Balabanovov dom (Plovdiv)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Balabanovov dom
(Балабанова къща)
meštiansky dom plovdivského typu
pohľad na dom z juhozápadu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Rajón Centralen
Súradnice 42°08′59″S 24°45′06″V / 42,14972°S 24,75167°V / 42.14972; 24.75167
Štýl bulharský obrodenecký barok
Vznik začiatok 19. storočia
Obnova 1979 – 1980
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Stav reštaurovaný
Využitie múzeum
Wikimedia Commons: Balabanov house, Plovdiv
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Balabanovov dom (bulh. Балабановата къщаBalabanovata kăšta),[1][2][3][4] Dom chadžiho Panajota Lampšu (bulh. Къщата на хаджи Панайот ЛампшаKăštata na chadži Panajot Lampša)[3][4] je meštiansky dom zo začiatku 19. storočia, nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Danovov dom leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv[2][4] na ulici „D-r Konstantin Stoilov“ (bulh. улица „Д-р Константин Стоилов“, doslova ulica Doktora Konstantina Stoilova) č. 57.[4]

Dejiny a súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Dom bol postavený začiatkom 19. storočia pre potreby obchodníka bulharského plovdivského obchodníka a jedného z najbohatších občanov Plovdivu, chadžiho Panajota Lampšu.[1][2][3] Začiatkom 20. storočia dom odkúpil obchodník Luka Balabanov.[1][2] V 30. rokoch 20. storočia[1] nechal Luka Balabanov dom do základov[3] zbúrať.[1][3]

V roku 1971 architekt Christo Peev pripravil projekt na obnovenie domu. Dom bol postavený na základoch pôvodného domu z autentických materiálov v autentickom pôvodnom vzhľade.[1] Samotná reštaurácia budovy následne prebehla v rokoch 1979 – 1980.[2]

Súčasné využitie[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti sa Balabanovov dom využíva na viacero účelov:

  • súčasť múzejnej expozície „Staromestský život“[5]
  • dedikované miesto, kde plovdivský magistrát prijíma oficiálne návštevy[2]
  • kultúrny dom[2]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Dom je pomerne netypickým predstaviteľom plovdivskej obrodeneckej architektúry.[2] Predstavuje prechodný typ medzi nesymetrickým a symetrickým obrodeneckým domom. Celková vnútorná zastavaná plocha dosahuje 546 m².[3]

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Na prízemí tvorí hlavnú časť priestranná vnútorná veranda do ktorej sa vchádza ako vchodom z dvora, tak aj vchodom z ulice.[2][4] Okolo verandy sa nachádzali hospodárske miestnosti.[4] Veranda je pomerne nízka miestnosť, miestnosti, ktoré sa nachádzajú po jej stranách sú o meter vyššie.[2] Na druhé poschodie vedie vnútorné schodisko.[4] Centrálnu časť druhého poschodia predstavuje trojdielny salón. Okolo salónu sa rozprestierajú obytné miestnosti,[2] ktoré sú celkovo štyri. Steny salónu smerom k ulici, ako aj smerom do dvora sú presklené. Stropy ako salónu, tak aj obytných miestností sú zdobené bohatou drevorezbou. Každá miestnosť je zdobená iným spôsobom a má tak svoj unikátny osobitý charakter. Všetky miestnosti sú vybavené pôvodným reštaurovaným nábytkom.[4]

Dvor[upraviť | upraviť zdroj]

Dvor je priestranný a rozdelený na dve časti (v dvoch výškových úrovniach). V severozápadnom rohu dvora sa nachádza portikus s odkrytým schodiskom, ktoré vedie na dvor susedného Chindlijanovho domu.[2]

Múzejná expozícia „Staromestský život“[upraviť | upraviť zdroj]

Múzejná expozícia „Staromestský život“ (bulh. Музейна експозиция „Старинен градски бит“Muzejna ekspozicija „Starinen gradski bit“) predstavuje životný štýl obyvateľov Plovdivu v minulosti. Expozícia sa nachádza aj vo vedľajšom Chindlijanovom dome s ktorým tak Balabanovov dom tvorí jeden expozičný celok.[6][5]

Kultúrne centrum[upraviť | upraviť zdroj]

Balabanovov dom slúži v súčasnosti aj ako kultúrne centrum. Uskutočňujú sa koncerty, divadelné predstavenia, výstavy, krsty vydaných kníh, ako aj stretnutia s významnými umelcami.[2][3][4]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 43. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 35. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 41. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h i j PIŽEV, Aleksandăr. Starijat Plovdiv. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 48 s. ISBN 9545793368. S. 26 – 27. (po bulharsky)
  5. a b RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 424 – 425. (po bulharsky)
  6. PIŽEV, Aleksandăr. Starijat Plovdiv. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 48 s. ISBN 9545793368. S. 27 – 28. (po bulharsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]