BMD-1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
BMD-1
BMD-1 na počas súťaže veliteľov prieskumných rôt, 106. gardová výsadková divízia Tula, Rusko, december 2011.

BMD-1 na počas súťaže veliteľov prieskumných rôt, 106. gardová výsadková divízia Tula, Rusko, december 2011.

Základná charakteristika
Posádka 7 (3-členná posádka, 4 členovia motostreleckého družstva)
Dĺžka 5,4 m
Šírka 2,63 m
Výška 1,62 - 1,97 m
Hmotnosť 7.2 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie
Hlavná zbraň 73mm kanón 2А28 Grom
protitankové riadené strely Maljutka
Sekundárne zbrane 3 x 7,62mm guľomet PKT
Pohon a pohyb
Pohon 5D20-240
180 kW (240 koní)
Odpruženie
Max. rýchlosť 61 km/h
Pomer výkon/hmotnosť
Dojazd 500 km[1]
Priechodnosť

BMD-1 je sovietske obojživelné bojové vozidlo pechoty určené na prepravu výsadkových vojsk. Vozidlo môže byť prepravované vo vojenských dopravných lietadlách An-12A, An-22 a Il-76, z ktorých môže byť zhodené na padáku.

Skratka BMD (БМД) znamená bojevaja mašina desantnaja (rus. боевая машина десантная), teda bojové vozidlo výsadkové.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Práce na vytvorení BMD-1 sa začali v roku 1964 z iniciatívy veliteľa výsadkových vojsk V. F. Margelova. Výsadkári potrebovali transportné a bojové vozidlo, ktoré by bolo schopné hneď po pristátí na padáku bleskurýchle vstúpiť do boja. Vývojom takéhoto stroja bolo poverených viacero konštrukčných kancelárií. Najväčšie úspechy nakoniec dosiahla konštrukčná kancelária Volgogradského traktorového závodu pod vedením konštruktéra I. V. Gavalova. Toto vozidlo nieslo označenie Objekt 915 a pri jeho vývoji sa použilo množstvo neštandardných inžinierskych riešení.

V roku 1969 bolo vozidlo zaradené do služby pod označením BMD-1. Dňa 5. januára 1973 sa po prvý raz uskutočnil vzdušný výsadok a pristátie BMD-1 pomocou systému Kentaur.[2]

Sériová výroba sa realizovala vo Volgogradskom traktorovom závode v rokoch 1969 až 1987. Celkovo bolo vyrobených viac ako 3800 kusov BMD-1 rôznych modifikácií.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Korba má zahrotené čelo s vlnolamom na hornom pancieri a kolmé boky s nepatrne skosenou hranou v dĺžke dvoch tretín boku korby. Vodič sedí v prednej časti korby uprostred a napravo od neho sedí veliteľ a jeden príslušník výsadku, ktorý ovláda 7,62 mm guľomet lafetovaný na čele korby. V korbe za vežou sedia zostávajúci traja príslušníci výsadku a v zadnej časti korby je umiestnený šesťvalcový motor 5D20 s výkonom 240 koní.

Pohybové ústrojenstvo je po každej strane tvorené piatimi malými pojazdovými kolesami, hnacím kolesom vzadu, napínacím vpredu a štyrmi nosnými kladkami. Vozidlo BMD-1 je plne obojživelné, pričom vo vode sa vďaka dvom vodometom dokáže pohybovať rýchlosťou 10 km/h. Na cestách dosahuje BMD-1 maximálnu rýchlosť 61 km/h a jeho dojazd je 500 km.

Veža BMD-1 je vyzbrojená 73mm kanónom 2A28 s hladkým vývrtom hlavne. Strelivo zahŕňa kumulatívne strely s priebojnosťou panciera 300 mm na vzdialenosť až 1 300 metrov a fragmentačné strely. Vozidlo vezie pre kanón 40 nábojov - tie sú umiestnené na otočnom dopravníku a automaticky podávané na nakladaciu linku. Motoricky udeľovaný námer kanónu sa pohybuje v rozsahu od -4° do +33° a odmer veže je 360°.

Nad hlavňou 73mm kanónu je inštalované odpaľovacie zariadenie pre protitankovú riadenú strelu 9M14 Maljutka s priebojnosťou panciera do 400 mm. Strela dokáže zasiahnuť obrnené ciele na vzdialenosť 1 300 až 3 000 metrov. Vozidlo vezie celkovo 3 strely Maljutka.

Napravo od kanónu je lafetovaný spriahnutý 7,62 mm guľomet PKT. Zásoba munície pre 7,62 mm guľomety je 4000 nábojov.[3]

Verzie[upraviť | upraviť zdroj]

  • BMD-1 - základná verzia
  • BMD-1K - veliteľská verzia
  • BMD-1P - modifikovaná verzia BMD-1, ktorá je vyzbrojená namiesto rakiet 9M14 Maljutka raketami 9M111 Fagot (odpaľovacie zariadenie je inštalované na streche veže)
  • BMD-1PK - veliteľská verzia BMD-1P
  • BTR-D - obrnený transportér bez veže s dlhším podvozkom so šiestimi pojazdovými kolesami a vyššou korbou[4]
  • BTR-D s protilietadlovým kanónom ZU-23 - verzia nesúca alebo ťahajúca dvojkanón ZU-23 kalibru 23 mm
  • BMD-1KŠ - veliteľsko-štábna verzia vozidla BTR-D
  • 1V118 - delostrelecká pozorovateľňa[5]
  • 1V119 - vozidlo na riadenie delostreleckej paľby
  • SO-120 - vyslobodzovacie vozidlo
  • 2S9 Nona-S - samohybný mínomet kalibru 120 mm využívajúci podvozok BMD-1

Užívatelia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2016 používali stroje BMD-1 tieto krajiny:[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. БМД-1 [online]. mil.in.ua, [cit. 2022-04-25]. Dostupné online.
  2. Боевая машина десанта БМД-1 [online]. patriotp.ru, [cit. 2022-04-25]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  3. Боевая машина десанта БМД-1 [online]. kskdivniy.ru, [cit. 2022-04-25]. Dostupné online.
  4. BMD-1 Airborne Infantry Fighting Vehicle [online]. man.fas.org, [cit. 2022-04-25]. Dostupné online.
  5. 1V118 airborne artillery observation command post tracked armoured armored vehicle Russian Army Russ | Véhicules blindés artillerie Russie | Russie Equipements et blindés de l'armée russe [online]. armyrecognition.com, [cit. 2022-04-25]. Dostupné online.
  6. THE INTERNATIONAL INSTITUTE FOR STRATEGIC STUDIES (IISS). The Military Balance 2016. [s.l.] : [s.n.], 2016. (Anglický)