Preskočiť na obsah

Astatovodík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Astatovodík
Astatovodík
Astatovodík
Astatovodík
Astatovodík
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec HAt
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 211 g/mol
Teplota varu −3 °C (27 °F; 270 K) (prepokladaná[1])
Ďalšie informácie
Číslo CAS 13464-71-6
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Astatovodík je chemická zlúčenina, ktorej vzorec je HAt. Skladá sa z atómu astátu kovalentne viazaného na atóm vodíka.[2] Je to teda halogenovodík.

Táto zlúčenina sa rozpúšťa vo vode za vzniku kyseliny astatovodíkovej, ktorá má podobné vlastnosti ako ostatné halogenovodíkové kyseliny a je z nich najsilnejšia. Má však obmedzené použitie, pretože sa rozkladá na elementárny vodík a astát,[3] ako aj kvôli krátkym polčasom rozpadu izotopov astátu. Keďže jeho atómy majú podobnú elektronegativitu a keďže bol pozorovaný katión At+,[4] disociácia môže viesť k rozkladu na vodík so záporným nábojom (hydrid). Astatovodík teda môže podliehať reakcii

,

čo vedie k plynnému vodíku a zrazenine astátu. Astatovodík takisto pokračuje v trende platiacom pre ostatné halogenovodíky, ktorých entalpia vzniku je menej záporná so zvyšujúcim sa protónových číslom. Zatiaľ čo roztoky kyseliny jodovodovíkovej sú stabilné, roztoky s hydróniom a astatidom (aniónom astátu) sú výrazne menej stabilné než zmesi voda-vodík-astát. Okrem toho môže väzbu H–At rozložiť i rádiolýza.

Okrem toho astát nemá žiadne stabilné izotopy. Najstabilnejší je astát-210, ktorého polčas života je asi 8,1 hodiny, čo znamená, že práca s jeho zlúčeninami je veľmi náročná,[5] keďže sa rýchlo rozkladá na iné prvky.

Astatovodík sa dá pripraviť reakciou astátu s uhľovodíkmi (napríklad etánom):[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Analytical Chemistry of Technetium, Promethium, Astatine and Francium by Avgusta Konstantinovna. Lavrukhina, Aleksandr Aleksandrovich Pozdnyakov ISBN 0250399237
  2. PubChem, "astatane - Compound Summary", accessed July 3, 2009.
  3. Fairbrother, Peter, "Re: Is hydroastatic acid possible?", accessed July 3, 2009.
  4. Advances in Inorganic Chemistry, Volume 6 by Emeleus, p.219, Academic Press, 1964 ISBN 0-12-023606-0
  5. Gagnon, Steve, "It's Elemental", accessed July 3, 2009.
  6. HAGEN, A. P.. The formation of bonds to halogens. [s.l.] : VCH Publishers, 1989. ISBN 978-0-470-14538-8.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hydrogen astatide na anglickej Wikipédii.