Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944
| Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944 | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť druhej svetovej vojny | |||||||
 B-17 Flying Fortress 2. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády USAAF zhadzuje bomby, ilustračný snímok | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 Spojené štáty
|
 Slovensko Nemecko
| ||||||
| Sila | |||||||
| 7 bombardérov B-17 Flying Fortress 2. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády USAAF[1] | |||||||
| Straty | |||||||
| žiadne | poškodených 50 vagónov, prerušená trať, poškodené budovy[1] | ||||||
Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944 bol nálet amerických vzdušných síl na železničný uzol vo Vrútkach počas druhej svetovej vojny. Sedem bombardérov Boeing B-17 Flying Fortress 2. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády bombardovalo z dôvodu hmly nad primárnym cieľom (rafinéria Blechhammer-Juh) príležitostný cieľ, ktorým bola zoraďovacia stanica vo Vrútkach na Slovensku. Poškodených bolo asi 50 vagónov, trať bola prerušená a bomby zasiahli budovy na juhu a severe cieľa.[1]
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]Po vypuknutí Slovenského národného povstania začali 31. augusta 1944 prvé vážne boje medzi nemeckými jednotkami a povstalcami v Strečnianskej tiesňave. 5. septembra sa nemecká divízia Tatra prebila do Vrútok a obsadila ich, no povstalecké sily front stabilizovali a nasledujúcich 15 dní v Turci prebiehali tvrdé boje o Vrútky a Priekopu.[2]
Priebeh náletu
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 13. septembra 1944 sa veliteľstvo 15. leteckej armády amerických vzdušných síl rozhodlo uskutočniť nálet na ropné rafinérie v Osvienčime, Zdieszowiciach (Odertal) a Blachowni Slazkiej (Blechhammer) v dnešnom Poľsku. Druhá bombardovacia skupina vzlietla z talianskej základne Amendola. Z 28 strojov 2.BG sa dva vrátili predčasne a iba 19 odhodilo svoje bomby cez hustú oblačnosť na rafinériu Blechhammer-Juh. Sedem bombardérov Boeing B-17 Flying Fortress bombardovalo príležitostný cieľ, ktorým bola zoraďovacia stanica vo Vrútkach na Slovensku.[1]
Priamy účastník bojov o Priekopu Emil Perko opisoval v sedemdesiatych rokoch motív tejto nečakane pomoci tak, že povstalci registrovali od 10. septembra zvýšený dopravný ruch nepriateľa na železničnej stanici vo Vrútkach. Preto pplk. Perko určil zemepisné súradnice lokality Vrútok a npor. Veličko zabezpečil ich rádiotelegrafické odoslanie na Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia (UŠPH) do Kyjeva so žiadosťou o zásah diaľkového bombardovacieho letectva. UŠPH sa podľa Perka pravdepodobne obrátil so žiadosťou na príslušné veliteľstvo strategického letectva USA. Pravdepodobnejšie však je, že zásah bombardovacieho letectva USA bol dôsledkom rádiodepeší gen. Goliana československém MNO v Londýne, v ktorých žiadal leteckú pomoc.[2]:83
Výsledky náletu
[upraviť | upraviť zdroj]Na cieľ dopadlo osem minút pred obedom 55 kusov 250-kilogramových RDX bômb koncentrovaných v priestore zoraďovacej stanice Vrútky. Nálet bol podľa vyhodnocovacej správy, vypracovanej po návrate bombardérov na základňu na základe leteckých fotografií, vyhodnotený ako úspešný.[1]
| „ | Číslo 167/44 geh. Kdos
Večerné hlásenie Nemeckého generála v Bratislave z 13.9.1944: ... Časť (asi 30 strojov) amerických bombardovacích zväzkov, ktorá priletela na Slovensko, zhodila okolo 11,30 koberec bômb na Vrútky.[3]:540 |
“ |
Boje medzi Vrútkami a Martinom prebiehali až do ústupu povstaleckých síl z Turca 21. septembra 1944.[2]:103-111
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Kronika leteckej vojny nad Slovenskom, USAAF: 13.09.1944 [online]. airwarsk.blogspot.com, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
- ↑ a b c BOSÁK, Pavel. Z bojových operácií na fronte SNP. 1.. vyd. Bratislava : Pravda, 1979.
- ↑ PREČAN, Vilém. Slovenské Národné Povstanie, Nemci a Slovensko 1944, Dokumenty. Bratislava : Epocha, 1971. 704 s.
