Bílé Labe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bílé Labe
rieka
Pereje na Bílém Labe
Štát Česko Česko
Región Královohradecký kraj,
Pec pod Sněžkou a Špindlerův Mlýn
Prameň rašelinisko pri Luční boude, k. ú. Pec pod Sněžkou
Ústie do Labe pod Dívčí strání, k. ú. Špindlerův Mlýn
 - súradnice 50°44′27″S 15°36′22″V / 50,7408°S 15,6062°V / 50.7408; 15.6062
Dĺžka ~8,3 km
Povodie 20,6 km² (2 060 ha)
Prietok
 - priemerný 0,77 /s
Poloha ústia
Poloha ústia
Wikimedia Commons: Bílé Labe
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bílé Labe (nem. Weisswasser) je ľavostranný prítok rieky Labe v Krkonošiach. Je prvým významnejším prítokom Labe. Dĺžka toku je približne 8,3 km. Plocha povodia meria 20,6 km².[1]

Priebeh toku[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení asi kilometer východne od Luční boudy a severne od Studniční hory (1 554 m n. m.), v sústave rašelinísk, v ktorej pramení aj Úpa. Kým Úpa tečie Úpskou jamou na juhovýchod a stáča sa Obřím dolem k juhu, Bílé Labe steká na západ Dolem Bílého Labe. Po ľavej strane sa nachádzajú Kozí hřbety (najvyššia hora Krakonoš, 1 422 m n. m.), na pravej strane míňa rieka Stříbrné a Čertovo návrší. Drobný prítok sa do neho vlieva sprava údolím medzi Stříbrným a Čertovým návrším.

Pri Boude u Bílého Labe, za polovicou dĺžky toku, sa sprava vlieva Čertova strouha, významné hrádzenkárske dielo s náučným chodníkom. Je tu aj rázcestie: na severozápad vedie cesta Hofmanka, na západojuhozápad Dřevařská cesta, obe sú značené žltou značkou.

Bílé Labe potom ľavým oblúkom okolo Jeleních Bud obchádza sprava Železný vrch (1 321 m n. m.). Sprava sa do neho vlieva Hřímavá bystřina, potom sa sprava pripája cesta od Špindlerovej boudy do Špindlerovho Mlyna a vlieva riečka Dírečka. Po necelom kilometri nasleduje pod Dívčí strání, neďaleko sídla Spravy KRNAP, sútok Bílého Labe a Labe.

Prítoky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sprava – Stříbrná bystřina, Čertova strouha, Hřímavá bystřina, Černý potok, Červený potok

Vodný režim[upraviť | upraviť zdroj]

Priemerný prietok pri ústí činí 0,77 m³/s.[2] V hornej časti toku pod Luční boudou bola v prevádzke malá vodná elektráreň. Dnes je opustená a zdevastovaná[3].

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozdĺž takmer celého toku vedie Weberova cesta, dnes značená modrou turistickou značkou ako trasa č. 1 801. V hornej časti vedie táto cesta úbočím Kozích hřbetů a v zime je kvôli lavínovému nebezpečenstvu neprístupná. Bílé Labe nepreteká žiadnou osadou.

Väčšina dĺžky toku spadá do katastrálneho územia Špindlerův Mlýn, iba pramenisko a Bílá louka s Luční boudou patria do Pece pod Sněžkou.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Hydrologický seznam podrobného členění vodních toků ČR [online]. [Cit. 2013-12-20]. Dostupné online. Archivované 2013-10-05 z originálu.
  2. Vladimír Vlček. Zeměpisný lexikon ČSR. Vodní toky a nádrže. Praha : Academia, 1984. 316 s. S. 60.
  3. Opuštěná elektrárnička na Bílém Labi

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bílé Labe

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bílé Labe na českej Wikipédii.