Automatický mlyn NUPOD

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Automatický mlyn NUPOD
budova
Trnava - Mlyn NPUD 01.jpg
Pohľad od východu (z Trstínskej cesty)
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 11102/1
 - dátum zápisu 12. 8. 1997
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Automatický mlyn NUPOD je funkcionalistická priemyselná stavba dokončená roku 1938 na Suchovskej ceste 3 v Trnave. Patrí medzi vrcholné diela slovenského architekta Emila Belluša.

Projekt tohto mlyna objednalo Nákupné ústredie potravinárskych družstiev (NUPOD), pre ktoré navrhol družstevné domy v Bratislave. Priemyselný charakter objektu a jeho úplná nezávislosť od tradície dovoľovali viac, než verejné mestské stavby. Moderný, priemyselný mlyn bol niečim celkom iným ako tradičné mlyny.

Opis stavby[upraviť | upraviť kód]

Trnavský objekt pozostáva z lapidárne rozdelených a protikladne tvarovaných základných objemov: zo skladu obilia, ktorý tvorí osem valcových síl a zo šesťpodlažného hranola s dlhými radmi okien, v ktorom sú hlavné prevádzky mlyna. Medzeru medzi nimi premosťujú menšie objemy s dopravníkmi a vodojemom na stĺpoch. Konfiguráciu výrazne dotvárajú dve šikmo zrezané plochy. Jedna je pri násypníku - sú tu prívody obilia do jednotlivých síl, druhá, šikmá plocha prekrýva schodisko. V oboch prípadoch sú tieto tvary priamym priemetom vnútornej funkcie.

Prevádzka mlyna je zjednodušene takáto: zo železničnej vlečky sa obilie vykladá, čistí a upravuje, prepravuje sa nahor a nasýpa do síl. Z nich potom ide na rôzne podlažia, kde sa melie a spracúva. Šikmým dopravníkom sa prepravuje do samostatne stojaceho skladu múky. Tento sklad, nižší a samostatne stojaci, často unikne pozornosti pri sledovaní čistej krásy hlavnej budovy mlyna. Je to však neobvykle exemplárny objekt. Má obdĺžnikový pôdorysný tvar v pomere strán 6:4 Priečelia sú voľné a na nich sú úzke pásové okná ťahajúce sa okolo celej stavby. V strede dispozície bolo otvorené schodisko s polkruhovými podestami.

Mlyn bol často publikovaný v rôznych súboroch vybraných stavieb modernej architektúry. Viacerí s nadšením hodnotili dokonalú výtvarnú kompozíciu mlyna, ale zdá sa, že práve neoddeliteľné vzájomné prestúpenie funkcie a kompozície je vrcholným architektonickým výkonom. Bellušovo vyjadrenie „všade sa volili prvky konštruktívne, priliehajúce čo najviac vnútornému obsahu" síce zdanlivo zdôrazňuje funkcionalistickú automatiku, ale to je tiež symptomatické pre túto dobu. Málokto vtedy zdôrazňoval svoju schopnosť tvoriť krásne, keď na prvom mieste bolo vždy účelné, Belluš tu na jednej strane dokazuje svoju klasickú schopnosť proporčne priam dokonale komponovať, ale súčasne aj sebaistú prácu s vnútorným usporiadaním.

Le Corbusier má na začiatku jednej kapitoly vo svojej knihe Le Vers une architecture vyobrazenú podobnú figúru valcového sila. Je to skupina deviatich prostých valcov, ako príklad priamočiarej funkcionálnej krásy. Bellušov mlyn je zložitejší, lebo je vlastne akýmsi strojom – hoci nie na bývanie. Aj v jeho názve sa stále traduje slovo „plnoautomatický“ ako výraz strojovosti. Mlyn nie je iba exemplárny príklad zoskupenia valcov. V tom. ako spojil funkcionalitu s formou je ešte umocnenejším a komplexnejším stelesnením modernej fukcionálnej doby. Ladislav Foltyn napísal, že „tu estetická funkcia nepristupovala zvonku, jestvuje v samotnej podstate mlyna“. Bolo to dielo spojené s funkcionalistickým názorom, vnútorne zviazané so začiatkom tridsiatych rokov. Zatiaľ čo ostatní architekti prezentovali staršie či novšie, ale skôr konzervatívne diela, Belluš sa ešte aj v druhej polovici tridsiatych rokov prezentoval modernou architektúrou.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-11-26]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externý odkaz[upraviť | upraviť kód]

  • Register modernej architektúry Slovenska : Mlyn NUPOD [online]. Ústav stavebníctva a architektúry SAV, [cit. 2015-11-26]. Dostupné online.
  • Správy RTVS [online]. rtvs.sk, 24.08.2016 19:00, [cit. 2016-08-30]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • DULLA, Matúš; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta; STOLIČNÁ, Elena. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 80-7145-684-5.

Súradnice: 48°23′12″S 17°34′07″V / 48,386577°S 17,568737°V / 48.386577; 17.568737