Biela hmota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 14:53, 2. január 2009, ktorú vytvoril Wizzard (diskusia | príspevky) (Biela hmota (histológia) premiestnená na Biela hmota: nie je lepšie bez zátvorky?)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Biela hmota (lat. substantia alba) je typ tkaniva miechy a mozgu. Obsahuje vysoký podiel myelinizovaných nervových vlákien, nazývaných neurity (axóny), ktoré sú vláknami neurónov. Názov je odvodený od jej bielej farby.


Biela hmota mozgová

V koncovom mozgu sa nachádza pod sivou hmotou, teda pod kôrou. Tvoria ju vlákna, ktoré vstupujú a vystupujú z kôry, ako aj dráhy, ktoré prepájajú jednotlivé časti mozgu (asociačné dráhy v rámci jednej hemisféry). Sú v nej vnorené útvary sivej hmoty zvané bazálne gangliá. V predĺženej mieche je na povrchu; prechádzajú ňou vzostupné aj zostupné nervové dráhy.

Biela hmota mozgová sa skladá z buniek neuroglie (najmä astrocyty a oligodendrocyty) a axónov, neobsahuje však prakticky žiadne neuróny.

Podľa lokalizácie sa rozdeľuje na tri oblasti:

  • juxtakortikálna biela hmota - tenká vrstva pod mozgovou kôrou (obsahuje majmä tzv. U-fibrily, krátke prepojovacie vlákna medzi susediacimi oblasťami sivej hmoty)
  • periventrikulárna biela hmota - tenká vrstva v blízkosti mozgových komôr
  • centrálna biela hmota - biela hmota medzi juxtakortikálnou a periventrikulárnou vrstvou

Toto rozdelenie má svoj význam, pretože pri rôznych ochoreniach bielej hmoty sú často postihnuté jej špecifické oblasti.