Bozk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bozk na Times Square 14. augusta 1945, pri oslave kapitulácie Japonska vo vojne (fotografia poručíka Victora Jorgensena uverejnená v New York Times)

Bozk je cielené priloženie pier osoby k perám či inej časti tela inej osoby alebo k zvieraťu či veci. V závislosti od vášnivosti bozku a spoločenskej situácie môže byť vnímaný rôzne, najčastejšie ako prejav citovej náklonnosti alebo neverbálny pozdrav. Za svetový deň bozku sa považuje 6. júl.

Vášnivý bozk, pri ktorom sa zapája aj jazyk, ktorý vnikne do úst partnera sa označuje ako francúzsky bozk. Je považovaný za analógiu súlože. V neskorom stredoveku sa nazýval florentinský bozk, pričom ho katolícka cirkev považovala za ťažký hriech aj v manželstve pri súloži.[1]

V prostredí mafie a moslimských teroristov sa zaužíval výraz bozk smrti ako analógia novozákonného Judášovho bozku, ktorým zradil Ježiša Krista. Je symbolom odsúdenia na smrť.

V náboženskej oblasti, predovšetkým v kresťanstve a islame, je bozk zároveň rituálnym obradom vyjadrujúcim úctu, napr. pobozkanie biskupského prsteňa, krucifixu či ikony. Pápež Ján Pavol II. bol tiež známy tým, že po príchode do štátu (obvykle po vystúpení z lietadla) symbolicky pobozkal zem, čím dával najavo úctu k danej krajine aj k Zemi ako prírode.[2]

Rekordy v bozkávaní[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Florentinský polibek [online]. Sexus.cz, [cit. 2013-09-09]. Dostupné online. (po česky)
  2. Pope John Paul II´s Life and Legacy [online]. American Chronicle, [cit. 2014-01-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. What was the longest on-screen kiss? [online]. CinemaSpot.com, [cit. 2013-09-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Longest Kiss [online]. Guiness World Records, [cit. 2013-09-09]. Dostupné online. (po anglicky)