Astatovodík

	Astatovodík
	Astatovodík
	Astatovodík
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	HAt
	Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	211 g/mol
Teplota varu	−3 °C (27 °F; 270 K) (prepokladaná)
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	13464-71-6
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Astatovodík je chemická zlúčenina, ktorej vzorec je HAt. Skladá sa z atómu astátu kovalentne viazaného na atóm vodíka.^[2] Je to teda halogenovodík.

Táto zlúčenina sa rozpúšťa vo vode za vzniku kyseliny astatovodíkovej, ktorá má podobné vlastnosti ako ostatné halogenovodíkové kyseliny a je z nich najsilnejšia. Má však obmedzené použitie, pretože sa rozkladá na elementárny vodík a astát,^[3] ako aj kvôli krátkym polčasom rozpadu izotopov astátu. Keďže jeho atómy majú podobnú elektronegativitu a keďže bol pozorovaný katión At⁺,^[4] disociácia môže viesť k rozkladu na vodík so záporným nábojom (hydrid). Astatovodík teda môže podliehať reakcii

{\ce {2 HAt -> H+ + At- + H- + At+ -> H2 + At2}}

,

čo vedie k plynnému vodíku a zrazenine astátu. Astatovodík takisto pokračuje v trende platiacom pre ostatné halogenovodíky, ktorých entalpia vzniku je menej záporná so zvyšujúcim sa protónových číslom. Zatiaľ čo roztoky kyseliny jodovodovíkovej sú stabilné, roztoky s hydróniom a astatidom (aniónom astátu) sú výrazne menej stabilné než zmesi voda-vodík-astát. Okrem toho môže väzbu H–At rozložiť i rádiolýza.

Okrem toho astát nemá žiadne stabilné izotopy. Najstabilnejší je astát-210, ktorého polčas života je asi 8,1 hodiny, čo znamená, že práca s jeho zlúčeninami je veľmi náročná,^[5] keďže sa rýchlo rozkladá na iné prvky.

Príprava

Astatovodík sa dá pripraviť reakciou astátu s uhľovodíkmi (napríklad etánom):^[6]

{\ce {C2H6 + At2 -> C2H5At + HAt}}

Referencie

↑ Analytical Chemistry of Technetium, Promethium, Astatine and Francium by Avgusta Konstantinovna. Lavrukhina, Aleksandr Aleksandrovich Pozdnyakov ISBN 0250399237
↑ PubChem, "astatane - Compound Summary", accessed July 3, 2009.
↑ Fairbrother, Peter, "Re: Is hydroastatic acid possible?", accessed July 3, 2009.
↑ Advances in Inorganic Chemistry, Volume 6 by Emeleus, p.219, Academic Press, 1964 ISBN 0-12-023606-0
↑ Gagnon, Steve, "It's Elemental", accessed July 3, 2009.
↑ HAGEN, A. P.. The formation of bonds to halogens. [s.l.] : VCH Publishers, 1989. ISBN 978-0-470-14538-8.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hydrogen astatide na anglickej Wikipédii.

[:)-1] Analytical Chemistry of Technetium, Promethium, Astatine and Francium by Avgusta Konstantinovna. Lavrukhina, Aleksandr Aleksandrovich Pozdnyakov ISBN 0250399237

[2] PubChem, "astatane - Compound Summary", accessed July 3, 2009.

[3] Fairbrother, Peter, "Re: Is hydroastatic acid possible?", accessed July 3, 2009.

[4] Advances in Inorganic Chemistry, Volume 6 by Emeleus, p.219, Academic Press, 1964 ISBN 0-12-023606-0

[5] Gagnon, Steve, "It's Elemental", accessed July 3, 2009.

[6] HAGEN, A. P.. The formation of bonds to halogens. [s.l.] : VCH Publishers, 1989. ISBN 978-0-470-14538-8.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]