Chrám svätého Atanáza (Asenovgrad)
| Chrám svätého Atanáza | |
| pravoslávny farský chrám | |
 celkový pohľad na chrám z juhozápadu
| |
| Patrocínium: Atanáz Alexandrijský | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Asenovgrad |
| Mesto | Asenovgrad |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
| - farnosť | Farnosť svätého Atanáza, Asenovgrad |
| Súradnice | 42°00′39″S 24°52′45″V / 42,0108502°S 24,8790856°V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| - počet veží | 1 |
| Výstavba | 1834 |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: Saint Athanasius Church, Asenovgrad | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätého Chrám svätého Atanáza (bulh. Храм „Свети Атанасий“ – Chram „Sveti Atanasij“) je pravoslávny chrám nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Asenovgrad v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3]
Iné názvy[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám bol najmä v minulosti známy pod názvom osmanskotureckého pôvodu Argat klisi (bulh. Аргат клиси), alebo v bulharčine Argatska cărkva (bulh. Аргатска църква), teda v obidvoch prípadoch Argatský chrám.[3] Tieto názvy boli odvodené od faktu, že chrám bol postavený predovšetkým pre potreby tzv. argatov, čo bol služobný personál bulharskej národnosti, ktorý pracoval v tureckých obchodníckych domácnostiach v Asenovgrade.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta Asenovgrad v starej štvrti[3][2] Čiprichor (bulh. Чиприхор),[2] alebo Ciprichor (bulh. Циприхор)[3] na ulici „Aleksandăr Stambolijski. “ (bulh. улица „Александър Стамболийски“) č. 1.[2]
Dejiny a súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám bol postavený pre potreby tzv. argatov (bulharský služobný personál v tureckých obchodníckych domácnostiach) obývajúci štvrte Ciprichor (bulh. Циприхор) a Kiumiurdžu machala (bulh. Кюмюрджу махала).[3] Títo približne do roku 1830 navštevovali liturgie v asenovgradskom Chráme Zosnutia presvätej Bohorodičky, ako aj v Chráme svätého Mikuláša.[3][1] Pre argatov však nebolo navštevovanie týchto dvoch chrámov pohodlné. Jednak sa obidva chrámy nachádzali pomerne ďaleko od štvrtí, kde bývali a taktiež sa na nich v týchto chrámoch z dôvodu ich nízkeho spoločenského štatútu nazeralo s dešpektom a to ako zo strany spoluveriacich, tak zo strany prevažne gréckeho duchovenstva. Často sa stávali dokonca obeťami ponižovania a diskriminácie, prípadne aj verejného zosmiešňovania.[3]
Z týchto dôvodov sa rozhodli, že už nebudú ďalej navštevovať grécke chrámy v Asenovgrade a požiadali svojich tureckých zamestnávateľov, aby pre nich získali sultánsky súhlas – tzv. ferman – pre výstavbu vlastného chrámu v ich štvrti.[3][1] Súhlas bol udelený s podmienkou, že budova chrámu bude nízka a výzdoba skromná.[1] Budova chrámu bola postavená v roku 1834.[2][3] Chrám bol postavený predovšetkým z prostriedkov samotných argatov a iných bulharských obyvateľov štvrte, veľkú čiastku ale venoval napríklad aj bohatý turecký asenovgradský obchodník Jumerolu, ktorý býval blízko pri chráme a chrám, ako aj bulharskú kresťanskú farnosť pri chráme podporoval rôznymi spôsobmi aj po výstavbe. Časom začali chrám navštevovať okrem argatov aj bulharskí príslušníci iných profesií.[3]
Už v roku 1835 si však chrám privlastnili grécki duchovní a bohoslužby v chráme sa začali slúžiť výhradne v gréčtine.[1][3] Chrám sa následne stal miestom boja medzi Grékmi a Bulharmi za právo Bulharov používať pri liturgiách svoj jazyk. Zaznamenaný je napríklad incident z roku 1857, keď bulharský mladík Georgi Ťunev vytlačil Gréka prednášajúceho žalm a nahlas predniesol apoštolský text v cirkevnej slovančine. Tento boj trval až do roku 1891, kedy bola v chráme Bulharmi na čele s popom Matejom cirkevná slovančina nakoniec ustanovená ako oficiálny liturgický jazyk chrámu.
Budova prešla počas svojej existencie niekoľkými rekonštrukciami z ktorých prvá prebehla práve v roku 1891.[1] Následne v rokoch 1918 – 1925 budova prešla pomerne rozsiahlou prestavbou.[1][2] V roku 1930 bola na západnej strane chrámu pristavená zvonica. Ďalšia prestavba prebiehala v rokoch 1931 – 1933 pod vedením architekta Bojana Činkova.[1]
Dnes je chrám funkčným farským chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi,[1][2] pre oblasť starej mestskej štvrti Čiprichor.[2] Pod správu farnosti okrem samotného chrámu patri ešte Kaplnka svätých apoštolov Petra a Pavla, ktorá sa nachádza mimo Asenovgradu v lokalite Četiridesette izvora (bulh. Четиридесетте извора, doslova Štyridsať prameňov).[1]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
V pôvodnej podobe bol chrám postavený ako trojloďová budova s jednou apsidou, vkopaná čiastočne do zeme s unikátnou sklenenou kupolou a so zvonicou zhotovenou z lepenky s veľkým množstvom klincov, ktoré spájali jednotlivé dosky.[2] Počas prestavieb začiatkom 20. storočia boli k dlhším stenám budovy pristavané trojstenné konchy.[2] Bola tiež vymenená strecha a zvýšené steny chrámu.[2] Zároveň však žiaľ bola odstránená architektonicky zaujímavá sklenená kupola.[2] Tá bola odstránená v rámci prestavby začiatkom 30. rokov 20. storočia, kedy bola zároveň vymenená strecha vrátane pridania železobetónovej klenby. V rámci tejto rekonštrukcie bol pristavaný aj druhý balkón.[1]
Zvonica[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasná zvonica je pomerne masívna stavba, ktorá bola pristavaná k západnej strane chrámu v roku 1930.[2] Zvonica bola postavená v bezprostrednej blízkosti nartexu s ktorým je architektonicky v plnej harmónii.[1]
Ikonostas a výzdoba chrámu[upraviť | upraviť zdroj]
Autormi maľbovej výzdoby chrámu sú asenovgradský umelec gréckeho pôvodu Georgi Ksaf a neznámy ruský umelec,[2][1] ktorý na maľbách v budove pracoval v rokoch 1923 – 1925. Stenomaľby boli reštaurované v roku 1950, kedy bol taktiež pod vedením profesora Kirila Cončeva namaľovaný ikonostas. Kompletná reštaurácia celej stenomaľby v chráme prebehla nakoniec v roku 1974 a podieľal sa na nej celý kolektív umelcov.[1]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
pohľad na chrám z juhu -
pohľad na západnú fasádu chrámu -
pohľad na južnú fasádu chrámu -
pohľad na východnú fasádu chrámu -
pohľad na severnú fasádu chrámu -
pohľad na juhovýchodnú časť budovy -
detailný pohľad na vrchnú časť zvonice -
detailný pohľad na náhrobnú dosku kňaza Mateja Todorova na chráme
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n GEORGIEV, Jordan. Grad na viarata. Asenovgrad : Obština Asenovgrad - "Izdatelstvo Viktori – PR". 2014. 36 s. ISBN 9786197014112. S. 23 – 24. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 395 – 396. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l CHAJTOV, Nikolaj. Asenovgrad v minaloto. Plovdiv : Izdatelstvo „Christo G. Danov“. 1983. 440 s. ISBN 9536272511. S. 150 – 153. (po bulharsky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Atanáza (Asenovgrad)
