Beriev A-50
| Beriev A-50 | |
.jpg) Lietadlo A-50 v Rusku známe pod označením Šmeľ | |
| Typ | Lietadlo včasnej výstrahy a riadenia |
|---|---|
| Výrobca | Taganrožský mechanický závod G. M. Dimitrova |
| Konštruktér | Beriev TAPO V.P. Čkalova |
| Prvý let | 19. december 1978 |
| Zavedený | 1989 |
| Hlavný používateľ | Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie Indické vzdušné sily |
| Výroba | 1984 – 1992 |
| Vyrobených | približne 40 |
| Cena za kus | 330 miliónov amerických dolárov |
| Varianty | A-50M A-50U A-50EI |
_RP63598.jpg)
Beriev A-50 (rus. Šmeľ (čmeliak), v kóde NATO: Mainstay) je lietadlo včasnej výstrahy a riadenia (AWACS) vyvinuté spoločnosťou Beriev v bývalom ZSSR. V sovietskom letectve nahradilo stroje Tupolev Tu-126, ktoré boli zaradené do služby ešte v polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia. A-50 môžu byť použité na detekciu a sledovanie vzdušných cieľov, ale aj hladinových plavidiel. Získané informácie sú následne poskytované automatizovaným systémom riadiacich a veliteľských stanovíšť ruských ozbrojených síl.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Na začiatku 70. rokov 20. storočia sa ukázalo, že lietadlá Tu-126 plniace úlohy protivzdušnej obrany už nespĺňajú dobové požiadavky sovietskej armády. Vybavené radarovým systémom Liana nielen že nemohli konkurovať najnovším americkým lietadlám Boeing E-3A, ale ani neboli schopné sledovať vzdušné ciele letiace v malých výškach na pozadí Zeme. Uznesením ústredného výboru strany bola konštrukčná kancelária pod vedením A. K. Konstantinova (v závode Beriev) v roku 1973 poverená skonštruovať lietadlo A-50.
Hoci lietadlo vychádzalo konštrukčne zo stroja IL-76, i tak bolo potrebné vykonať veľké množstvo úprav, čo zabralo 5 rokov práce. Prvý prototyp A-50 tak vzlietol až 19. decembra 1978, pričom let vykonal ešte bez namontovaného rádiolokátora. Štátne skúšky A-50 vybaveného rádiolokátorom začali 16. augusta 1979. Sériová produkcia lietadiel sa rozbehla v decembri 1984 a trvala až do roku 1992. Skúšobná prevádzka A-50 prebiehala v rokoch 1985-1989. K oficiálnemu zaradeniu lietadiel do služby došlo v roku 1989, kedy začali postupne nahrádzať zastarané Tu-126.
Dňa 10. septembra 2007 sa začalo testovanie zmodernizovaného lietadla na verziu A-50M. V lietadle došlo k výmene zastaraných analógových prístrojov za digitálne elektronické zariadenia, čím sa výrazne zlepšilo spracovanie informácií a zároveň skrátila doba potrebná na ich spracovanie.[1]
Posledná modernizovaná verzia známa tiež ako A-50U, bola ohlásená už v roku 1995, ale jej testovacia fáza sa začala až v roku 2008. Prvé stroje zmodernizované na tento štandard vstúpili do služby v roku 2011 a s ich použitím sa ráta až do roku 2020.[2]
Konštrukcia a vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Lietadlá A-50U sú vybavené radarovým varovaným a navádzacím systémom Šmel-M od spoločnosti Vega. Základom tohto systému je:
- radarová stanica,
- systém odovzdávania dát stíhacím lietadlám,
- digitálny počítač,
- identifikčné zariadenie IFF – priateľ alebo nepriateľ,
- riadiace rádiové spojenie na koordináciu stíhačiek,
- kódovaný komunikačný systém,
- zariadenie pre rádiové spojenie,
- telemetria,
- zariadenie na registrovanie dát.
Radarový systém má schopnosť sledovať 50 až 60 (vo vylepšenom prevedení údajne až 150) cieľov súčasne a navádzať na 10 až 12 stíhacích lietadiel naraz. Celková hmotnosť rádioelektronického komplexu je 20 t. Rádiolokačná stanica pracuje v centimetrovom pásme a je schopná detegovať:
- ciele vo veľkosti stíhačky letiace v malej výške na pozadí Zeme do vzdialenosti 200 – 400 km,
- ciele vo veľkosti stíhačky letiace vo vysokej nadmorskej výške do vzdialenosti 300 – 600 km,
- hladinové ciele do vzdialenosti 400 km.[3]
O pohon sa starajú 4 turboventilátorové motory D-30KP, každý s ťahom 117,7 kN. Tie umožňujú A-50 letieť maximálnou rýchlosťou 800 km/h a dosihnuť výšku až 12 000 m. Hliadkovanie sa zvyčajne uskutočňuje v nadmorskej výške 5 000−10 000 m.
Nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]
Po svojom zaradení do služby operovala letka 16 až 25 lietadiel A-50 zo základní na pobreží Baltského mora. Po rozpade Sovietskeho zväzu boli lietadlá presunuté severnejšie na základňu Pečora. V súčasnosti sú všetky stroje trvalo dislokované na základni Ivanovo-Severnij a podľa potreby premiestňované na patričné predsunuté letiská. Lietadlá A-50 sa často zúčastňujú aj cvičení ruského letectva na Ďalekom východe. Počas vojny v Perzskom zálive lietali dve ruské A-50 v oblasti Čierneho mora a monitorovali aktivity vo vzdušnom priestore.
Začiatkom apríla 2000 si India prenajala od Ruska dve lietadlá A-50 a počas júla 2000 boli nasadené pozdĺž hraníc s Pakistanom, aby zistili, na akú vzdialenosť sú schopné identifikovať ciele.[4]
Vojna v Čečensku
[upraviť | upraviť zdroj]Od 21. decembra 1994 boli do bojovej zóny nasadené lietadlá A-50 a ruská armáda získala úplné radarové pokrytie nad územím Čečenska a nad priľahlými oblasťami. Poskytovali tak podporu stíhačkám MiG-31 a Su-27, ktoré nad Čečenskom hliadkovali a snažili sa zabrániť vytvoreniu vzdušného koridora na dodávku zbraní alebo posíl.[5]
Ruská intervencia v Sýrii proti odporcom režimu Bašára al-Assada
[upraviť | upraviť zdroj]Koncom decembra 2015 začali lietadlá A-50 poskytovať podporu ruským stíhačkám pôsobiacim v Sýrii. Beriev A-50 bol prvýkrát spozorovaný nad severozápadnou Sýriou 27. decembra. Lietadlo letelo nad uvedeným územím vo výške 6 km po dobu štyroch hodín. Nie je známe, že by nejaké ruské lietadlá včasnej výstrahy a riadenia boli dislokované na niektorej zo základní v Sýrii. Pravdepodobnejšie je, že vzlietajú zo základne na ruskom území, akou je napríklad letisko v Mozdoku. Ako uviedol zdroj z ministerstva obrany Spojeného kráľovstva, ruské stroje A-50 sa nesnažili ožarovať radarom lietadlá RAF ani ďalších krajín západnej koalície, lietajúce v sýrskom vzdušnom priestore.[6]
Varianty
[upraviť | upraviť zdroj]A-50M – modernizácia pôvodnej A-50, ktorá zahŕňa vylepšenia rádiolokačného, komunikačného, navigačného systému, ako aj systému vlastnej ochrany.
A-50EI – modernizácia, ktorá bola určená pre Indické vzdušné sily. Táto verzia vznikla v spolupráci s Izraelom, ktorý dodal rádiolokátor Phalcon.
A-50U – modernizácia A-50 určená pre ruské letectvo, ktorá je vybavená lepším rádiolokátorom, novším počítačovým systémom, družicovou navigáciou a CRT obrazovky boli nahradené LCD displejmi.[7] V porovnaní s A-50M je radar A-50U ľahší a schopný lepšie detegovať strely s plochou dráhou letu, helikoptéry a ostatné nízko letiace vzdušné ciele. Nový variant sa od predchádzajúcich strojov líši aj tým, že v lietadle pribudol odpočinkový priestor pre posádku, jedáleň a pohodlné WC.[8]
Používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]
- Indické vzdušné sily – v marci 2004 podpísala India zmluvu na nákup 3 lietadiel A-50EI, ktoré jej boli dodané v rokoch 2009 – 2010. Vo februári 2017 objednala India ďalšie dve lietadlá A-50EI.[9]
- Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie – k októbru 2016 disponovali 14 lietadlami A-50M a 4 modernizovanými strojmi A-50U. Minimálne 2 lietadlá A-50M by mali byť v rezerve.[10]
Špecifikácie
[upraviť | upraviť zdroj]
Technické údaje
[upraviť | upraviť zdroj]- Posádka: Letecká posádka: 5
Misijná posádka: 10 - Rozpätie krídel: 50,50 m
- Dĺžka: 48,27 m
- Výška: 14,80 m
- Nosná plocha: 300 m²
- Normálna vzletová hmotnosť: 190 000 kg
- Objem paliva: 109480 l
- Pohonná jednotka: 4 × turboventilátorový motor D-30KP, každý s ťahom 117,7 kN
Výkony
[upraviť | upraviť zdroj]- Cestovná rýchlosť: 800 km/h
- Dolet: 7 500 km
- Dostup: 12 000 m
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Beriev A-50 Mainstay
- ↑ A-50 Mainstay Airborne Early Warning and Control Aircraft (AEW&C), Russia
- ↑ А-50
- ↑ Beriev A-50 Mainstay
- ↑ Российская авиация в Чеченской войне
- ↑ Россия начала применять в Сирии самолеты ДРЛО и управления А-50
- ↑ Third updated Russian A-50 AWACS
- ↑ Russian Air Force Shows Upgraded Awacs, and Plans New One
- ↑ Индия заказала у РФ два самолета дальнего радиолокационного обнаружения
- ↑ Четвертый модернизированный самолет А-50У
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Beriev A-50
