Astraeus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Substovaný infobox

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Astraeus pozri Astraeus (rozlišovacia stránka).
Astraeus
Boh súmraku
Obydlie Obloha
Personal information
Rodičia Eurybia a Krios
Súrodenci Perses, Pallas
Družka Eos
Potomkovia Boreas, Notos, Zefyros,

Fosforos, Astraia

Astraeus (/əˈstriːəs/) alebo Astraios (starogrécky: Ἀστραῖος znamená „hviezdny“) je v gréckej mytológii astrologické božstvo. Niektorí ho spájajú aj s vetrom, keďže je otcom štyroch Anemoi (veterných božstiev), a to prostredníctvom svojej manželky Eos.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho meno „Astraeus“ (starogrécky Ἀστραῖος, translit. Astraîos) je odvodené od gréckeho slova ἀστήρ (astḗr), čo znamená „hviezda“. Samotné Ἀστήρ je zdedené z protoindoeurópskeho koreňa *h₂ster- („hviezda“), z *h₂eh₁s-, „horieť“. „Astraea“ má rovnakú etymológiu.

Mytológia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Hésiodovej Teogónie a Bibliotéky je Astraeus Titánom druhej generácie pochádzajúcim z Krea a Eurybie. Hyginus však napísal, že pochádza priamo z Tartara a Gaie, a označil ho za jedného z Gigantov. Servius, ktorý ho možno spája s Gigantom podobne ako Hyginus, napísal, že sa chopil zbrane a bojoval proti bohom.

Astraeus sa oženil s Eos, bohyňou úsvitu. Spoločne ako súmrak a svitanie splodili veľa detí spájaných s tým, čo sa deje na oblohe počas súmraku.

V Hesiodovej Teogónii produkujú Astraeus a Eos vetry – menovite Zephyrus, Boreas a Notus – ako aj Eosphorus a hviezdy.[1] Niekoľko zdrojov spomína ďalšiu dcéru Astraeu, bohyňu nevinnosti a niekedy aj spravodlivosti.[2]

Niekedy je tiež spájaný s Aeolom, strážcom vetrov, pretože vietor sa často zvyšuje okolo súmraku.

V Nonnusovej epickej básni Dionysiaca je Astraeus predstavený ako veštecký boh, ktorého navštevuje bohyňa Demeter, ktorá sa obáva o budúcnosť svojej dcéry Persefony, pretože na Olympe začala priťahovať značný počet obdivovateľov a obávala sa, že by sa mohla vydať za Hefaistosa. Astraeus ju potom varoval, že Persefonu čoskoro uchváti had a prinesie ovocie z tohto spojenia, čo Demeter veľmi rozrušilo.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]