Budapeštiansky gambit

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Budapeštiansky gambit. Základné postavenie.

Budapeštiansky gambit vzniká po ťahoch

1. d4 Nf6

2. c4 e5.

Jeho ECO kód je A51-A52. Patrí medzi zatvorené hry. Na najvyššej úrovni sa v súčasnosti nevyskytuje takmer vôbec, pretože podľa najnovšej teórie je otvorenie mierne lepšie pre bieleho. Na nižších úrovniach sa však otvorenie stále teší veľkej obľube. Obzvlášť je toto otvorenie vhodné v rýchlych hrách. Čierny má niekoľko možností ako môže nachytať bieleho. Ak biely nepozná teóriu, partia môže skončiť po niekoľkých ťahoch, ale ak biely toto otvorenie pozná a postupuje správne, mal by sa ubrániť a čierny za obetovaného pešiaka nezíska dostatočnú kompenzáciu, aj keď zväčša nejakú kompenzáciu predsa len získa, väčšinou ide o pozičnú výhodu. Napriek tomu, že sa Budapeštiansky gambit prvý krát vyskytol už v roku 1896, na vrchol sa dostal až v 20. rokoch 20 storočia, kedy zaznamenal nárast popularity, postupom času sa so zlepšujúcou obranou bieleho záujem o toto otvorenie zmierňoval. Po 3. dxe5 čierny môže v ďalšom ťahu vyskúšať tzv. Fajarowiczov variant, ktorý vzniká po ťahu 4. ... Je4 v ktorom sa zameriava na rýchly vývin figúr, ale najbežnejším ťahom je 3. ... Jg4 kde má biely tri hlavné možnosti ako odpovedať. Prvou je tzv. Adlerov variant, ktorý vzniká po 4. Jf3, biely v tomto variante bojuje (a zväčša úspešne) o priestorovú výhodu, najmä o dôležité pole d5. Druhou možnosťou je tzv. Alechinov variant, ktorý vzniká po ťahu 4. e4. V tomto pokračovaní biely taktiež získa priestor a silné pešiakové centrum. Tretia možnosť je tzv. Rubinsteinov variant, ktorý vzniká po ťahu 4. Sf4 po čom väčšinou nasleduje čierneho odpoveď 4. ... Jc6 5. Jf3 Sb4+. Biely má aj niekoľko ďalších odpovedí na výber, ktoré už ale nie sú tak populárne. Jedným z nich je napr. aj ťah 6. Jbd2, pričom získa pomalú pozičnú hru v ktorej má dvojicu strelcov (dvojica strelcov sa považuje v mnohých pozíciach za miernu výhodu) a snaží sa preraziť na dámske krídlo. Čierny má v každom prípade niekoľko prvoplánových hrozieb a väčšinou aj plán hry, pretože sa snaží dobiť obetovaného pešiaka, vytvoriť bielemu dvojpešiaka na c stĺpci a získať protihru v centre. Budapeštiansky gambit obsahuje niekoľko strategických tém. Po 3. dxe5 Jg4 nastáva boj o bieleho pešiaka na poli e5, na ktorého čierny zvyčajne útočí ťahom Jc6 s neskorším postupom Sc5 alebo Sb4+. Biely svojho pešiaka na poli e5 bráni ťahmi Sf4 alebo Jf3 a niekedy Dd5 aj keď tento ťah je potrebné zahrať vo vhodnom okamihu, príliš skoré zapojenie dámy do hry nemusí byť pre bieleho vhodné. Vo variante po 4. Jf3 sa hra môže vyvinúť buď do útoku čierneho na bieleho kráľovskom krídle s podporou veže alebo do útoku bieleho na kráľovskom krídle čierneho. Biely má v tomto strategickom pláne ťah f2 – f4, ale v tomto prípade si biely vytvára slabého pešiaka na poli e3, čo sa stáva predmetom útoku čierneho. V niektorých variantoch sa vyskytuje pohyb pešiakom c4 – c5 a biely získava priestor pre svojho strelca. Na druhej strane čierny má pre svojho strelca diagonálu f8 – b4 čo mu takmer v každej variante umožňuje rýchlo vyvinúť strelca.

História

Savielly Tartakower bol jedným z mnohých, ktorí hrávali Budapeštiansky gambit

Napriek tomu, že pôvod tohto otvorenia ešte stále nie je úplne objasnený a je predmetom diskusií, všeobecne sa považujú maďarskí šachoví majstri za jedných z prvých šachistov, ktorí toto otvorenie analyzovali. Prvá doložená partia, v ktorej bolo toto otvorenie použité pochádza z roku 1896: Adler – Geza Maroczy, ktorá skončila 0-1 a hrala sa v Budapešti. Napriek tomu, že partia bola zahraná ešte v dobe romantizmu v šachu, obsahuje už niektoré kľúčové aspekty hry, ako je aktívna hra pre čierne figúry. V tejto partii urobil biely chybu, pretože zapojil do hry príliš skoro dámu, čo čierny využil tak, že bieleho dámu s tempom napadal. Partia skončila po 18. ťahu, čo poukazuje na bieleho neznalosť správneho postupu. Svedkami tejto hry boli silní maďarskí hráči ako István Abonyi, Zsigmond Barász a Gyula Breyer, ktorí hru následne analyzovali. Odtiaľto pochádza názov Budapeštiansky gambit. Po tejto partii toto otvorenie začali skúšať vo svojich partiách ďalší maďarskí hráči. Gyula Breyer hral Budapeštiansky gambit za čierne proti Johannesovi Esserovi v roku 1916 a partiu vyhral po 31 ťahoch. Partia sa hrala v Budapešti. O rok neskôr použil za čierne toto otvorenie rakúsky šachista Josef Krejcik, partiu vyhral po 17. ťahoch. Táto partia je tiež príkladom neznalosti teórie bieleho. Otvorenie začínalo naberať na popularite a ešte v rovnakom roku toto otvorenie použil slovinský šachista Milan Vidmar za čierne proti poľskému šachistovi Akibovi Rubinsteinovi. Keďže nevedel čo má za čierne hrať, požiadal o radu svojho priateľa Abonyiho, ktorý mu následnej ukázal na čo prišli maďarskí majstri. Partiu taktiež vyhral trúfalo už po 24. ťahoch. Otvorenie slúžilo dobre ako šachová novinka v teórii a šachoví majstri, ktorí si urobili domácu analýzu tohto otvorenia zväčša triumfálne vyhrávali. Zlom nastal, keď sa Akiba Rubinstein s týmto otvorením stretol druhý krát v partii proti Carlovi Schlechterovi. Akiba Rubinstein po porážke v partii s Milanom Vidmarom mal už s týmto otvorením skúsenosť a zrejme aj preto dokázal v ďalšej partii proti Carlovi Schlechterovi remizovať. Následne však prehral v tom istom roku proti nemeckému šachovému majstrovi Jacquesovi Miesesovi. V roku 1918 vydal Schlechter prvú šachovú monografiu, ktorá pojednáva o Budapeštianskom gambite s názvom Die budapester Verteidigung des Damengambits. Ide o prvú publikáciu o tomto otvorení vôbec. Prvý skutočný zlom však prišiel v roku 1919 kedy sa uskutočnila hra Rudolf Spielmann – Richard Réti. Richard Réti toto otvorenie zrejme chcel použiť ako šachovú novinku podobne ako všetci hráči pred ním, no biely dokázal zvíťaziť. Základný rozdiel bol v obrane, ktorú biely zvolil. Bola oveľa systematickejšia a najmä biely predčasne nezapojil svoju dámu na poli d5 tak ako v predošlých hrách. Ide o historicky prvú doloženú hru, v ktorej vyhral biely proti Budapeštianskemu gambitu. V tom istom roku prišli ďalšie výhry v tomto otvorení za biele v hrách: José Raúl Capablanca – John Herbert White (1-0) a Reginald Pryce Michell – William Winter (1-0). Samotný Richard Réti toto otvorenie skúšal za čierne ešte veľa krát ale paradoxne s ním nemal veľký úspech. Z celkovo sedem partii vyhral za čierne v tomto otvorení len raz a 2 krát remizoval. Po týchto prvých hrách začali toto otvorenie brať vážne svetoví šachisti a začali s jeho analýzou. Jeden z prvých bol aj Savielly Tartakower. Tartakower použil toto otvorenie za čierne tri krát, pričom dva krát vyhral. Poraziť ho dokázal len Alexander Aljechin vo vzájomnej partii v Londýne roku 1932. Zaujímavosťou je, že Aljechin často nehrával Budapeštiansky gambit za čierne, ale má veľkú zásluhu na spresnení obrany za bieleho. Od druhej polovice 20. storočia sa tento gambit medzi svetovou šachovou špičkou prakticky nevyskytoval, avšak stále patril medzi obľúbené pokračovania silných hráčov. Vyskytuje sa však na šachovej olympiáde a tiež v rôznych blitz turnajoch, v ktorých majú hráči málo času, ako napr. na Európskom Blitz šampionáte. Budapeštiansky gambit v čase svojej najväčšej popularity (20. roky 20 storočia) sa hral na piatich šachovniciach z tisíc. V súčasnosti je teória Budapeštianskeho gambitu značne prebádaná a považuje sa za otvorenie, ktoré je mierne lepšie pre bieleho. Toto hodnotenie zostalo po celé desaťročia nezmenené, pretože len málo hráčov na najvyššej úrovni používalo Budapestiansky Gambit a informácie o hrách od slabších hráčov sa nedali ľahko nájsť. Počas tejto doby sa vyvinuli rôzne reakcie proti postupu 4. Sf4, išlo najmä o 4 ... g5. Tento ťah bol vynájdený Istvánom Abonyim. Tento postup ďalej rozvíjali majstri Bakonyi a Dolfi Drimer. Majster Kaposztas ukázal, že keď biely uspel vo svojom pozičnom pláne, znamenalo to pre čierneho horšiu koncovú hru s drastickými dôsledkami. Budapeštiansky gambit zaznamenal krátkodobé oživenie v rokoch 1984 – 1985, keď sa objavil až tri krát (toľko ako v predchádzajúcich pätnástich rokoch). Všetky tri hry sa hrali na vysokej úrovni konkurencie a všetky vyhral čierny. Napriek tomu sa však už neobjavil. V 21. storočí, napriek úspešnému úsiliu Shakhriyar Mamedyarovovej o znovuzrodenie postupu 4. Bf4 g5 sa Budapeštiansky gambit takmer nikdy neobjavil na najvyššej úrovni. Posledný krát sa hral v partii Rapport – Gelfand v 2. kole súťaže Tata Steel Chess v roku 2014 kde biely vyhral.

Všeobecná štatistika

Savielly Tartakower nemal priaznivé skóre s Budapeštianskym gambitom za čierne

V databáze webovej stránky ChessGames.com dosahuje Budapestiansky Gambit scóre 28,9% výhier pre čierneho, 44,1% výhier pre bieleho a 27,1% remíz. Percento remíz je obzvlášť nízke v porovnaní s bežnými alternatívami ako sú 2. ... e6 (43,7% remíza) alebo 2. ... g6 (37% remízy). Toto otvorenie dáva väčšiu šancu na výhru pre oboch súperov, aj keď percento čiernych výhier je stále nižšie ako alternatívne 2 ... c5. V hlavnej línií 3. dxe5 Jg4 4. Sf4. Percento čiernych výhier už klesne na 21,1%, čo je menej ako hlavnej línií po 2 ... e6 alebo 2 ... g6. Medzi top 10 najlepšími svetovými hráčmi nebol nikdy Budapeštiansky gambit príliš obľúbený. Výnimkou bol Richard Réti, ktorý ho využil päťkrát v období 1919 – 1926, keď patril medzi desať najlepších hráčov na svete, ale získal len 1,5 bodu. Bol tak jeden z mála hráčov z top 10 najlepších hráčov na svete, ktorý toto otvorenie použil. Savielly Tartakower ho využil štyrikrát v roku 1928, keď bol ôsmym najlepším hráčom na svete, z toho tri krát na jednom turnaji v Bad Kissingen, ale proti svetovej špičke mu to prinieslo len 0,5 bodu. Rudolf Spielmann ho používal trikrát v rokoch 1922 – 1923, keď bol približne na 9. – 12. mieste na svete. Podarilo sa mu zvíťaziť aj proti Euwe (bývalý majster sveta), ale zaznamenal porážkou proti Yatesovi a Sämischovi. Nigel Short hral Budapeštiansky gambit dvakrát v rokoch 1992 – 1993, keď bol na 7. – 11. mieste na svete a získal iba 0,5 bodu proti Karpovovi (bývalý majster sveta) a Ivanchukovi, ktorý patril v tom čase do top 10 najlepších hráčov na svete. Mamedyarov použil tento gambit dvakrát v roku 2004 získal 1,5 bodu vo výhre proti Van Welymu), keď ešte nebol medzi top hráčmi, a šesťkrát v roku 2008, keď bol na 6.–14. mieste na svete. Ďalej získal päť bodov výhrami proti Kramnikovi (bývalý majster sveta), ktorý bol v tej dobe tretím najlepším hráčom na svete a veľmajstrom Tkachievovi a Eljanovovi, ale všetkých šesť hier sa odohralo v rýchlych alebo bleskových hrách.

Nicolas Giffard sumarizuje moderné hodnotenie budapeštianskeho gambit: [36]

(Je to) staré otvorenie, zriedka používané majstrami bez toho, aby upadli do hanby. Zatiaľ čo biely má niekoľko spôsobov, ako získať malú výhodu, táto obrana je strategicky správna. Čierny získa dobrú pešiakovú štruktúru a možnosti útoku na kráľa. Jeho problémy vo všeobecnosti vyplývajú z bieleho tlaku na stĺpec d a nedostatku miesta na manévrovanie jeho častí.

Boris Avrukh píše: Budapešťský gambit je takmer slušné otvorenie. Pochybujem, že existuje vyvrátenie. Aj v tých pokračovaniach, v ktorých sa bielemu podarí udržať si pešiaka, má čierny veľa možností pre hru.

Rozbor prvých partií

Geza Maroczy v januári roku 1906

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Pozícia v partii Adler – Geza Maroczy po 19. ťahu. Biely na ťahu sa vzdal, pretože nezabráni matu na poli d1.

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Pozícia v partii Johannes Esser – Gyula Breyer po 31. ťahu. Biely na ťahu sa vzdal, pretože čierny má výraznú materiálnu výhodu.

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Pozícia v partii Helmer – Josef Emil Krejcik po 17. ťahu. Partia skončila matom.

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Pozícia v partii Akiba Rubinstein – Milan Vidmar po 24. ťahu. Biely na ťahu sa vzdal, pretože nezabráni matu.

Partia Adler – Geza Maroczy

je charakterizovaná skorým zapojením dámy do obrany a nesprávnou obranou bieleho. Vznikla ťahmi 1. d4 Jf6 2. c4 e5 3. dxe5 (správny postup, podľa teórie biely najlepšie urobí ak obetovaného pešiaka vezme) 3. ... Jg4 4. Jf3 Sc5 5. e3 Jc6 6. Dd5?! (tento ťah ešte nie je sám o sebe chybou, aj keď je mierne pochybný, lepšie je na bieleho mieste zahrať 6. Jc3, v tej dobe bola však teória tohto otvorenia značne neprebádaná) 6. ... De7 7. Jc3 Jgxe5 8. Se2 d6 9. Je4? (toto už chyba je, dáva čiernemu možnosť získať iniciatívu) Se6! (správna odpoveď čierneho) 10. Dd1 Sb4+ 11. Sb2 0-0-0!? (veľmi aktívny a zaujímavý ťah, čierny predvída, že svoju vežu bude potrebovať v útoku na bieleho figúrky, v tomto momente bolo taktiež veľmi silné jednoduché 11. ... Sxc4 a čierny má už výraznú výhodu) 12. Sxb4 Jxb4 13. Db3 (Biely cíti, že musí niečo robiť, v tomto momente bolo však lepšie 13. Jxe5) Jxf3+ 14. Sxf3 d5 15. Jd2? (Po tomto ťahu čierny získa materiálnu výhodu, správne bolo 15. Jg3 a prišlo by 15. ... dxc4 16. Dc3 Jd3+ 17. Kf1 a biely má dobré možnosti na obranu. ) dxc4 16. Jxc4 Vd3 (Samozrejme vyhrávajúci ťah, no lepšie je zrejme jednoduché 16. ... b5! a biely sa nepríjemnej väzby na dámu nezbaví, čierny však zrejme nechce oslabovať pešiakovú štruktúru pred svojím kráľom.) 17. Da4 Sxc4 18. Dxa7? Jc2+ a biely vzdal. Príde 19. Kf1 Vd1# mat.

Partia Johannes Esser – Gyula Breyer

vznikla ťahmi: 1. d4 Jf6 2. c4 e5 3. dxe5 Jg4 4. Dd4 h5?! (Zrejme mierne pochybenie zo strany čierneho. Po 5. f3 Jc6 6. De5 Sb4+ 7. Jc3 Jh6 8. Jh3 Sxc3+ 9. bxc3 biely ustál všetky hrozby čierneho. Jediná kompenzácia čierneho spočíva v rozbitej pešiakovej štruktúre bieleho. Biely sa zrejme bál oslabenia pešiakovej štruktúry po ťahu 5. f3) 5. Jf3 Jc6 6. Dd5 Sb4+ 7. Jc3 De7 8. Sf4 b6 9. h3 Jh6 10. Vc1 Sb7 (hrozí chytenie dámy) 11. a3 Sxc3+ 12. Vxc3 O-O-O 13. e3 Vdg8 14. Sg5 f6 15. exf6 gxf6 16. Sxh6 Je5 17. Dd4 (lepšie bolo 17. Db5 Jxf3+ 18. gxf3 Vxh6 ) Jxf3+ 18. gxf3 Sxf3 19. Vh2 ( V tejto pozícii má biely skvelý ťah 19. c5! bxc5 20. Vxc5 Vxh6 čo je presnejšie ako 20. ... Sxh1 a po 21. Sa6+ by prišlo 21. ... Kb8 22. Vf1 s mierne lepšou pozíciou pre bieleho. ) Vxh6 20. Df4 De4 21. Dxe4 Sxe4 22. Ke2 Vg1 23. c5? (Lepšie bolo 23. h4 f5 24. Vc1 Sb7 25. b4 s dobrou hrou pre obe strany) Sb7 24. cxb6 axb6 25. Vd3 Sa6 26. Sg2 Vb1 27. Se4 Vxb2+ 28. Kf3 f5 29. Sxf5 Vf6 30. Vxd7 Vxf5+ 31. Ke4 Vfxf2 a biely vzdal.

Partia Helmer – Josef Emil Krejcik

je ukážková partia, kedy biely nezvládol obranu proti Budapeštianskemu gambitu. Treba však pripomenúť, že sa hrala v roku 1917 kedy teória tohto otvorenia nebola prebádaná. Vznikla ťahmi: 1. d4 Jf6 2. c4 e5 3. dxe5 Jg4 4. f4?! (Tento ťah vyzerá logicky, biely sa totiž snaží brániť svojho pešiaka na poli e5, no tento ťah príliš oslabuje kráľovské krídlo a dáva čiernemu možnosť útoku.) Sc5 5. Jh3 Jxh2!? (Tento ťah je veľmi originálny a dáva čiernemu možnosť útoku za krásnu obetu, avšak pri presnej obrane bieleho nie je zrejme výhodné v tejto pozícii obetovať jazdca, biely by však musel hrať presne. Totiž po 6. Vxh2 Dh4+ 7. Kd2 d5 8. Db3 dxc4 9. Db5+ Jc6 10. Dxc5 Dg3 11. Jc3 Se6 12. Kc2 0-0-0 13. Jg5 Dxh2 14. Kb2 Dh1 15. Df2 a biely má svojho kráľa v bezpečí, navyše čierny nezískal taký útok ako možno dúfal.) 6. Vxh2 Dh4+ 7. Kd2 d5 8. Db3 Sxh3 9. Dxh3 Dxf4+ 10. Kc2 Dxf1? (Tento ťah je objektívne chyba, príde totiž 11. Dc8+ Ke7 12. Sg5!! f6 13. exf6+ gxf6 14. Dxh8 Df5+ 15. Kd1 Jc6 16. Vxh7! Ke6 17. Dxa8 Dxh7 18. cxd5+ Kxd5 19. Dxb7 Dh1+ a biely stojí podstatne lepšie.) 11. Dc8+ Ke7 12. Dxh8 Dxe2+ 13. Sd2 (lepšie bolo 13. Jd2 Jc6 14. Dxh7 Vh8! 15. g3, vzniká ostrá kombinácia ale pre bieleho ešte v tejto pozícii najlepšia, po 15. ... Dg4 16. Vh4 Jd4+ 17. Kb1 Dxg3 18. Jf1 Dxe5 19. Dd3 Vxh4 však stojí biely na prehru ale ešte by hral.) Jc6 14. Dxa8?? (a čierny dá mat tretím ťahom) Jb4+ 15. Kb3 Dxc4+ 16. Ka4 b5+ 17. Ka5 Sb6#

Partia Akiba Rubinstein – Milan Vidmark

1. d4 Jf6 2. c4 e5 3. dxe5 Jg4 4. Sf4 Jc6 5. Jf3 Sb4+ 6. Jc3 De7 7. Dd5 Sxc3+ 8. bxc3 Da3 9. Vc1 f6 10. exf6 Jxf6 11. Dd2 (Až po tento ťah boli zahrané správne ťahy, ktoré patria do teórie Budapeštianskeho gambitu aj dnes. Rovnako sa hralo neskôr v partiách Geller Arpad – Glavan Slavenko (0-1) (pravdepodobne 1990), Gokhale Jayant Suresh – Dave Kantilal (0-1) (1994), Iljin Timofey – Kutynec Vladimir (1/2 – 1/2) (2008) a Diermair Andreas – Wang Yiye (1/2 – 1/2) (2013).) d6 12. Jd4 O-O 13. e3? (Správne bolo 13. f3 Je5 14. e4 Dc5 15. Se2 Jxc4 16. Dd3 d5 17. Jb3 De7 18. Dd4 Se6 19. Sxc4 dxc4 20. Jc5 Sd5 21. 0-0 a biely ma miernu výhodu.) Jxd4 14. cxd4 Je4 15. Dc2 Da5+ (Presnejšie je 15. ... Db4+ Kd1 16. Sf5 17. f3 Jg3 18. e4 Sxe4! 19. fxe4 Jxh1 20. g3 g5 21. Vb1 Da3 22. Vb3 Da6 23. Sg2 gxf4 24. Sxh1 fxg2 25. Vxg3+ Kh8 a čierny má kvalitu. Biely však vykryl všetky hrozby čierneho a rozhodne môže hrať ďalej s nádejou na remízu v prípade ak sa čierny pomýli.) 16. Ke2 Vxf4 17. exf4 Sf5 18. Db2 Ve8 19. Kf3? (Správna obrana spočíva v nie celkom intuitívnom ťahu 19. f3 Jf3+ 20. Kf2 Ja4 21. Db5 Dd2+ 22. Kg3 a pozícia je vyrovnaná. ) Jd2+ 20. Kg3 Je4+ 21. Kh4?? (Okamžite prehráva partiu. Čierny dá mat 5. ťahom. Správne bolo 21. Kf3 g5 22. h3 gxf4 23. c5 c6 24. g4 Jd2+ 25. Kg2 Se4+ 26. Kh2 Jf3+ 27. Kg2 Jd4+ 28. Kh2 Jf3+ 29. Kg2 Dd2 30. Dxd2 Jxd2+ 31. Kh2 Sxh1 32. Kxh1 Jxf1 33. Vxf1 dxc4 34. Vc1 a biely ma po hrozne neprijemnej obrane "len" o dvoch pešiakov menej.) 21. ... Ve6 22. Se2 Vh6+ 23. Sh5 (Jediná obrana, ktorá bielemu ostáva, avšak nie je dostatočná.) 23. ... Vxh5+! 24. Kxh5 Sg6+! a biely vzdal, pretože po 25. Kg4 aj po 25. Kh4 príde 25. ... Dh4#

Stratégia

Manéver vežou

Manéver vežou v Budapeštianskom gambite je postup, ktory predstavil IM Dolfi Drimer v roku 1968, v ktorom čierny rozvíja aktívne vežu z poľa a8 po šiestom rade pomocou ťahov a7 – a5 a následne vežou ťahom Va8 – a6 – h6. K tomu môže dôjsť v Adlerovom variante po sérii ťahov: 1. d4 Jf6 2. c4 e5 3. dxe5 Jg4 4. Jf3 Sc5 5. e3 Jc6 6. Se2 Jgxe5 7. Jxe5 Jxe5 8. a3 a5 9. 0-0 0-0 10. Jc3 Va6. 11. b3 Vh6. Veža sa potom používa na podporu útoku proti bielemu kráľovi. Čierny dokáže rýchlo dostať k okoliu bieleho kráľa niekoľko figúr, najmä vežu na pole h6, dámu na pole h4 a jazdca na pole g4. Presun dámy na pole h4 je uľahčené neprítomnosťou bieleho jazdca na poli f3 (ktorý by inak pokrýval pole h4) a čierneho rytiera na poli f6 (ktorý by blokoval cestu pre čiernu dámu). Ak sa biely pokúsi brániť postupom h2 – h3, môže to umožniť čiernemu obetovať strelca ťahom Sc8 – Sxh3, aby sa otvoril h-stĺpec. Sc5 sa nemusí javiť ako zvlášť užitočný postup pri tomto útoku, ale pri pohľade na e3 je pre bieleho ťažké hrať f4, aby prenasledoval čierneho jazdca. Útok na pole e3 sa môže zintenzívniť. Okrem toho môže byť Sc5 niekedy premiestnený do diagonály b8 – h2 cez Sc5 – a7 – b8, aby na h2 vyvíjal ešte väčší tlak. Môže tiež zostať na diagonále a7 – g1 a vyvíjať tlak na pole f2, ak biely v určitom štádiu zahrá e3 – e4. „Manéver vežou“ bol osviežujúcou inováciou osemdesiatych rokov a dal gambitu nový život. Nepríjemnosti však vyplývajú z oneskorenia d7 – d6. Avšak má to aj nevýhody. Strelec musí dlho čakať, kým sa vyvinie, a akýkoľvek útok na Sc5 môže byť pre čierneho nepríjemný, pretože to znamená buď uzavretie šiestej rady s ... d6 / ... b6, opustenie aktívnej uhlopriečky a7 – g1 alebo blokovanie veže pri nasadení na a7. Toto okrem nebezpečenstva na strane kráľa (jazdec na f5 bude brániť ťahom Vh6 a Dh4) a jednostrannosť čierneho plánu (s ničím, na čo by sa mal odraziť priamy útok) urobili niektoré znovu staré linky, kde je namiesto toho kráľovský vež, ktorá sa vyvinula na h6. Veža na kráľovskom krídle sa potom môže premiestniť na dámske krídlo a bude dobre umiestnená, ak sa stĺpec b otvorí v dôsledku výmeny čierneho strelca Sc5 a jeho skrytia za pešiaka b6.

Výhody ťahu ... Sb4+

Vo väčšine variantov má čierny možnosť hrať na Sb4+, ťah, ktorého vhodnosť závisí od možných odpovedí bieleho. Ak biely zablokuje šach pomocou Jb1 – c3, potom by mal čierny zobrať tohto jazdca iba vtedy, ak je biely nútený dobrať pešiakom, po ktorom bielemu vzniknú izolované zdvojené pešiaky, čo je pozičnou výhodou pre čierneho, ktorá plne kompenzuje stratu strelca za jazdca a dokonca aj obetovaného pešiaka. Čierny môže dúfať, že v koncovke využije práve túto slabinu bieleho, keďže čierneho pešiaková štruktúra bude lepšia. Na druhej strane, ak biely môže dobrať strelca figúrou (napr. dámou), výmena na poli c3 zvyčajne nie je dobrý pre čierneho, pretože čierny nemá dostatočnú kompenzáciu za stratu strelca aj keď išlo o výmenu za jazdca. Ak je biely nútený hrať Jb1 – d2, niekedy je to nepatrný pozičný ústup, pretože pre jazdca je ťažšie dosiahnuť ideálne pole d5. Ak je však čierny neskôr nútený vymeniť Sxd2, je to výhodné pre bieleho, ktorý tak získa dvojicu strelcov. Okrem toho v niektorých situáciách môže čierneho strelec stáť na poli b4 rovnako zle ako bieleho jazdec na poli d2. Nakoniec, ak biely musí hrať Sd2, potom by čierny mal vymeniť strelcov iba vtedy, ak je biely nútený znovu zahrať Jb1, pretože opätovné branie pomocou dámi na poli d1 by stále umožňovalo jazdcovi na poli b1 dostať sa na pole d5 cez Jb1-c3-d5. Napríklad vo Alechinovom variante po 1. d4 Jf6 2. c4 e5 3. dxe5 Jg4 4. e4 Jxe5 5. f4 Jg6 6.Jf3 je posun 6 ... Sb4 + dobrý, pretože biely nemá žiadnu dobrú odpoveď okrem 7. Jc3. Naozaj, po 7. Jbd2? stráca pešiaka a po 7. Sb2?! príde 7. ... Qe7! čo spôsobuje bielemu problémy: pešiaci na poliach f4 a e4 sú napadnutí a po 8. Sxb4 Dxb4+ príde dvojitý útok proti poliam b2 a f4. Po 7. Jc3 môže čierny odpovedať buď 7. ... Sxc3+ 8. bxc3 alebo 7. ... Df6 a súčasne útočiť na polia c3 a f4.

Prielom pri tlačení ťahom c4–c5

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Rubinsteinov variant po 10. Dxd2. Biely je pripravený zahrať postup c pešiakom. Pre ilustráciu, ak by teraz čierny zahral 10. ... 0-0?! potom príde 11. c5!

V hlavných variantoch ťah pešiakom c4 – c5 často prináša bielemu pozičnú výhodu. V Rubinsteinovom variante po 3 ... Jg4 4. Sf4 s pokračovaním 4. ... Jc6 5. Jf3 Sb4+ 6. Jbd2 De7 7. a3 a po 7. ... Jgxe5 8. Jxe5 Jxe5 9. e3 Sxd2+ 10. Dxd2 biely dostane strelca a priestorovú výhodu. Aby sa využili tieto potenciálne výhody, najbežnejším plánom je vykonať menšinový útok na dámskom krídle s cieľom postupovať pešiakom c4 – c5 za priaznivých podmienok. Tento tlak môže bielemu priniesť niekoľko výhod: zvyšuje šancu strelcovi dostať sa na dobré polia, vytvára napoly otvorený stĺpec a po výmene c5xd6 vytvára čiernemu izolovaného pešiaka na poli d6. Napríklad na diagrame vľavo po prirodzenom, ale chybnom 10 ... 0-0 ?! biely môže okamžite realizovať svoj strategický cieľ s 11. c5! Potom, ak čierny prijme dočasnú obeť po 11 ... Dxc5 12. Vc1 Dd6 13. Dxd6 cxd6 14. Vd1 biely dostane svojho pešiaka späť a vytvoril slabého pešiaka čiernemu na poli d7, zatiaľ čo ak čierny odmietne pešiaka, má ťažkosti s hrou na dámskom krídle (napríklad po 11. ... d6 môže nasledovať 12. cxd6 Dxd6 13. Dxd6 cxd6 a pešiak na d6 je slabý). Preto sa čierny vo všeobecnosti pokúša brániť postupu c4 – c5 pomocou pohybov ako d7 – d6, b7 – b6 alebo Vf8 – d8. Podobne v prípade Rubinsteinovho variántu, po 3. ... Jg4 4. Sf4 s postupom 4 ... Jc6 5. Jf3 Sb4+ 6. Jc3 a po 6 ... Sxc3+ 7. bxc3 má biely zdvojených pešiakov na poliach c3 a c4, ktoré obmedzujú pohyb jeho strelca. Preto sa dá tlak c4 – c5 použiť na uvoľnenie bielo-poľného strelca na narušenie čierneho pozície.

Na druhej strane, v Adlerovom variante po 3. ... Jg4 4. Jf3 a po 4. ... Sc5 5. e3 Jc6 6. Se2 0-0 7. 0-0 Ve8 8. Jc3 Jgxe5 9. b3 a5 10. Sb2 Jxf3+ 11. Sxf3 Je5 12. Se2 Va6 13. Dd5 De7 14. Je4 Sa7 má biely dobré dôvody vyvíjať tlak ťahom 15. c5. Tento ťah by uzavrel diagonálu strelcovi na poli a7. Pre čierneho by bolo ťažšie rozvinúť strelca na poli c8, pretože ťahy pešiakom ako b7 – b6 alebo d7 – d6 môžu byť zobrané v uvedenom poradí: cxb6 alebo cxd6, čo vytvára čiernemu slabého pešiaka. Vylepšili by sa aj vyhliadky pre bieleho strelca na poli e2.

Postup po 4. ... Sc5 s a2 – a3

Vzniká po ťahoch 1. d4 Jf6 2. c4 e5 3. dxe5 Jg4 4. Jf3 Sc5 5. e3 Jc6 6. a3.

Názor na postup pešiakom 6. a3 sa postupne menil. Spočiatku bol považovaný za hlavné pokračovanie, neskôr bolo prehodnotený na možné pokračovanie, až sa dospelo do súčasného stavu, kedy sa tento ťah považuje za chybu. Hrozba, že bude biely tlačiť b2 – b4, musí brať čierny vážne, preto zvyčajne odpovedá ťahom 6. ... a5. Ale v osemdesiatych rokoch sa zistilo, že ťaj a7 – a5 bol pre čierneho skutočne veľmi užitočný, pretože umožňuje vývoj veže z pola a8 pozdĺž šiestej rady. Medzitým sa tiež zistilo, že ťah a2 – a3 je pre bieleho menej užitočný, pretože nebude môcť ľahko postupovať ťahom b2 – b4. Ako to uvádza Tseitlin: "ide o to, že 6. ... a5 zapadá do plánu útočiť na bieleho kráľovske krídlo, zatiaľ čo 6. a3 bráni v jeho obrane len málo." Ak teda biely nenájde jasný spôsob, ako dobre využiť svoj ťah a2 – a3, môže sa to stať kritickou stratou tempa. Po ďalších ťahoch 7. b3 0-0 8. Sb2 Ve8 9. Jc3 Jgxe5 10. Jxe5 Jxe5 11. Se2 čierny získal investovaného pešiaka naspäť. Biely má priestorovú výhodu v strede a môže vytvárať tlak na dámskom krídle postupom pešiakov ťahmi b3 – b4 a c4 – c5 (pravdepodobne podporované jazdcom na poli d5). Medzitým bielemu kráľovi chýbajú obrancovia, takže čierny môže začať útočiť pomocou hrozby 11. ... Va6 (pozri časť „manéver vežou“). Hra by pokračovala 12. Jd5 Vh6 13. Sd4 d6 14. Va2 Sf5 15. Sxc5 dxc5 a čierny vyhrá v 26 ťahoch. Aby sa predišlo takémuto nepriaznivému vývoju, bieli hráči zmenili poradie tak, aby udržiavali strelca na poli c1 na svojom pôvodnom poli tak dlho, ako je to možné, aby pomohli obrane. Typickým poradím ťahov sa tak stali ťahy 7. b3 0-0 8. Jc3 Ve8 9. Se2 Jgxe5 10. Jxe5 Jxe5 11. 0-0, kde by mohli prísť 11. ... Va6 s 12. Jd5 Vh6 13. e4 s okamžitým útokom. Takže čierny sa zvyčajne rozhodol pre ťah 11. ... d6 a vynechal manéver Va8 – a6 – h6. Po 12. Sb2 sa situácia považuje za priaznivú pre bieleho, ale Tseitlin si myslí, že čierny má stále veľa možností (napr. druhá veža môže skúsiť postup Re8 – e6 – h6), takže boj stále pokračuje.

Postup po 4. ... Sc5 bez a2 – a3

Vzniká po ťahoch: 1.d4 Jf6 2. c4 e5 3. dxe5 Jg4 4. Jf3 Sc5 5. e3 Jc6.

Zdržaním sa postupu a2-a3 sa biely pokúša získať tempo v plánoch z predchádzajúcej časti, čím sa pre čierneho sťažuje začatie manévru Ve8 – e6 – h6 alebo Va8 – a6 – h6. Po ťahoch 6. Se2 0-0 7. 0-0 Ve8 8. Jc3 Jgxe5 9. Jxe5 Jxe5 biely vyskúšal dva rôzne plány. Je možné vidieť útok bieleho v centre, ktorý vznika ťahmi ako b2 – b3, Sc1 – b2, Dd1 – d5, Jc3 – e4 a c4 – c5. Biely získava v centre dôležitú priestorovú výhodu, ale čierny môže zaútočiť na vežu na kráľovskom krídle. Po 10. b3 a5 sa biely môže pokúsiť zahrať Sc5 s 11. Ja4 alebo 11. Je4, pričom jedným plánom je, že ústup 11. ... Sa7 by paralyzoval vežu na poli a8, pretože čierny by už nemohol hrať postup Va8 – a6. Lalic si stále myslí, že 11. ... Sa7 je správny krok po 11. Je4 kvôli dôležitosti diagonály a7 – g1, ale čierny môže tiež presmerovať strelca ťahom 11. ... Sf8 a „Biely nemá žiadnu zrejmú cestu ani výhodu“. Po 11. Ja4 môže čierny tiež jednoducho reagovať 11. ... b6, keď je strata dvojice strelcov kompenzovaná polootvoreným stĺpcom b a zlepšenou kontrolou centrálnych polí. Tseitlin sa domnieva, že po výmene na poli c5 má čierna lepšiu pozíciu. Preto je hlavným pokračovaním 11. Sb2, takže jazdci sa do hry zapoja neskôr. Najbežnejším plánom pre čierneho je potom plán s vežou: Va8 – a6 – h6, ktorý bol vyskúšaný vo veľmi komentovanej hre Åkesson – Tagnon (Berlin Open 1984). Čierny riadne zvíťazil, ale po pokračovaní hry 11. ... Va6 12. Dd5! De7 13. Je4 Sa7 14. c5 Vg6 15. Vac1 Sb8 16. f4 autori nesúhlasia, na ktorej strane bola výhoda. Borik a Tseitlin tvrdia, že biely mal výhodu v pozičnom postavení, pričom Tseitlin odporúča 15. ... Nc6!, s nebezpečnými hrozbami. Lalic však odporúča 15. ... Sb8, „je pravda, že dvojica strelcov práve teraz vyzerá trochu úboho zoradená na pozícii vzadu, ale neexistuje spôsob, ako ich zastaviť v neskoršej fáze hry.“ Druhý plán pre bieleho, ktorý odhalil Spassky v roku 1990, sa zameriava na kráľovské krídlo so strategickými plánmi ako Kg1 – h1, f2 – f4, Se2 – d3 a Dd1 – h5. V pôvodnej hre čierny nevedel uhádnuť bieleho plán, takže po 10. Kh1 a5?! 11. f4 Jc6 12. Sd3 d6 13. Dh5! h6 14. Vf3 figúry čierneho boli zle umiestnené, aby bránili bielemu v útoku. Zásadnejším plánom pre čierneho je reakcia v centre, konkrétne zameranie sa na pešiaka na poli e3 a na pole e4. Po 10. Kh1 d6 11. f4 Jd7! 12. Sd3 Jf6 13. Df3 Jg4 14. Jd1 f5! a čiernemu sa podarilo potlačiť bieleho expanziu e3 – e4. Pretože sa čiernemu darilo v pohybe, po 11. f4 biely hľadá novú cestu s 10. Kh1 d6 11. Ja4!? b6! 12. Sd2 a5 13. Jxc5 bxc5 14. f4 Jd7 15. Sf3, keď Jeremy Silman preferuje biele. Biely sa dokonca odvážil zahrať okamžité 10. f4 Jc6 11. Sd3, kde je pre čierneho veľmi nebezpečné vziať ponúkaného pešiaka e3, pretože biely dostane divoký útok na kráľovskom krídle zadarmo.

Vedľajší postup po 4. ... g5

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Vedľajší postup po 4. ... g5

Iný postup, ktorý sa považuje za vedľajšiu variantu vzniká po ťahoch: 1. d4 Jf6 2. c4 e5 3. dxe5 Jg4 4. Sf4 g5.

Vedľajší variant 4. ... g5!? sa koncom 20. storočia nepovažovalo za dobré pokračovanie, pretože oslabuje niekoľko dôležitých polí, najmä polia f5 a h5, keďže už nemôžu byť pokryté pešiakom g. Biely sa môže pokúsiť využiť tieto slabiny pomocou manévrov Sf4 – d2 – c3 (tlak pozdĺž diagonály a1 – h8), Jg1 – e2 – g3 – h5 (tlak proti poliam f6 a g7) a h2 – h4 (na otvorenie h – stĺpca). Avšak ťah 4. ... g5 našiel v posledných rokoch nových priaznivcov vďaka víťazstvám čierneho proti 5. Sg3 aj 5. Sd2. Po celé roky nebola reakcia 5. Sg3 dobre hodnotená, pretože ústup nevyťažil z provokatívneho štvrtého ťahu čierneho maximum, ako zdôrazňuje Tseitlin, „strelcovi hrozí, že zostane dlho mimo hry“. Neskôr Lalic zistil, že 5. Sg3 bol „rovnako účinný“ ako 5. Sd2. Čierny sa zameriava na chytenie pešiaka na poli e5, zatiaľ čo biely sa snaží získať výhodu z oslabenia čierneho kráľa. Po typických ťahoch 5. ... Sg7 6. Jf3 Jc6 7. Jc3 Jgxe5 8. Jxe5 Jxe5 9. e3 d6 Lalic považuje za najlepší postup ťah 10. c5!, teda betovanie pešiaka, aby oslabilo kontrolu čierneho nad poľom e5. Biely sa tiež pokúsil rýchlo otvoriť h-stĺpec ťahom 7. h4 Jgxe5 8. Jxe5 Jxe5 9. e3, ale po 9. ... g4! Čiernemu sa podarí udržať stĺpec uzavretý. Alternatívou ku ťahu 5. Sg3 je 5. Sd2 s úmyslom umiestniť strelca na otvorenú diagonálu a1 – h8, na ktorej „biely môže očakávať istú výhodu“. Potom podľa Laliča postup 5. ... Sg7 6. Sc3 Jc6 7. e3 Jgxe5 nie je správny, pretože biely môže získať výhodu a po 8. h4 alebo 8. Dh5, príde okamžité 5. ... Jxe5 čo je o niečo lepšie. Po nejakú dobu sa 6. Sc3 považovalo za dobré, pretože čierny mal problémy s rôznymi pozičnými hrozbami, ale správny postup pre čierneho bol nájdený v ťahu 5. ... Jxe5 6. Sc3 De7 7. e3 Vg8! 8. Jf3 Jbc6 9. Se2 d6 10. Jd4 Sd7 11. b4 g4 s dobrým protiúderom čierneho na kráľovskom krídle. Úsilie bieleho sa potom prejaví ťahom 6. Jf3 na otvorenie e-stĺpci, čomu sa čierny naozaj nemôže vyhnúť, pretože po 6. ... Sg7 7. Jxe5 Sxe5 8. Sc3 by biely získal výhodu. Napríklad po ťahoch 8. ... De7 9. Sxe5 Dxe5 10. Jc3 d6 11. e3 biely stráca vyrovnanú hru. Výhoda bieleho spočíva v schopnosti postaviť svojho jazdca na silné pole d5 a zaútočiť na oslabeného čierneho kráľa s ťahom h2 – h4. Pre čierneho je lepšie pokračovať ťahom 6. ... Jxf3+ 7. exf3, kde obidve pokračovania 7. ... h5? ako aj 7. ... Sg7 zlyhávajú, pretože príde 8. De2+ a čierny musí namiesto toho skúsiť 7. ... d6 8. De2+ Se6.

Postup po 6. Jc3

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Čierny si musí vybrať medzi 8. ... Da3 alebo 8. ... f6.

Ďalší postup vzniká po ťahoch 1. d4 Jf6 2. c4 e5 3. dxe5 Jg4 4. Sf4 Jc6 5. Jf3 Sb4+ 6. Jc3

Toto je jediný dôležitý postup v Budapeštianskom gambite, kde nie je zabezpečené, že čierny získa späť svojho obetovaného pešiaka. Čierny volí najlepší postup, ak okamžite vymeni jazdca na poli c3 ťahom 6. ... Sxc3+ 7. bxc3, pretože v opačnom prípade získa biely malú pozičnú výhodu jednoducho tým, že sa vyhne zdvojeným pešiakom na c stĺpci. Potom môže čierny vyvíjať tlak na pešiaka na poli e5 ťahom 7. ... De7, kde je jediná možnosť, aby bielemu ostala výhoda pešiaka. Po 8. Dd5 biely hrozí, že zmierni tlak presunom pešiaka h2 – h3, ktorý by prinútil čierneho jazdca na poli g4 ustúpiť na pasívnejšie pole h6, takže čierneho jediná možnosť na udržanie iniciatívy je buď ťah 8. ... Da3 alebo 8. ... f6. Ťahom 8. ...Da3 vytvára čierny tlak na pešiaky bieleho, ktorý môžu byť neskôr zosilnený pomocou ťahu Jf6 – e4. Čierna dáma získava prístup aj na pole a5, odkiaľ vytvára tlak na diagonálu e1 – a5 smerujúcu na bieleho kráľa. Po 9. Vc1 f6 10. exf6 Jxf6 11. Dd2 d6 12. Jd4 0-0 sa dostávame k pozícii slávnej hry medzi Rubinsteinom a Vidmarom, keď sa Rubinstein pomýlil a zahral 13. e3? a partiu prehral. Po lepšom 13. f3 je správnou metódou pre čierneho zamerať sa na pešiaka na poli c4 s prehodením jazdca z pola e5 a dámy, ktorá stojí na poli c5. Preto si Lalic myslí, že 11. Dd2 je nesprávny ťah, ktorý dáva čiernemu vynikajúcu hru a dáva prednosť ťahu 11. Dd3 alebo dokonca 11. Dd1!?. Po 11. Dd3 0-0 12. g3 d6 13. Sg2 by sa čierny mal snažiť získať materiálnu výhodu ťahom 13. ... Dxa2. Odpoveďou 8. ... f6 čierny nechce decentralizovať svoju dámu a uprednostňuje sústredenie sa na aktívnu hru v centre. Po 9. exf6 Jxf6, 10. Dd1, 10. Dd2 a 10. Dd3 má čierny na výber viacero dobrých ťahov. Na poli d1 nie je dáma vyvinutá, na poli d3 je vystavená manévru Sc8 – f5 a na d2 je vystavená na manévru Jf6 – e4. Lalic považuje 10. Qd3 za hlavný krok,pričom ťah 10. Qd1 kvalifikuje ako „slušnú možnosť“, ale 10. Qd2 považuje za „nepresné“. Medzitým sa čierny pokúsi vytvoriť protiútok útočením na slabého pešiaka na poli c4 alebo na kráľa pomocou ťahov g7 – g5 a h7 – h5. V oboch prípadoch je kľúčovou možnosťou ťah Jf6 – e4, ktorý centralizuje jazdca, útočí na slabého pešiaka na polic3, kontroluje pole c5 a podporuje ťah g7 – g5.

Postup po 6. Jbd2 De7 7. a3

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Po 7. a3 biely získa dvojicu strelcov.

Vzniká po ťahoch: 1. d4 Jf6 2. c4 e5 3. dxe5 Jg4 4. Sf4 Jc6 5. Jf3 Sb4+ 6. Jbd2 De7 7. a3. Čierneho strelec na poli b4 je napadnutý, ale čierny môže hrať 7. ... Jgxe5, aby dostal späť obetovaného pešiaka, ale po 8. axb4?? by umožnil vznik tzv. Kieningerovej pasce (pozri podkapitolu Kieningerova pasca), pretože príde 8. ... Jd3# mat. Teraz je biely viac-menej nútený vymeniť pár jazdcov ťahom 8. Jxe5 Jxe5. Biely stále nemôže vyhrať figúru ťahom 9. axb4?? Jd3# alebo 9. Sxe5?! Sxd2+ 10. Dxd2 Dxe5, takže zvyčajne hrá 9. e3, aby chránil pešiaka na poli c4 a odstránil hrozbu výmeny, takže teraz je čierny povinný presunúť svojho strelca z poľa b4. Po 9. ... Sd6 by stratil strelca a po 9. ... Sa5?? by stratil strelca na 10. b4 Sb6 11. c5, preto čierny zvyčajne hrá 9. ... Sxd2+ 10. Dxd2. Po 10. Dxd2 Tseitlin vysvetľuje, že „úvodné príručky hodnotia túto pozíciu ako priaznivú pre bieleho na základe dvojice strelcov. Avšak vzhľadom na uzavretú povahu tejto pozície čelí biely značným ťažkostiam pri realizácii tejto nominálnej výhody.“ Čierny nemá vo svojej pozícii veľa výhod, na ktoré by mohol byť hrdý, pretože síce v tábore bieleho nie sú žiadne ciele, ale vďaka malým aktívam môže vydržať veľa odporu. Čierny jazdec na poli e5 je silne centralizovaný, útočí na pešiaka na poli c4 a obmedzuje strelca na poli f1 v pohybe na prirodzené polia d3 a f3. Navyše, výmena jazdca ťahom Sxe5 nie je pre bieleho výhodná, pretože by to znamenalo stratu výhody dvojice strelcov. Tiež strelec na poli c8 môže byť niekedy lepší ako jeho náprotivok, strelc na poli f1, ak sa dostane na dobré polia b7 alebo c6, zatiaľ čo strelec na poli f1 zostáva obmedzený čierneho jazdcom na poli e5. Toto vysvetľuje najprirodzenejšie plány pre obe strany. Biely sa pokúsi o menšinový útok na dámskom krídle, aby zvýšil svoju priestorovú výhodu a vytvoril určité slabosti v pešiakovej štruktúre čierneho (napr. Izolovaný pešiak alebo spiatočne postavený pešiak, ktorého je problém chrániť). Biely sa preto pokúsi využiť zálohy, ktoré spočívajú v ťahoch b2 – b4 alebo c4 – c5 v správnom načasovaní, podporované dámou a vežami v na stĺpcoch c a d. Na druhej strane sa čierny pokúsi udržať pozíciu v uzavretom stave, čo je možné vďaka tomu, že drží pešiaka na poli c4 tam, kde je, aby udržal strelca na poli f1 na uzde. To je možné dosiahnuť ťahmi ako b7 – b6 a d7 – d6 a niekedy aj manéverom Je5 – d7 – f8 – e6. Prvý ťah od čierneho musí byť 10. ... d6! pretože inak biely zahrá 11. c5! a okamžite získa jasnú výhodu. Napríklad po 10. ... b6? čierny stráca pešiaka a po 11. Dd5 Jc6 12. Sxc7 a 10 ... 0-0?! stojí čierny zle kvôli 11. c5! Dxc5? 12. Vc1 De7 13. Vxc7 a biely už zvíťazí. Medzinárodný majster Timothy Taylor kritizoval ťah 9. ... Sxd2+ a tvrdil o ňom, že je podradný, pretože ​​„silný čierny streleec je vymenený za neefektívneho jazdca a biely získa dlhodobú výhodu dvojice strelcov v čiastočne otvorenej hre “. Taylor namiesto toho obhajuje ťah 9 ... Sc5, kde čierny stojí dobre aj po 10. b4 Sd4! (11. exd4? Nd3#) 11. Vb1d6 12. Se2 Sf5 13. Vb3 Jg6 14. Sg3 (14. exd4 Jxf4 15. Ve3? Jxg2+ 14. Sxd6 cxd6 15. exd4 Jf4 16. g3 Sc2! a rozhoduje prevaha materiálu) Sf6; 10. Je4 Jg6, alebo 10. Jb3 Sd6, alebo 10. Se2 d6.

Bitka o ťah c4-c5

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Po 10. ... d6 biely chce zahrať c4–c5 pre uvoľnenie svojho bielo-poľného strelca do hry.

Tento variant vzniká po ťahoch: 1. d4 Jf6 2. c4 e5 3. dxe5 Jg4 4. Sf4 Jc6 5. Jf3 Sb4+ 6. Jbd2 De7 7. a3 Jgxe5 8. Jxe5 Jxe5 9. e3 Sxd2+ 10. Dxd2 d6.

Po 10. ... d6! biely sa môže pokúďat o každý ťah, ktorý podporuje vyššie uvedený plán a musí si najmä zvoliť, či chce okamžite začať aktívne operácie na dámskom krídle (napr. ťahmi Vc1, Dc3, c5), alebo či chce najprv dokončiť svoj vývoj (pomocou ťahov Se2 a 0-0). Okamžitý ťah 11. c5!? je možná obeť pešiaka, aby sa strelcom otvorili nejaké diagonály. Ako zdôrazňuje Lalic, „po 11. ... dxc5 čierneho jazdec na poli e5 stratil podporu, a preto je potrebné dôkladne skontrolovať všetky taktické motívy založené na ťahoch Dd5 a Sb5+.“ Biely utrpí silný útok na svojho pešiaka, ale nič rozhodujúce. Rovnakú myšlienku môže biely vyskúšať aj s prípravou 11. Vc1 a po 11. ... 0-0 12. c5!? dxc5 13. Dd5 Jg6 14. Sg3 treba pripomenúť, že biely svoj vývoj neukončil a po 14. ... Df6! čierny zahájil protiútok na pešiaka na poli b2. Pri hre za čierneho si Svidler vybral inú cestu a to ťah 11. ... b6, ale jeho súper Lesiège napriek tomu obetoval pešiaka s 12. c5! bxc5 13. b4 0-0 14. bxc5 Sb7 15. f3 a Svilder sa rozhodol zničiť svoju vlastnú pešiakovú štruktúru ťahom 15. ... dxc5!? čím chce aktivovať svoje figúry a využiť d-stĺpec. Najobľúbenejší ťah je 11. Se2, kde biely oneskoruje svoju hru s dámou, kým nedosiahne rošádu.

Taktiež dáva čiernemu viac času na zorganizovanie obrany na dámskom krídle. kde môže hrať b7 – b6 hneď teraz alebo po 11. ... 0-0.

Postup po 6. Jbd2 De7 7. e3

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Po 7. e3 sa biely sústredí na rošádu v budúcom ťahu.

Vzniká po ťahoch: 1. d4 Jf6 2. c4 e5 3. dxe5 Jg4 4. Sf4 Jc6 5. Jf3 Sb4+ 6. Jbd2 De7 7. e3.

V tomto variante sa biely snaží vyhnúť pohybu a2 – a3, aby získal tempo narozdiel od variantu, keď hrá 7. a3. Po štandardnom postupe 7. ... Jgxe5 8. Jxe5 Jxe5 9. Se2 s následným 10. 0-0, kde má čierny poslednú šanu vymeniť svojho strelca na poli b4 za bieleho jazdca na poli d2. Hra bude mať úplne inú štruktúru v závislosti od toho, či sa čierny vzdá dvojice strelcov alebo sa túto výhodu pokúsi udržať.

Lalic si myslí, že stratégie, v ktorých sa čierny vzdáva dvojice strelcov (výmenou svojho strelca na poli b4 za jazdca na poli d2) pre žiadnu očividnú výhodu sú chybou. Nepáči sa mu ani stratégia v ktorej čierny stiahne svojho strelca z poľa b4 na pole d6, pretože sú príliš vyčerpávajúce. Odporúča stratégiu ustúpiť biskupovi na pole c5 a udržať si tam svoju pozíciu pomocou postupu pešiaka a7 – a5.

Čierny sa vzdáva výhody dvojice strelcov

Ak sa čierny rozhodne pre 10. ... Sxd2, riskuje, že stratí tempo kvôli ťahu 7. a3 a že nebude čoskoro schopný čeliť pozičným hrozbám bieleho na dámskom krídle. Biely sa môže vyhnúť tlaku ťahom a2 – a3 a pokračovať v štandardných plánoch ako napr. 7. a3. Pre čierneho však nie je všetko také zlé. Po prvé, na uskutočnenie svojho plánu sa musí biely sústrediť na vývoj (9. Se2, 10. 0-0) predtým, ako obráti svoju pozornosť na dámske krídlo. To znamená, že čierny má viac času na zorganizovanie svojej hry ako vo variante 7. a3, najmä na pokus o blokádu poľa c5. Navyše, keďže biely nevyvíja okamžitý tlak na pozíciu čierneho, čierny nie je nútený rýchlo rošovať a môže udržať svojho kráľa v strede dlhšiu dobu.. Preto Lalic poznamenáva, že „Biely nestrácala čas s a2 – a3, ale v skutočnosti nie je také ľahké zarábať na toto mimoriadne tempo.“ Možnosť pre čierneho je rýchlo rozvinúť svojho bielo-poľného strelca tým, že uprednostní ťhay b7 – b6 a Sc8 – b7 pred ťahom a d7 – d6. Hra Solozhenkin – Stiazhkin (Leningrad 1990) pokračovala s 9. ... b6 10. 0-0 Sxd2 11. Dxd2 Sb7 12. c5 bxc5 13. Da5 d6 14. Sxe5 dxe5 15. Vfc1 a Moskalenko hodnotili túto pozíciu ako lepšiu pre bieleho. Lalic naznačuje, že 13. ... Jg6 je zlepšenie. V hre Gausel – Reite (nórsky tímový šampionát 1991) sa hrálo 9. Se2 b6 10. 0-0 Sxd2 11. Dxd2 Sb7 kde čierny predstavil vysoko originálny plán tým, že sa vyhnul prirodzenému postupu d7 – d6, a namiesto toho zablokoval bieleho ťah c5 tým, že zahral c5 on sám. Hra pokračovala 12. Dc3 f6 13. b4 c5!? a Lalic bol „hlboko ohromený týmto plánom, ktorý skutočne kazí celú zábavu bieleho“. Pešiak na poli c4 nikdy nemôže postupovať ďalej, takže strelec na poli e2 je trvalo obmedzený. Strelec na poli f4 je blokovaný jazdcom na poli c5, ktorý sa nedá ľahko odstrániť. Pešiak na poli d7 nestojí až tak zle, pretože v prípade potreby môže byť chránený pomocou ťahu Sb7 – c6.

Čierny sa nevzdáva výhody dvojice strelcov

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Po 10. 0-0 d6 11. Jb3.

Po 9. Se2 0-0 10. 0-0 sa čierny môže niekoľkými spôsobmi vyhnúť okamžitej výmene svojho strelca na poli b4 za bieleho jazdca, ktorý stojí na poli d2. Prvým plánom, vzkrieseným a prepracovaným veľmajstrom Pavlom Blatným, je výmena strelca na poli b4 za strelca na poli f4. To je možné dosiahnuť pomocou 10. ... Jg6 11. Sg3 (po 11. Sxc7? d6 biely stráca figúru) 11. ... Sd6 12. Sxd6 Dxd6. Biely má stále možnosť hrať o výhodu keďže je ďalej s vývinom figúr, môže získať priestorovú výhodu na dámskom krídle a možnosť postaviť svojho jazdca na dobré pole d5. Taylor považuje toto pokračovanie za najlepšiu možnosť pre čierneho a uviedol, že čierny nedal bielemu dvojicu strelcov a oslabil jeho pešiakovú štruktúru a preto by mal byť schopný postupne dorovnať.

Ďalšou možnosťou pre čierneho je udržať strelca na poli b4 tak dlho, ako je to možné, a vymeniť ho za bieleho jazdca iba za priaznivých okolností. V tejto súvislosti bolo vykonaných niekoľko pokusov, s jemnými zmenami, pričom za najlepšie sa považujú nasledujúce ťahy v danom poradí: a7 – a5, b7 – b6 a d7 – d6. Proti ťahu čierneho 10. ... d6 biely môže pokračovať ťahom 11. Jb3 a hrať na dámskom krídle proti exponovanému strelcovi na poli b4, alebo môže zahrať 11. Jb1, aby vymenil jazdca na ideálnom poli d5. Ďalšou myšlienkou je okamžité 10. ... a5, teda mať pole d6 pre strelca, presadiť ťah b2 – b4 a mať v talóne možný posun pešiakom a5 – a4 v prípade, ak sa biely jazdec presunie na pole b3. V hre Mikhalevski – Chabanon (Bad Endbach 1995) si čierny udržal strelca po ťahoch 11. Jb3 a4 12. a3 Sd6 13. Jd4 Sc5 14. Jb5 d6 15. Jc3 Jg6 16. Sg3 f5 a mal dynamickú hru.

Gambity 5. Jbd2 d6 a 6. Jbd2 f6

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Gambit po 4. ... Sb4+ 5. Jbd2 d6.

Po ťahoch 4. ... Sb4+ 5. Jbd2 d6 chce čierny pre svoju dámu otvoriť diagonálu a1 – h8. Po 6. exd6 Df6 biely môže reagovať na útok na jeho strelca na poli f4 niekoľkými spôsobmi, najlepším z nich je ťah 7. Jh3, ktorým vyvinie figúrku a aj pešiaka na poli f2. Pomáha tiež, že strelca na poli f4 stále chráni jazdec na poli d2, takže po 7. ... Dxb2? nehrozí výmena (8. ... Sxd2+ by odpovedal 9. Sxd2) a biely môže odraziť čierneho útok po 8. Vb1 Da3 9. Vb3 Da5 10. dxc7 Jc6 11. a3! Se7 12. e3. Namiesto toho musí čierna hrať energicky ťah 7. ... Jxf2 8. Kxf2 Sxh3 9. g3 Sxf1 10. dxc7!? Jc6 11. Vxf1 a tu Lalic odporúča 11. ... 0-0 12. Kg2 Vfe8. Druhý gambit, 4 ... Jc6 5. Jf3 Sb4+ 6. Jbd2 f6 7. exf6 Dxf6, je oveľa riskantnejší, pretože čierny oslabuje svoje kráľovské krídlo a neotvára diagonálu pre svoje svojho stelca, ktorý spí na poli c8. Čierny sa pokúša využiť skutočnosť, že biely odtiahol svojho čierno-poľneho strelca od dámy, takže pešiak na poli b2 zostal bez ochrany. Správny plán pre bieleho ukázal Gleizerov, ktorý hral 8. e3 Dxb2 9. Se2 d6 10. 0-0 0-0 11. Jb3 Df6 12. c5! na otvorenie diagonály ťahom a2 – g8, ktorá bola oslabená ťahom 6. ... f6. Ťah 11. Jb3 je užitočný nielen na podporu ťahu c4 – c5, ale tiež na výmenu jazdca za čierneho strelca po možnom a2 – a3, kedy vynucuje ústup Sb4 – Sc5. Ako tvrdí Lalic, „Pochybujem, že čierny má uspokojivú odpoveď na hru bieleho v tomto pokračovaní.“

Analýza

Alechinov variant po 4. e4

Alexandr Alexandrovič Alechin patril medzi veľmajstrov, ktorí s obľubou hrávali Budapeštiansky gambit

Po prvých partiách sa začala analýza Budapeštianskeho gambitu s cieľom zlepšiť bieleho obranu. Alexander Alechin analyzoval variantu, ktorá vzniká po ťahoch 1. d4 Nf6 2. c4 e5 3. dxe5 Jg4 kde biely odpovedá 4. e4. Tento ťah preferoval a argumentoval, že biely získa po tomto ťahu útok. Sám tento ťah vo svojich partiách hral. Prvý krát použil toto pokračovanie v partii Alexander Alechin – Ilya Leontievich Rabinovich a partiu následne po 23. ťahu vyhral. Rovnako tento postup použil v partii Alexander Alechin – Jakob Adolf Seitz, partiu vyhral po 20. ťahu. Neskôr toto pokračovanie použil vo svojej partii Alexander Alechin – Karl Gilg, no partiu prehral. Táto prehra však nebola zapríčinená nesprávnosťou ťahu 4. e4 ale miernymi chybami v strednej hre, ktoré súper dokázal využiť a získal do koncovky o pešiaka viac, čo následne dokázal presadiť do výhry. Táto prehra spôsobila zmiešanú povesť pokračovania 4. e4. Štatisticky po ťahu 4. e4 biely vyhral až v 49 % partii, zatiaľ čo čierny vyhral len 28 % partii. Alexander Alechin tvrdil, že ťah 4. e4 je pre bieleho najlepší, pričom biely získa výhodu, no o niekoľko týždňov neskôr sa v Budapešti konal turnaj so zameraním na Budapeštiansky gambit a výsledok turnaja bol 14,5 – 21,5 v prospech čierneho.

Stratégia v Alechinovom variante

V Alechinovom variante sa biely nesnaží brániť svojho pešiaka na poli e5 a udržať si svoju materiálnu výhodu, ale namiesto toho sa sústredí na vybudovanie silného pešiaka. To mu prináša dobré výhliadky na priestorovú výhodu, ktorá môže slúžiť ako základ pre budúci útok na kráľa. Ako však Lalic vysvetľuje, rozšírené centrum má svoje nevýhody. Biely musí investovať cenné tempo do ochrany svojej pešiakovej štruktúry, čo umožňuje čiernemu získať dobré polia pre svoje ľahké figúry s vynikajúcimi vyhliadkami na protiúder proti bielemu centru. Preto v tomto variante čierny nechá bieleho postaviť svoje pešiakové centrum a až neskôr ho napadá. Táto hracia filozofia sa považuje za učenie hypermodernej školy. Strategické témy sú podobné tým, ktoré možno nájsť v iných otvoreniach, ako je napr. útok štyroch pešiakov, aljechinova obrana alebo grünfeldova indická obrana.

Rubinsteinov variant po 4. Sf4

Akiba Rubinstein, jeden z prvých analyzátorov Budapeštianskeho gambitu

Zatiaľ čo Alexandr Alechin navrhoval ťah 4. e4, Rubinstein prišiel s iným riešením. Navrhoval zahrať 4. Sf4 a ukázal, že biely môže v tomto pokračovaní získať určitú pozičnú výhodu po 4. Sf4 Jc6 5. Jf3 Sb4+ 6. Jbd2. Dodnes je v teórii toto pokračovanie považované za platné, biely naozaj získa dobrú pozíciu. Biely v tomto pokračovaní štatisticky vyhral 50 % partii, zatiaľ čo čierny len 20 % partii. Za atraktívne pokračovanie sa považovala aj možnosť 6. Nc3, pretože štrukturálne slabiny sa v tých časoch nehodnotili ako materiálna výhoda jedného pešiaka. Na konci 20. rokov 20. storočia bol budapeštiansky gambit považovaný za teoreticky pochybný napriek vynálezu veľmi originálneho pokračovania tzv. Fajarowiczovom variante, ktorý vzniká po ťahoch 1. d4 Jf6 2. c4 e5 3. dxe5 Je4 v roku 1928.

Adlerov variant po 4. Jf3

Adlerov variant je pomenovaný po partii Adler – Maróczy, ktorý sa odohral na turnaji v Budapešti v roku 1896. Biely je pripravený vrátiť pešiaka na poli e5, aby rozvinul svoje figúrky na svojich najlepších poliach, t.j. jazdca z poľa b1 na pole d5, jazdca z poľa g1 na pole f3 a strelca z poľa c1 na diagonálu a1-h8.

Čierna môže skúsiť vedľajší postup 4. ... Jc6, ktorým však oneskoruje vývoj svojho čierno-poľného strelca, po diagonále a1 – h8 namiesto uhlopriečky a3 – f8, v závislosti od okolností. Hlavné je, aby po 4. ... Sc5 zaútočil na pešiaka na poli f2, čím vynúti bieleho zahrať 5. e3, avšak týmto ťahom si biely blokuje strelca na poli c1, takže po 5. ... Jc6 biely nebude mať dosť figúr na ochranu svojho pešiaka na poli e5 z dlhodobého hľadiska. Ako uvádza Tseitlin, umiestnenie strelca na poli c5 má mierne výhody.

Na prvý pohľad nemá strelec na poli c5 vyhliadky, pretože mu bráni v pôsobnosti bieleho pešiak na poli e3, a jeho pozícia je neistá vzhľadom na hrozbu jeho výmeny bieleho jazdcom postupom Jc3 – a4 – e4. Vysielanie strelca tu má v skutočnosti hlboký strategický význam. Zadržiava postup e- a f- pešiakov (za predpokladu, že biely strelec pôjde na pole b2), a tým zabezpečuje pole e5 ako budúcu cieľovú stanicu pre jazdca, čo zase obmedzuje činnosť oboch strelcov bieleho. Čo sa týka vymieňajúcej sa hrozby, čierneho strelec môže pohodlne ustúpiť na pole a7 alebo pole f8, alebo dokonca v niektorých prípadoch zostať na poli c5 s podporou pešiaka na poli b6. Ďalšia možnosť ako môže biely odpovedať v 4. ťahu je 4. Jf3. Dôležitým teoretickým rozhodnutím pre bieleho je zvoliť si, či bude hrať a2 – a3. Aj keď tento pohyb chráni pole b4 a ohrozuje postup pešiaka b2 – b4, povzbudzuje čierneho zahrať vežou Va8 – a6 – h6. Ako tvrdí Lalic:

Nie je to tak dávno, čo bolo štandardným krokom 8. a3 so zjavným zámerom pokračovať ťahom b2 – b4. Keď však čierny odpovedal logicky a7 – a5, v turnajovej praxi sa ukázalo, že zahrnutie týchto ťahov je v skutočnosti v prospech čierneho, pretože umožňuje prístup dáme k hre skrze pole a6.

V adlerovom variante hra najčastejšie pokračuje: 4. ... Sc5 5. e3 (Ak by niekto zvažoval ťah 5. Jd4? ako silný, tak ide o chybu, pretože čierny má odpoveď 5. ... d6 6. e3 (Teraz už vynútený ťah.) 6. ... dxe5 7. Jb5 Dxd1+ 8. Kxd1 Jxf2+ a čierny ma výraznú výhodu, pretože po ústupe bieleho kráľa doberie vežu na poli h1.) Jc6 6. Jc3 (Biely môže zahrať aj 6. Dd5 De7 7. Se2 0-0 8. Dd2 (podľa teórie lepšie ako 9. Dd1) 8. ... Sb4 9. Jc3 (Jediná odpoveď, ktorá bielemu ostala, v tomto prípade však plne dostatočná.) 9. ... Jgxe5 10. b3 d6 11. Sb2 a biely má miernu výhodu.) Jgxe5 7. Jxe5 Jxe5 8. f4 (Tento výpad pešiakom vpred nie je chybou, napriek tomu, že sa môže zdať, že biely oslabuje svoju pešiakovú štruktúru. Ďalšia možnosť pre bieleho je zahrať 8. Je4 d6 9. Jxc5 dxc5 10. Dxd8+ Kxd8 a čierny obetovaného pešiaka získal späť no prišiel o možnosť rošády. Rovnako môže biely zvoliť postup 8. a3 s cieľom zahrať v ďalšom ťahu 9. b4 čím by ohrozil čierneho strelca a prinútil ho ustúpiť. Čierny pokračuje ťahom 8. ... a5 a teda znemožňuje bielemu uskutočniť jeho plán. Hra pokračuje: 9. f4 Jg6 10. Df3 s lepšou hrou pre bieleho.) Jg6 9. h4 (Biely môže pokračovať aj ťahom 9. Sd3 0-0 v tejto pozícii má biely lepšiu pozíciu a má na výber niekoľko dobrých ťahov. Za zváženie stojí 10. Dh5 alebo aj jednoduché 10. Sd2, pričom v oboch prípadoch má biely výhodu.) h5 s výhodou pre bieleho. Ak biely pokračuje ťahom 4. Jf3, mal by získať výhodu, no musí hrať presne. V tomto pokračovaní štatisticky biely vyhrá až 45 % partii, zatiaľ čo čierny zvíťazí v 25 % prípadoch partii.

Tlak na pole e4 a na pešiaka na poli e3

V Adlerovom variante po ťahoch 3. ... Jg4 4. Jf3 sa potom, čo biely zahrá f2 – f4, pešiak na poli e3 stane slabým pešiakom na otvorenom stĺpci. Čierny môže potom všeobecne vyvíjať tlak na e-stĺpec, najmä na pešiaka na poli e3 a zvlášť na pole e4. Medzi typické pohyby v tomto pláne patrí manéver Je5 – d7 – f6, po ktorom nasledujú ťažké figúry na e stĺpec, ako napr. veža, ktorá sa presúva manéverom Vf8 – e8 a tiež dáma Dd8 – e7. Sc5 je už v dobrej pozícii, aby tlačil na pešiaka na poli e3. V závislosti od okolností môže byť strelec na poli c8 zapojený do hry premiestnením buď na pole b7 alebo na pole f5, v oboch prípadoch na uplatnenie kontroly nad centrálnym štvorcom na poli e4. Tento plán je životaschopný, iba ak sú splnené určité podmienky. Pole d7 musí byť k dispozícii pre jazdca na poli e5, aby sa neskôr mohol premiestniť na pole f6. Biely by tiež nemal byť schopný ľahko posunúť pešiaka z poľa e3 na pole e4, kde by mal biely dostatočnú obranu s jazdcom na poli c3 a možným strelcom na poli f3. Nakoniec by biely nemal mať čas na rýchly útok na čiernu pozíciu ťahom pešiaka f4 – f5 – f6.

4. a3

Jedna z ďalších možností ako môže biely pokračovať po 4. ťahu je ťah 4. a3. Ide o zdanlivo neaktívny ťah a na prvý pohľad sa môže zdať, že biely sa vzdáva tempa, pretože mohol radšej vyvinúť figúru, napr. jazdca. Z tohto uhla pohľadu je zrejme lepšia predchádzajúca možnosť a síce 4. Jf3 alebo aj možnosť 4. Jd2, ktorú analyzujeme nižšie. Avšak ťah 4. a3 je plnohodnotným ťahom, pretože biely bráni čiernemu postaviť strelca na pole b4 a ohrozovať bieleho kráľa. Ďalšia výčitka môže spočívať v konštatovaní, že biely vôbec nebráni pešiaka na poli e5 a čierny dorovná materiál. Táto námietka je do určitej miery oprávnená, avšak bieleho idea spočíva v pozičnej hre, teda najprv obmedzil súperovho strelca, ktorý nemôže ísť na pole b4 a následne si môže otvoriť g stĺpec, po ktorom môže útočiť svojou vežou na čierneho kráľa. Zároveň má biely na výber niekoľko silných ťahov, ako napr. D d1 – d5 a pod. Čierny odpovedá: 4. ... Jxe5 5. e4 a5 6. Jf3 (Biely môže hrať aj 6. f4 Jc6 7. Se3 Ja6 8. Jf3 Sc5 9. Dd2 d6 10. Jc3 0-0 a biely udržal miernu výhodu. ) 6. ... Jxf3+ 7. gxf3 (Po 7. Dxf3 Se7 8. Sd3 0-0 9. 0-0 Jc6 s vyrovnanou hrou. Biely v tomto pokračovaní nezíska takú výhodu ako vo variante 6. Jf3) 7. ... Sc5 8. Vg1 Dh4 9. Vg3 Jc6 (Po 9. ... Dxh2 by prišlo 10. De2 h5 11. Jf3 Jc6 12. Se3 Jd4 13. Sxd4 Sxd4 14. Jd5 Kf8 15. Vd1 a biely má výhodu.) 10. h3 f5 11. Sg5 Dh5 12. Jc3 s vyrovnanou hrou. Obe strany však musia hrať presne, inak môže súper získať výhodu. Štatisticky v tomto pokračovaní biely vyhral až 53 % partii, zatiaľ čo čierny vyhral len 24 % partii.

Fajarowiczov variant po 3. ... Je4

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Fajarowiczov Gambit

Po ťahoch 1. d4 Jf6 2. c4 e5 3. dxe5 čierny nemusí zahrať 3. ... Jg4 ale jedna z ďalších možností je 3. ... Je4 čím vzniká už vyššie spomenutý tzv. Fajarowiczov variant. Predpokladá sa, že tento variant má pôvod v šachových kruhoch z oblasti Lipska, pričom prvou dôležitou partiou bola partia Steiner-Fajarowicz na Wiesbadenovom turnaji v roku 1928. Čierny sa nesnaží ihneď dobiť obetovaného pešiaka ale snaží sa zaktivizovať svoje figúry a získať taktickými manévrami výhodu. . Podľa štatistík vyhrá biely v 47 % všetkých partii, zatiaľ čo čierny vyhrá v 26 % všetkých partii ECO kód Fajarowiczovho variantu je A51. Tento gambit hral s obľubou Kurt Richter. Ak biely hrá presne, získa výhodu, pretože na rozdiel od ťahu 3. ... Jg5 čierny ťahom 3. ... Je4 neútočí na bieleho pešiaka na poli e5. Namiesto toho musí čierny často v snahe zbaviť sa bieleho pešiaka na poli e5 obetovať ďalšieho pešiaka, buď ťahom d7 – d6 alebo f7 – f6. Keďže túto presnú hru je však v praxi veľmi ťažké dosiahnuť, čierny má nádej na dobrú hru najmä v amatérskej oblasti. Presná obrana podľa najnovšej šachovej teórie je: 4. a3 f5 5. exf6 Dxf6 6. Jf3 Ja6 7. Va2 Se7 8. Dc2 d5 (prišla nutná obeta ďalšieho pešiaka) 9. cxd5 Sf5 10. Dc4 a biely má výhodu. Ďalšie možné pokračovanie vzniká po 4. Dc2. Toto pokračovanie sa prvý krát vyskytlo v partii Herman Steiner – Sammi Fajarowicz v roku 1928 a preto sa niekedy nazýva Steinerov variant. Hra pokračuje 4. ... Sb4+ 5. Jc3 d5 6. Jf3 Sf5 7. Db3 a5 8. cxd5 a biely má výhodu. Iné pokračovanie zvolil Max Blümich keď zahral 4. Dd5. V tomto pokračovaní biely štatisticky zvíťazí až v 56 % všetkých hier, zatiaľ čo čierny zvíťazí len v 31 % všetkých hier. Čierny odpovedá: 4. ... Sb4+ 5. Jd2 Sxd2+ 6. Sxd2 Jxd2 7. Dxd2 0-0 8. 0-0-0 a biely má v tejto pozícii o čistého pešiaka viac, pričom čierny nezískal žiadnu pozičnú výhodu. Môže sa pokúsiť bojovať o pešiaka na poli e5 ťahmi Dd8 – De7 a následným Jb8 – Jc6 ale biely pri presnej obrane udrží výhodu. Iné pokračovanie vzniká po ťahoch: 5. Sd2 Jxd2 6. Jxd2 d6 7. Jf3 Jc6 8. exd6 Sxd6 aj v tomto pokračovaní má biely o pešiaka viac a čierny nezískal za obetovaného pešiaka dostatočnú protihru.

Obľúbenou odpoveďou Alexandra Aljechina po ťahu 3. ... Je4 bol ťah 4. Jb2. Hra pokračuje: 4. ... Jc5 5. b4 Je6 6. a3 a5 7. b5 b6 8. Sb2 Sb7 9. Jf3 a biely má veľmi pohodlnú hru. Čierny sa bude musieť v tejto pozícii veľmi snažiť aby získal dostatočnú kompenzáciu za obetovaného pešiaka. Iné pokračovanie vzniká ak sa čierny rozhodne brať bieleho jazdca na poli d2 v 4. ťahu: 4. ... Jxd2 5. Sxd2 d6 6. Sc3 Jc6 7. Jf3 dxe6 8. Dxd8+ Jxd8 9. Jxe5 a biely udrží výhodu.

Vo Fajarowiczovom variante sa vyskytuje aj niekoľko známych pascí (podrobnejšia analýza v podkapitole Známe pasce), dve z nich sú:

3. dxe5 Je4 4. a3 d6! 5. exd6?! Sxd6 6. Jf3?? Jxf2! 7. Kxf2 Sg3+! 8. hxg3 Dxd1 a čierny má výraznú výhodu.

3. dxe5 Je4 4. Jf3 b6 5. Dd5 Sb7? 6. Dxb7 Jc6 7. Da6? (7. Jd4! Sb4+ 8. Jc3!) Sb4+ 8. Sd2 Jc5 9. Db5 Sxd2+ 10. Jbxd2 a6 a bieleho dáma je chytená.

Známe pasce

Budapeštiansky gambit ponúka hneď niekoľko známych pascí. Biely musí poznať teóriu a správne ťahy, v opačnom prípade má čierny veľkú šancu jednú z týchto pascí presadiť a partiu predčasne víťazne ukončiť. Hrozby týchto pascí boli jedným z dôvodov, prečo sa čiernemu spočiatku s Budapeštianskym gambitom tak darilo. Na začiatku 20. storočia boli totiž šachoví majstri v situácií, kedy neboli teoreticky na tieto pasce pripravení. Ako sa stával Budapeštiansky gambit známejším, zlepšovala sa aj obrana bieleho a preto sa už málokedy podarilo nachytať nejakého šachového majstra. Tieto pasce však naďalej slúžia ako dobrý príklad toho, že šachista by mal venovať štúdiu otvorení nejaký čas. Najmä amatérski šachisti, ktorí prvý krát s týmito pascami prídu do styku môžu byť prekvapení ako rýchlo dokázali svoje partie prehrať. Prvá pasca vzniká po ťahoch: 1. d4 Jf6 2. c4 e5 3. dxe5 Jg4 4. Jf3 d6 (Táto nenápadná obeta čierneho, v poradí už druhá je obzvlášť nebezpečná v tomto pokračovaní. Biely teraz správne musí pokračovať 5. Sg5) 5. exd6 Sxd6 6. h3?? (Okamžite prehráva partiu. Biely sa cíti stiesnene pretože čierneho jazdec sa nachádza nebezpečne blízko, navyše jeho strelec sa začína rozohrávať, preto chce odlákať čierneho jazdca, správne v tejto pozícii však bolo 6. e3 alebo aj 6. Jc3) Jxf2! 7. Kxf2 Sg3+ 8. Kxg3 Dxd1 9. Jc3 a po ústupe dámou má čierny jasnú výhodu. Biely stojí na prehru a môže vzdať. Ak by biely v 6. ťahu pokračoval 6. Jc3, hra by pokračovala ťahmi 6. ... 0-0 7. Sg5 f6 8. Sh4 Jf6 9. e3 (s cieľom vyvinúť strelca) a biely má výhodu.

Ďalšia známé pasce vznikajú, ako už bolo vyššie povedané vo Fajarowiczovom variante. Prvá vzniká po ťahoch: 1. d4 Jf6 2. c4 e5 3. dxe5 Je4 4. a3 d6! 5. exd6?! (Podobne ako v predošlom variante, aj teraz je okamžité branie tohto pešiaka zo strany bieleho veľmi nebezpečné. Čierny rozohrá svojho strelca a získa niekoľko taktických hrozieb. Správne bolo duchaplné 5. Dc2 Jc5 6. exd6 Sxd6 7. Jc3 ) Sxd6 6. Jf3?? (Okamžite dáva možnosť čiernemu získať výraznú výhodu. Správne bolo 6. Dd3 De7 7. Jc3 a po 7. ... Jxc3 má biely výhodu.) Jxf2! 7. Kxf2 (Lepšia odpoveď za biele je 7. Dd4 Jxh1 8. Dxg7 Vf8 9. Jc3 Se6 10. a čierny má výhodu no biely aspoň znemožnil súperovi urobiť rošádu.) 7. ... Sg3+! (Tu je možné na mieste čierneho zahrať aj 7. ... Sc51! 8. Ke1 Sf2+ 9. Kxf2 Dxd1 aj v tejto variante čierny získa dámu.) 8. hxg3 Dxd1 a čierny má výraznú výhodu, pretože získal bieleho dámu.

Kieningerova pasca

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Kieningerova pasca.Ak biely zahrá 8. axb4 potom príde 8. ... Jd3# mat.

Kieningerova pasca je pomenovaná po Georgovi Kieningerovi, ktorý ju použil v hre bez prípravy proti Godaiovi vo Viedni v roku 1925. Ťahy partie sú: 1.d4 Nf6 2.c4 e5 3.dxe5 Ng4 4.Bf4 Nc6 5.Nf3 Bb4 + 6.Nbd2 Qe7 7.a3 Ngxe5 8.axb4 Nd3#. Vyskytuje sa v Rubinsteinovom variante. Po 3. ... Jg4 4. Sf4 s postupom 4. ... Jc6 5. Jf3 Sb4+ 6. Jbd2 De7 7. a3 je strelec na poli b4 napadnutý, ale čierny ním zatiaľ nemusí pohnúť a namiesto toho obaja znovu získajú pešiaka v gambite, pretože nastavia pascu, po 7. ... Jgxe5. Zdanlivo sa zdá, že biely získa figúru ťahom 8. axb4??, ale to by bolo presne podľa Kieningerovho pasce, pretože by to umožnilo 8. ... Jd3#. Internetová databáza ChessBase obsahuje 76 hier, v ktorých sa biely chytil do pasce týmto spôsobom. Aj po výmene 8. Jxe5 Jxe5 ostáva hrozba ťahu ... Jd3# a nepriamo bráni strelca na poli b4.

Vzácny variant sa vyskytol aj v miniatúre vo Fajarowiczovom variante po ťahoch: 1. d4 Jf6 2. c4 e5 3. dxe5 Je4 4. Dc2 Sb4+ 5. Jd2 d5 6. exd6 Sf5 7. Da4+ Jc6 8. a3 Jc5 9. dxc7 De7! kde biely, snažiac sa zachrániť svoju dámu, dostal po 10. Dd1 Jd3# mat.

Ilustratívne partie

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Čierny vyhrá po 27. ... Sg2+!!

Wu Shaobin – Nadanian, Singapur 2006 Nasledujúca hra sa odohrala medzi čínskym hráčom GM Wu Shaobinom (biely) a arménskym hráčom IM Ashotom Nadanianom (čierny) v Singapure 2006: 1. d4 Jf6 2. c4 e5 3. dxe5 Jg4 4. Jf3 Sc5 5. e3 Jc6 6. Se2 Jcxe5 7. Jxe5 Jxe5 8. 0-0 0-0 9. b3 Ve8 10. Sb2 a5 (príprava manévru) Va8 – a6 – h6. Nadanian nazýva a7 – a5 „dušou Budapeštianskeho gambitu“. 11. Jc3 Va6 12. Je4 Sa7 13. Jg3 Dh4 14. Jf5 Dg5!? Bol to nový ťah predtým, ako sa začalo hrať 14. ... De4. 15. Jd4 Vg6 16. g3 d5?! (18. ... Dh6 bolo silnejšie). 17. cxd5? biely mal hrať 17. Jb5! 17. ... SH3! 18. Ve1 Jg4 19. Jf3 Dxe3!, po tomto ťahu Karolyi píše: „Toto vykazuje agresiu a vynaliezavosť Kasparova.“ 20. Sd4 Dxf2+!! 21. Sxf2 Sxf2+ 22. Kh1 Sb6 23. Db1? bielym mal zahrať 23. Vf1! a po 23. ... Je3 24. Dd3 Sg2+ 25. Kg1 Sh3 biely môže opakovať pohyby ťahom 26. Kh1, alebo skúsiť 26. Jd4. Po 23. ... Jf2+ 24. Kg1 Vf6! čierny má čas na zvýšenie tlaku. 25. b4! Ak by teraz prišlo 25. Dc2?, potom 25. ... Jg4+ 26. Kh1 Sg2 +! a čierny vyhrá dámu. 25. ... a4! Ale nie 25. ... Vxf3? 26. bxa5. 26. Jg5 čierny môže teraz vynúti mat 8. ťahom: 26. ... JG4 +! 27. Kh1 Sg2+!! „Je to úžasný ťah a jeho hranie muselo byť také vzrušujúce.“ (Karolyi). 28. Kxg2 Vf2+ 29. Kh3 Vxh2+ 30. Kxg4 h5+ 31. Kf4 Se3+ 0–1

Literatúra

• Borik, Otto (1986). Budapest Gambit. The Macmillan Chess Library. ISBN 978-0-02-017500-1.
• Harding, Tim (1996). The fighting Fajarowicz. Chess Digest. ISBN 978-0-87568-281-5.
• Gutman, Lev (2004). Budapest Fajarowicz: The Fajarowicz-Richter Gambit in Action. Batsford. ISBN 0-7134-8708-9.
• Shereshevsky, Mikhail (1994). The Soviet Chess Conveyor. Semko (Sofia). ISBN 954-8782-01-4.
• Lalić, Bogdan (1998). The Budapest Gambit. Batsford. ISBN 978-0-7134-8456-4.
• Review by: Glenn Flear & Jon Tisdall. "The Budapest". ChessPublishing.com. Retrieved 2009-03-12.
• Martin, Andrew (2009). The Budapest Gambit. ChessBase (na DVD).
• Moskalenko, Viktor (2007). The Fabulous Budapest Gambit. New In Chess. ISBN 978-90-5691-224-6.
• Review by: John Donaldson. "Fabulous Budapest gambit". JeremySilman.com. Retrieved 2009-03-12.
• Review by: Carsten Hansen. "1.d4 fireworks" (PDF). ChessCafe.com. Retrieved 2009-03-12.
• Review by: Bill McGeary. "The Fabulous Budapest Gambit by GM Victor Moskalenko". ChessVille.com. Retrieved 2009-09-14.
• Oleinikov, Dmitrij (2005). Budapest Gambit (2nd ed.). Chessbase (on CD).
• Silman, Jeremy (2002). "Budapest Gambit". JeremySilman.com. Retrieved 2009-05-31.
• Taylor, Timothy (2009). The Budapest Gambit. Everyman Chess. ISBN 978-1-85744-592-3.
• Review by: Donaldson, John. "The Budapest Gambit". JeremySilman.com. Retrieved 2009-09-23.
• Review by: Bill McGeary. "The Budapest Gambit". ChessVille.com. Retrieved 2012-05-27.
• Review by: Carsten Hansen. "Budapest Fajarowicz by Lev Gutman" (PDF). ChessCafe.com. Retrieved 2009-03-10.
• Review by: Erik Sobjerg. "Budapest Fajarowicz". SeaGaard.dk. Retrieved 2009-03-10.
• Review by: Matthew Sadler. "Sadler on books" (PDF). NewInChess.com. Retrieved 2009-03-10.
• Tseitlin, Mikhail; Glaskov, Igor (1992). The Budapest for the Tournament Player. Batsford. ISBN 978-0-8050-2431-9.

Pozri aj

• Zatvorená hra
• Dámsky gambit
• Birdova hra

Externé odkazy

• Tim Harding, A Budapest Gambit Assault
• Marco Saba, Rapporto di apertura

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Budapest Gambit na anglickej Wikipédii a Fajarowicz-Gambit na nemeckej Wikipédii.

Šachový portál