Bretagne (bojová loď)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bretagne pri požiari v Mers-el-Kebir

Bretagne bola francúzska bojová loď triedy Bretagne. Loď sa zúčastnila oboch svetových vojen a bola potopená britskou eskadrou v alžírskom prístave Mers-el-Kebir.

Konštrukcia lode[upraviť | upraviť zdroj]

Loď bola postavená firmou F.&Ch. de la Med., La Seyne ako druhá jednotka triedy Provence. Trup lode bol položený 1. septembra 1912, Bretagne sa dočkala spustenia na vodu 21. marca 1913 a dokončená bola 12. septembra 1915.

Pohon[upraviť | upraviť zdroj]

Pohon lode pôvodne zaisťovalo 24 uhľových kotlov, ktoré boli roku 1927 vymenené za 22 nových uhľových a 2 dieselové kotly, posledné zmeny a vylepšenia hnacích systémov sa uskutočnili tesne pred druhou svetovou vojnou. Zastarané uhľové kotly boli nahradené šiestimi supermodernými dieselovými kotlami Indret, ktorými bol výkon hnaný cez dve Parsonove turbíny s prevodovým ústrojenstvom, ktoré otáčali 4 lodné skrutky.

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnú výzbroj tvorilo desať diel kalibru 340 mm umiestnených po dvoch v piatich vežiach (dve na prove, dve na korme a jedna uprostred trupu). Pri rekonštrukciách v 20-rokoch bol ich námer zväčšený na 23°, čím sa dostrel zväčšil na 26 km.

Sekundárnu výzbroj tvorilo sprvu až 22 diel kalibru 138,6 mm uložených na boku lode. Pri modernizáciách v medzivojnovom období bola odstránená najprv štvorica diel, neskôr roku 1933 aj ďalších osem. Hlavným dôvodom bol fakt, že delá na prove boli od hladiny vzdialené len 3,5 metra, tzn. že boli nepoužiteľné na mierne rozbúrenom mori. Kadencia týchto diel bola 5 – 6 rán za minútu a účinný dostrel činil 15 – 16 km. Protiletecká výzbroj bola v medzivojnovom období viackrát upravená a posilnená. Finálne podoba protileteckej výzbroje činila 7 diel kalibru 100 mm, 4 delá kalibru 47 mm a 2 delá kalibru 45 mm. Aj napriek úpravám bola protiletecká výzbroj maximálne nedostačujúca na spôsob boja, ktorí sa začal praktizovať v druhej svetovej vojne.

Služba[upraviť | upraviť zdroj]

Bretagne slúžila v rokoch 1916 – 1918 vo francúzskej stredomorskej flotile. Modernizácia v medzivojnovom období urobila z lode špičkové bojaschopné plavidlo. v úvode druhej svetovej vojny sa jej služba obmedzila hlavne na ochranu konvojov. Po nemeckom blitzkriegu v máji a júni 1940 a kapitulácii Francúzska patrila Bretagne medzi lode, ktoré ušli pred nemeckou internáciou. Spolu s bojovou loďou Strasburg a značnou časťou preživšej francúzskej flotily zakotvila v alžírskom prístave Mers-el-Kebir.

Briti si nemohli dovoliť aby silná francúzska flotila prešla na stranu Osi a preto admiralita naplánovala útok na alžírske prístavy. Britský útok na Mers-el-Kebir bol prvým vojnovým stretnutím Francúzska a Veľkej Británie od bitky pri Waterloo v rolu 1815. K stretu došlo iba 11 dní po kapitulácii Francúzska. Veliteľom vichytského námorníctva bol tak ako pred vojnou veľkoadmirál Francios Darlan. Počas kapitulácie sa francúzske lode rozpŕchli.