Biely Kameň

	Biely Kameň
	Zrúcanina hradu
	Zvyšky hradného muriva - gotické palácové okno
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský
Okres	Pezinok
Mesto	Svätý Jur
Súradnice	48°15′40″S 17°11′47″V / 48,26111°S 17,19639°V
Vznik	13. storočie
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Najľahší výstup	mesto Svätý Jur
	Poloha hradu Biely Kameň na Slovensku
	Poloha hradu Biely Kameň v Bratislavskom kraji
	Wikimedia Commons: Biely Kameň
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Biely Kameň sú zrúcaniny gotického hradu nachádzajúce sa zalesnenom návrší nad mestom Svätý Jur v okrese Pezinok v Bratislavskom kraji.

Hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom vo funkcii opevneného sídla nahradil staršie hradisko situované na opačnej strane údolia. Toto hradisko vzniklo v 9. storočí a svoju funkciu plnilo aj v ďalšom období. V roku 1209 získal územie Svätého Jura rod Hunt-Poznanovcov, ktorý si za svoje sídlo zvolil pôvodnú pevnosť nad hradiskom Neštich.

História

V polovici 13. storočia prestal byť rozľahlý areál hradiska vhodnou rezidenciou rodu, ktorý začal používať predikát „zo Svätého Jura“. Rodina svätojurských grófov, ktorá sa neskoršie v dôsledku vznikajúcich majetkových sporov rozdelila na dve vetvy - svätojurskú a pezinskú, dala preto na opačnej strane údolia vystavať nový kamenný hrad. Ako vhodné miesto vybrali okraj vyvýšeného úbočia strmo klesajúce do údolia.

Novopostavený hrad sa prý raz spomína v roku 1271 v súvislosti s nájazdmi českého kráľa Přemysla Otakara II. do uhorského pohraničia, a potom v roku 1295. V majetku rodu svätojurských zostal až do ich vymretia v roku 1526. Neskôr sa stal majetkom ďalšieho veľmožského rodu Zápoľských. V 17. storočí Svätý Jur získal Štefan Ilešházy, ktorý v mestečku pod hradom postavil renesančný kaštieľ. Zánik hradu sa predpokladá v roku 1663 v súvislosti s tureckým vyplienením Svätého Jura, ale nie je vylúčené ani jeho skoršie opustenie už na sklonku stredoveku.

Opis

Hrad, pôvodne zaberajúci pomerne veľkú plochu návršia, sa do súčasnosti zachoval v stave pokročilého rozpadu, ktorý neumožňuje získať bližšie informácie o jeho pôvodnej podobe a vývoji. Dnešný rozsah je výsledkom postupných dostavieb v dobe, keď na ňom vládli páni zo Svätého Jura. Jadrom celého opevneného komplexu je horný val približne obdĺžnikového pôdorysu, ktorý po obvode vymedzovali mohutné hradby, dodnes viditeľné na východnej strane. K opevneniu na vnútornej strane pristavali obytné krídla vymedzujúce ústredné nádvorie. Z budov je dnes najlepšie zachované krátke východné krídlo so zvyškami gotickej tehlovej klenby. Zo stavieb na severnej strane nádvoria sa zachovala rozsiahla zaklenutá pivnica.

Spory o majetok medzi oboma vetvami ďalej pokračovali a v súpise majetku pri príležitosti jeho delenia v roku 1412 vo svätojurskej vetve sa zachovali aj údaje o hrade Biely Kameň i jeho opis. Podľa neho mal hrad dve veže, jednú veľkú v strede a druhú menšiu. Stavby vo vnútri vlastného hradu boli v dvoch radoch pozdĺž dlhších strán obdĺžnika. Výslovne sa v súpise uvádza komora, palác a kaplnka, pod ktorými bola pivnica.

Vnútorný hrad chránený opevnením nepravidelného oválneho tvaru mal len jednu bránu na severovýchodnej strane, nad ktorou bola bašta, ľudovo zvaná „erkel“. Prístupová cesta k nej viedla po moste ponad priekopu. Okrem veže s bránou boli vo vonkajšom areáli ďalšie dve veže. Okolo vonkajšieho múru, z jeho vnútornej strany boli hospodárske budovy, z ktorých sa spomína iba budova pekára. Horný hrad i celá spodná časť mali celý rad komôr, ktoré svedčia o tom, že hrad musel mávať značné zásoby. Z týchto budov sú dnes zachované len zvyšky v podobe pivnice alebo častí obvodových múrov miestami vystupujúcich nad terén.