámového domčeka vo dvore, ako aj dvorového ohradenia.[5]
V roku 1997 bola zreštaurovaná kupola zvonice a bolo na nej umiestnené nové medené obloženie.> V roku 2000 bola pri chráme postavená chrámová jedáleň v ktorej sa pravidelne každú nedeľu podáva jedlo potrebným. V roku 2001 bola v budove chrámu položená nová mramorová dlážka a boli zhotovené aj nové tróny. V priebehu roku 2003 bola pri chráme založená chrámová škola v ktorej sa bezplatne učí množstvo detí z Asenovgradu. V rámci školy sa taktiež venujú tvorivej činnosti. V roku 2005 bola pri chráme postavená nová dvojposchodová obytná budova pre duchovenstvo.[5]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Budovu postavili rodopskí bulharskí staviteľskí majstri.[5]
Chrám je čiastočne zasadený do terénu[5] a do hĺbky približne 4 – 5 schodov.[4] Leží v rozľahlom chrámovom dvore, ktorý je ohradený.[2]
Ide o trojloďovú budovu s jednou apsidou.[2][5] Apsida je uložená v centrálnej časti východnej fasády a je polkruhová.[4] Typovo je chrám pseudobazilika.[3] Dosahuje dĺžky 7 metrov a šírky 12 metrov. Po úroveň strechy je chrám vysoký 7 metrov od úrovne terénu. bočné steny pritom dosahujú do výšky približne 5 metrov.[5]
Bočné lode sú od hlavnej lode oddelené dvoma radmi stĺpov.[2][3] Celkovo ide o osem drevených stĺpov, v každom rade po štyroch.[4][3] Oltárna časť je priestorná a okrem apsidy sa v nej nachádza šesť ník, po troch na každej strane.[5][4] V západnej časti chrámu sa nachádza priestranná empora (balkón), ktorá v minulosti slúžila ako ženská časť.[5][4] Balkón je dvojposchodový a má pôdorys v tvare bulharského písmena П.[4] Stropy nad bočnými loďami sú rovné, nad centrálnou loďou je strop klenbový. Pri južnej fasáde budovy sa nachádza neskôr postavený nartex.[4] Severovýchodný roh stavby je skosený.[4][3]
V chrámovom dvore sa nachádza aj ďalšia sakrálna budova. Ide o Kaplnku svätého Simeona Stylitu a svätého veľkomučeníka Trifóna.[2][5][4]
Zvonica
[upraviť | upraviť zdroj]Zvonica stojí oddelene a nie je nijak spojená so samotnou budovou chrámu.[2] Je vysoká 15 metrov a zakončená kupolou. Zvon bol zhotovený vo Viedni v roku 1883.[5]
Výzdoba interiéru
[upraviť | upraviť zdroj]Maľby
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám nie je vyzdobený nástennými maľbami. V celom chráme sa nachádzajú len dve maľby. Jedna je namaľovaná na dreve v centrálnej časti empory, pričom ide o vyobrazenie Narodenie Bohorodičky. Druhá maľba je na plátne, ktoré je umiestnené na strope centrálnej lode, pričom ide o medailón, ktorý zobrazuje Krista Pantokratora.[3]
Ikonostas
[upraviť | upraviť zdroj]Ikonostas bol zhotovený rezbárskymi majstrami z tzv. debarskej rezbárskej školy (z mesta Debar na území dnešného Severného Macedónska).[5] Na drevorezbe ikonostasu je taktiež viditeľný vplyv athoskej rezbárskej školy.[4][3] Je dlhý 12 metrov, v priestore centrálnej lode dosahuej výšky 4 metrov a v priestore bočných lodí výšky 3 metrov. Je vyzdobený rôznymi motívmi pričom prevládajú najmä rozety, z rastlinných motívov zobrazenia ruží, tulipánov а najmä viniča ovešaného hroznami, zo živočíšnych motívov zobrazenia jeleňov a škovránkov. Vyobrazené sú aj hlavy anjelov a dvojhlavý orol ako symbol sily a moci.[5]
Vladársky trón
[upraviť | upraviť zdroj]
Vladársky trón je považovaný za vrcholový prvok rezbárskeho umenia. Vo vrchnej časti je zobrazený vinič s hroznom a pod ním vtáky, ktoré pijú nektár. V spodnej časti sú vyrezané obrazce levov – štyroch veľkých a dvoch menších. Obrazce levov majú symbolizovať slobodu.[2][5]
Kaplnky v správe farnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pod správu farnosti Chrámu svätého Mikuláša patrí aj celkovo sedem asenovgradských kaplniek. Sú to:
- Kaplnka svätého Simeona Stylitu a svätého veľkomučeníka Trifóna
- Kaplnka svätého Kríža
- Kaplnka svätého Michala archanjela
- Kaplnka svätej veľkomučeníčky Nedele
- Kaplnka Uvedenia Bohorodičky
- Kaplnka svätých mučeníčok Sofie, Viary, Nadeždy a Ľubovy
- Kaplnka svätého Juraja Víťazného.[5]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[1]
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota budovy, od roku 1975 aj umelecká hodnota budovy[1]
Zajujímavosť
[upraviť | upraviť zdroj]- Chrámová bibliotéka je charakterizovaná najrozsiahlejším knižným cirkevným fondom v rámci Asenovgradu.[5]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
pohľad k chrámu z východu -
pohľad na východnú fasádu budovy -
pohľad na východnú časť severnej fasády budovy -
pohľad na západnú časť severnej fasády budovy -
pohľad na západnú fasádu budovy -
pohľad na ohradenie a vstup do chrámového dvora -
detailný pohľad na vrchnú časť zvonice
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Благоевград [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-07-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k STOILOV, Stoil. Asenovgrad – ognište na stroitelni tradicii. Sofia : Dăržavno izdatelstvo „Technika“, 1971. S. 63 – 67.
- ↑ a b c d e f g h MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinand, 2006. 496 s. ISBN 978-954-91694-3-0. S. 392 – 394.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m KOEVA, Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo – Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi (XV – sredata na XX vek ). Sofia : Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“, 2002. 540 s. ISBN 954-430-879-2. S. 136.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s GEORGIEV, Jordan. Grad na viarata. Asenovgrad : Obština Asenovgrad – Izdatelstvo Viktori-PR, 2014. 36 s. ISBN 978-619-7014-11-2. S. 4 – 6.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Mikuláša (Asenovgrad)
