Preskočiť na obsah

Belo Kováč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Belo Kováč
bývalý primátor hlavného mesta Bratislavy
Belo Kováč v roku 1939
Belo Kováč v roku 1939
Vládny komisár/mešťanosta Bratislavy
V úrade
1938 – 1944
Predchodca Vladimír Krno Štefan Ravasz Nástupca
Poslanec mestského zastupiteľstva Bratislavy
V úrade
1931 – 1938
Poslanec Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny
V úrade
1935 – 1938
PrezidentJozef Országh
Biografické údaje
Narodenie15. apríl 1892
Levoča, Slovensko
Úmrtie7. október 1963 (71 rokov)
Politická stranaHSĽS
Profesiakňaz a právnik
Národnosťslovenská
Vierovyznanierímskokatolícke

Msgr. JUDr. Belo Kováč (* 15. apríl 1892, Levoča – † 7. október 1963) bol slovenský kňaz, právnik, politik HSĽS a bývalý mešťanosta (primátor) Bratislavy.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Stredoškolské štúdiá absolvoval na gymnáziách v Levoči a v Rožňave. Následne študoval teológiu, filozofiu a právo na vysokých školách v Spišskom Podhradí, Budapešti, Viedni a nakoniec v Prahe. Po doštudovaní začal učiť na strednej škole v Kežmarku a na vysokom teologickom učilišti v Spišskom Podhradí.[1]

Neskôr začal pôsobiť v organizácii Ústredná charita na Slovensku, ktorú aj v nasledujúcom období začal viesť a podarilo sa mu ju zreorganizovať. Mal podiel na výstavbe novej budovy charity na Heydukovej ulici v Bratislave a novostavbe pri tatranskom sanatóriu. Vo voľbách do obecných zastupiteľstiev v roku 1931 bol zvolený za poslanca mestského zastupiteľstva Bratislavy za HSĽS.[2] Mandát obhájil aj vo voľbách do obecných zastupiteľstiev v roku 1938.[3] Vo krajinských voľbách v roku 1935 bol zvolený za člena Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny za HSĽS.[4]

Na základe výnosu Krajinského úradu Slovenskej krajiny z 26. októbra 1938 bolo rozpustené bratislavské mestské zastupiteľstvo (zvolené len pred necelými piatimi mesiacmi), mestská rada a z funkcií boli uvoľnení bratislavský starosta a jeho štyria námestníci. Za dočasného vládneho komisára Bratislavy bol vymenovaný práve Belo Kováč.[5] Funkciu vládneho komisára (neskôr mešťanostu) vykonával do 3. mája 1944.

Na konci novembra v roku 1945 bol zaistený štátnou bezpečnosťou.[6] Podobne, ako v prípade väčšiny významných činiteľov z obdobia Slovenského štátu, aj proti Belovi Kováčovi bol vedený súdny proces. Bol obžalovaný a následne odsúdený za exponovanie sa v rokoch 1939 – 1944 a za pretláčanie fašistických ideí, a za spoluprácu s nacistickým Nemeckom. Záverečný rozsudok znel jeden rok nútených prác a päť rokov straty občianskych práv.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Msgr. Dr. Belo Kováč 50-ročný. Slovák (Bratislava), 15.4.1942, roč. XXIV, čís. 85, s. 2.
  2. Veľký úspech čs. strán v Bratislave. Slovenský denník, 29.9:1931, roč. XIV, čís. 223, s. 1.
  3. Kto bol v Bratislave zvolený. Slovenský denník (Bratislava), 14.6.1938, roč. XXI, čís. 137, s. 2.
  4. Výsledok volieb do Slovenskej krajiny. Gemer-Malohont (Rimavská Sobota), 1.6.1935, roč. XVII, čís. 22, s. 2.
  5. Mestské zastupiteľstvo v Bratislave rozpustené. Slovák (Bratislava), 27.10.1938, roč. XX, čís. 245, s. 1.
  6. Kováč Béla za mrežami. Pravda (Bratislava), 25.11. 1945, roč. 1945, čís. 227.
  7. Belo Kováč do pracovného tábora. Ľud (Bratislava), 18.11.1948, roč. I, čís. 193, s. 2.