Briestenné (osada)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Briestenné je malá osada obce Pružina (pričlenená v roku 1971[1]), 2 km východne od nej.

Osada leží v Žilinskej kotline, v podcelku Domanižská kotlina, na hornom toku Pružinky. Nachádza sa vľavo od cesty z Pružiny do Domaniže. V jej blízkosti sa nachádzajú dva pomníky a západne od osady sa rozkladá rovnomenná prírodná pamiatka.

Historické názvy[upraviť | upraviť kód]

  • 1493 Bresten, 1496 Bresthyen, 1541 Briest, 1598 Breztewne, 1920 Briestené[2]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Najstaršie doteraz známe údaje o osídlení Briestenného kladieme do mladšej hradištnej doby. Archeologická lokalita sa nachádza na kopci Mukovec, kde sa našli časti nádob, datované do 10.13. storočia. Pravdepodobne tu bolo sídlisko v mladšej dobe hradištnej, nevylučuje sa ani možnosť existencie menšieho stredovekého hrádku. V lokalite Budziná sa predpokladajú mohyly z obdobia Veľkej Moravy, doteraz však archeologicky nepreskúmané[3].

V postavení richtárov obce sa striedali iba zemania Briestenskí. Napr. v rokoch 18661873 bol richtárom Ján Briestenský. Práve v roku 1873 bolo v Briestennom 14 domov, 81 obyvateľov, katastrálne územie obce malo rozlohu 326 katastrálnych jutár. Sédria (súdny dvor) pre Briestenné bol v Trenčíne, okresný súd mal sídlo v Ilave. Najbližšia pošta bola v Považskej Bystrici. Ten istý stav je aj v roku 1877, naviac máme iba informáciu, že Briestenné podlieha pri výbere daní bernému úradu v Púchove[4].

Podstatnejšie údaje o Briestennom nachádzame až v portálnych súpisoch z rokov 1596 a 1598. V týchto súpisoch sa obec uvádza ako majetok šľachty v strednom okrese Trenčianskej stolice. V roku 1598 bolo v obci 14 domov a okrem šľachty (zemanov) tu žili 4 želiarske rodiny. Roku 1596 sa Briestenskí uvádzajú aj v súpise šľachty Trenčianskej stolice[4].

V súpise z roku 1601 sa uvádzajú v Briestennom 3 zemianske rodiny, každá s jednou usadlosťou. Roku 1748 dňa 5. augusta a v nasledujúce dni sa konala kongregácia šľachty Trenčianskej stolice v Trenčíne. Ako bolo zvykom, pri tejto príležitosti bol urobený hodnovernený súpis šľachtických rodín, v tom čase usadených na území stolice. V Briestennom sú uvedení Briestenskí a Briestenskí ináč Nemesi ako kurialisti. Briestenskí ako kurialisti sa uvádzajú ešte v Pružine. V roku 1784 bolo v Briestennom 10 domov, 10 rodín, 62 obyvateľov – všetko zemanov[4].

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky : (vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : Veda, 1998. 600 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
  2. BRIESTENÉ. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 247.
  3. OLŠOVSKÝ, Martin: Po stopách predkov (Archeológia Stredného Považia od praveku po stredovek). Považská Bystrica, 12.12.2008.
  4. a b c HALAŠA, Andrej: Zemianske rodiny v Trenčianskej. In:Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, 13, 1908.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • BRIESTENSKÝ. In: FEDERMAYER, Frederik. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Kresby Denis Pongrácz. Zväzok I : Trenčianska stolica : šľachta Trenčianskej stolice podľa súpisov z rokov 1596 a 1646/47. Bratislava : Hajko & Hajková, 2000. 332 s. ISBN 80-88700-48-5. S. 34 – 35.

Súradnice: 49°00′55″S 18°30′25″V / 49,015368°S 18,507028°V / 49.015368; 18.507028