Barbora Hohenzollernská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Barbora Hohenzollernská
Barbora Hohenzollernská
Barbora Hohenzollernská, erb (z wikidata)
Biografické údaje
Narodenie30. máj 1464
Ansbach, Nemecko
Úmrtie4. september 1515 (51 rokov)
Ansbach, Nemecko
Rodina
Manžel
Henrich XI. (1472 - o. 1476)
Vladislav II. (1476 - r. 1500)
OtecAlbrecht III.
MatkaAnna Saská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsBarbora Hohenzollernská
(multimediálne súbory na commons)

Barbora Hohenzollernská (* 30. máj 1464, Ansbach, Nemecko – † 4. september 1515, Ansbach) bola brandenburská kňažná, dcéra brandenburského kurfirsta Albrechta III. zv. Achilles a jeho druhej manželky Anny Saskej, prvá manželka českého kráľa Vladislava II. Jagelovského.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodila sa na hrade Ansbach, rodovom sídle Hohenzollernovcov. Ako mladé dievča získala pomerne slušné vzdelanie v miestnom augustiniánskom kláštore. V roku 1476 na ňu padla voľba ako budúcu manželku českého kráľa. Napriek svojmu mladému veku malo to byť už jej druhé manželstvo. V tomto roku sa totiž stala vdovou, keď ju predtým (v r. 1472), ako osemročné dievča vydali za hlohovského vojvodu Henricha XI. Manželstvo malo priniesť rodové spojenectvo Hohenzollernovcov a Piastovcov a území Brandenburska a Sliezska. Manželstvo tak sledovalo výsostne politický cieľ. Je predpoklad, že Barbora neopustila Ansbach a so svojím manželom sa nikdy nestretla.

Po nezdare prvého zväzku mal jej otec veľký záujem na sobáši z českým kráľom. Barbora rovnako prejavila o českého panovníka záujem a keď so sobášom súhlasila i česká stavovská obec, bola v Prahe 12. 9. 1476 podpísaná svadobná zmluva. Koncom jesene 1476 sa sobáš v zastúpení a na diaľku i uskutočnil.

Skutočnému naplneniu manželstva však zabránilo niekoľko okolností, ktoré dnes vyvolávajú počudovanie. I na tomto zväzku sa plne ukázalo, že sobáš je v prvom rade politická záležitosť vedúca k naplneniu dynastických a územných záujmov. Problematickým sa v súvislosti s manželstvom českého kráľa javilo územie hlohovského kniežatstva, ktoré malo ako Barborino dedičstvo po zosnulom prvom manželovi pripadnúť venom Vladislavovi. Proti tomu rozhodne vystúpil uhorský a český kráľ Matej Korvín. Z titulu českého kráľa si robil územné nároky na sliezske kniežatstvá. Hlohovsko považoval za svoje léno a rozhodne odmietal možnosť, aby sa toto kniežatstvo dostalo ako veno jagelovskému ženíchovi.

Tým sa z Barbory stala chudobná žena, ktorá do manželstva nemohla priniesť predom dohodnutý vklad. Keď sa k tejto okolnosti pridružil i nie príliš atraktívny mladomanželkin vzhľad, prestal mať tento zväzok význam. Vladislav vystavený tlaku svojich poradcov dospel k záveru, že manželstvo, do ktorého bol v skutočnosti dotlačený nemá zmysel a že o manželku vlastne ani nejaví záujem.

Po rokoch očakávaného, no neuskutočneného stretnutia mladomanželov pápež Alexander VI. vyhlásil v roku 1500 (3. apríla) tento zväzok za neplatný a zrušil ho. Barbora, ktorá sa od roku 1476 titulovala ako česká kráľovná, no na územie Českého kráľovstva nikdy nevstúpila, sa tak, rovnako ako v prvom zväzku, s manželom ani nestretla. Zostávajúci zvyšok života prežila v manželstve s málo známym falckým šľachticom.

Po svojej smrti bola pochovaná v kostole v rodnom meste, v kaplnke bratstva Zlatej labute, rytierskeho rádu založeného jej otcom. Dodnes ju tam pripomína oltárny obraz s jej podobizňou.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

MACEK, Josef. Tři ženy krále Vladislava. 1. vyd. [s.l.] : Mladá fronta, 1991. 238 s. (Kolumbus.) ISBN 80-204-0232-2. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]