Athénodóros z Kleitoru
Athénodóros (starogr. Ἀθηνόδωρος) bol grécky sochár z prelomu 5. a 4. stor. pred Kr.[1][2]
Athénodóros, sochár (bronziar) z arkádskeho Kleitoru,[3] bol žiakom sochárskeho majstra Polykleta.[2] Plínius zaznamenal, že pôsobil v období 95. olympiády (400 – 397 pred Kr.)[4][2]
Pausanias uvádza, že bol autorom bronzových sôch Apolóna a Dia, ktoré i s mnohými ďalšími sochami poslúžili Sparťanom ako votívne dary v Delfách po víťazstve nad Aténčanmi pri Aigospotamoi (Kozích riečkach) v roku 405 pred Kr. Lakedaimónsky (spartský) votívny dar venovaný do Delf bol jedným z najväčších a najbohatších na sochy (v dlhom Pausaniovom výpočte umelcov a ich diel dokonca časť textu chýba[5])[6] Pausanias tu uvádza: „Dameas zase zhotovil Artemidu, Poseidóna a ešte Lysandra, Athénodóros Apolóna a Dia. Pôvodom boli Arkáďania z Kleitoru “[5]
Delfský pamätník postavený na pamiatku bitky pri Aigospotamoi bol 21 m dlhý. Zachovalo sa z neho mnoho zvyškov, najmä z podstavcov sôch a nápisov (v minulosti to boli najmä sochy Sparťanov a ich spojencov, ktorých zvečnili za ich statočnosť [7]).[8]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 136.
- ↑ a b c Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Athenodoros 2 [1]
- ↑ Roderich König, Gerhard Winkler. Metallurgie. Berlin : Walter de Gruyter, 2013. ISBN 978-30-5006-207-5. S. 149.
- ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34, 19, 6. [2]
- ↑ a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 281.
- ↑ Johannes Adolf Overbeck. Geschichte der griechischen Plastik für Künstler und Kunstfreunde. Leipzig : J. C. Hinrichs, 1857. S. 325.
- ↑ Philipp Vandenberg. The Mystery of the Oracles. New York : Macmillan, 1982. ISBN 978-00-2621-590-9. S. 109.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 412.