Attalos z Atén
Attalos (starogr. Ἄτταλος) bol grécky sochár v 2. stor. pred Kr.[1][2][3]
Attalos, syn Lachara, bol aténsky sochár. Svedectvom jeho tvorby je jeho menom signovaný podstavec (SEG 19, 328), ktorý bol súčasťou veľkej základne postavenej z bielych kamenných blokov (4,81 x 2,95 m), základne kultových sôch Asklépia a Hygieie, objavenej na severovýchode Arkádie, v lokalite starovekej obce Feneos.[4][5]
| Ἄτταλος Λαχάρου ̓Αθηναῖος ἐποίησεν | Attalos syn Lachara z Atén to zhotovil [6] |
Táto základňa stála v zadnej časti miestnosti (budova mala dve miestnosti) zrejme „Asklépiovej svätyne“, zatiaľ čo prednú časť miestnosti pokrývala mozaiková podlaha, zdobená geometrickými motívmi a obklopená pásmi utlačenej hliny.[3] Okolo základne sa našli fragmenty veľkorozmerných mramorových sôch, akrolity, hlava a prsty Hygieie a obuté nohy Asklépia.[4][3] Pozdĺž hornej časti základne sa tiahol nápis, ktorý pripomínal vztýčenie sôch za pôsobenia kňaza boha Asklépia Therilaa, syna Heroida (nižšie bol uvedený autorský podpis Attala).[4]
Nápis na základe paleografických čŕt písma datujú do 2. stor. pred Kr. (koniec 2. stor. pred Kr. alebo okolo roku 100 pred Kr.[7]). Attala je zrejme možné stotožniť s rovnomenným sochárom (datovaného do rokov okolo roku 150 pred Kr.[3]), ktorého spomína Pausanias ako autora sochy Apolóna Lykia v Argose.[2][8]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 140.
- ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Attalos [1]
- ↑ a b c d Milena Melfi. I santuari di Asclepio in Grecia. Roma : L'ERMA di BRETSCHNEIDER, 2007. ISBN 978-88-8265-347-7. S. 237.
- ↑ a b c Olga Palagia. Handbook of Greek Sculpture. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2019. ISBN 978-16-1451-353-7. S. 45.
- ↑ J. J. Pollitt. The Art of Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 1990. ISBN 978-05-2127-366-4. S. 121.
- ↑ Chronique des fouilles et découvertes archéologiques en Grèce en 1956. Paris : École franc̜aise d'Athenes, 1957. S. 625.
- ↑ Christoph Reusser. Der Fidestempel auf dem Kapitol in Rom und seine Ausstattung. Roma : L'ERMA di BRETSCHNEIDER, 1993. ISBN 978-88-7062-825-8. S. 109.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 162.