Budova bývalej Okresnej sociálnej poisťovne v Bratislave

Okresná sociálna poisťovňa
budova
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský kraj
Okres	Bratislava I
Mesto	Bratislava
Mestská časť	Staré Mesto
Súradnice	48°08′34″S 17°07′04″V
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Budova bývalej Okresnej sociálnej poisťovne sa nachádza na Bezručovej ulici č. 5 v Bratislave. Je dielom architektov českého pôvodu Aloisa Balána a Jiřího Grossmana, bola projektovaná v roku 1936 a stavala sa v rokoch 1937-1939. V minulosti zastrešovala administratívne priestory poisťovňe, polikliniku a nemocnicu. V súčasnosti je budova kompletne opustená, v nadchádzajúcom období ju však čaká veľká rekonštrukcia. Budova bude stavebne upravená na polyfunkčný bytový dom.

Situácia

Budova stojí na pozemku ohraničenom Lomonosovovou, Dobrovičovou a Bezručovou ulicou. Spolu so susednou budovou Ústrednej Sociálnej Poisťovne (A.Balán a J.Grossman,1932, tvorí výškovo a architektonicky jeden ucelený blok. Budova pozostáva z troch traktov: stredného, severného a južného. Hmoty troch výškovo a kompozične diferencovaných traktov sú komponované do písmena H, čo umožnilo vytvoriť veľkú centrálnu halu tvoriacu mohutný stred celej dispozície.

Dispozícia

Stredný trakt má osem nadzemných a dve podzemné podlažia. Tvorí najvyšší objem celej budovy. Ten bol ustúpený od uličnej fronty tak, aby po oboch stranách vznikli otvorené nádvoria, obstarané parkovou úpravou. V centrálnej polohe sa tu nachádza hlavný vstup do budovy z Bezručovej ulice. Vstup ústi do centrálnej haly cez tri podlažia, ktorá je zastrešená rastrovaným skobetónovým stropom, prepúšťajúcim osvetlenie zhora. Po oboch stranách stredného traktu sa nachádzajú hlavné schodiská spolu s výťahmi. Na prvých dvoch podlažiach centrálnej haly sa nachádzali administratívne priestory, ktoré boli v najväčšom kontakte s návštevníkmi. Od tretieho podlažia boli všetky ostatné poschodia traktu venované výlučne lekárskym a nemocničným miestnostiam. Konkrétne na treťom podlaží bolo oddelenie vnútorné a ženské. Na štvrtom to boli miestnosti určené pre fyzikálnu terapiu a na piatom poschodí bola nemocničná časť pôrodnice. Šieste a siedme poschodie bolo venované vlastnej nemocnici. Na poslednom - ôsmom - podlaží boli ubikácie nemocničného personálu. Na prvom podzemnom podlaží, pod stredným traktom sa nachádzali liečebné kúpele so šatňami, odpočivárňami s masážou, špeciálnymi sprchami a komorou pre horúci vzduch. Okrem toho tu bola malá dezinfekčná stanica so separovanými dezinfekčnými kúpeľmi pre nákazlivé choroby. Do úrovne druhého podzemného podlažia bol umiestnený rozsiahly protiletecký kryt - prístupný z hlavného schodiska a vetraný vlastným samostatným vetracím systémom. Okrem toho mal kryt osobitný únikový východ do terajšej Lomonosovovej ulice.

Severný trakt sa napája na susednú budovu Ústrednej Sociálnej Poisťovne. Celý trakt bol venovaný nemocničným a lekárskym priestorom. Na prízemí to bolo detské a veľké röntgenové oddelenie. Na prvom poschodí bolo chirurgické a pľúcne. Druhé poschodie slúžilo očnému a urologickému oddeleniu a kancelárii primára s priestormi pre revíznych lekárov. Zubné a kožné oddelenie sa nachádzalo na treťom poschodí. Celé štvrté poschodie bolo venované lekárskym a operačným miestnostiam pôrodnice. Piate a šieste poschodie zaberali priestory nemocnice, pričom na šiestom sa nachádzala hlavná operačná sála s hlavnou sterilizáciou a pomocnými miestnosťami. Každá nemocničná časť tvorila samostatnú jednotku, s prípravňou jedál, izbami pre ošetrovateľky, kúpeľňami, záchodmi a miestnosťami pre bielizeň. Okrem toho bola pri každej skupine obytná izba dozorného lekára, ordinácia a denná miestnosť. Na poslednom - siedmom - poschodí bola závodná kuchyňa s jedálňou pre personál. Kuchyňa bola vybavená výťahmi, ktoré ústia do príručných kuchýň na šiestom, piatom a štvrtom poschodí. Suterén severného traktu mal na jednej strane byt šoféra, garáže a sklady. Na strane druhej bol byt kuriča, strojovňa, sklady kuriva s kotolňou ústredného kúrenia. Tá bola prehĺbená až do úrovne druhého suterénu, kde sa okrem nej nachádzala strojovňa vzduchotechniky, zariadenie na odsávanie popola, chladiareň a veľká dezinfekčná stanica so spaľovacou pecou.

Južný trakt je štvorpodlažný a ako jediný narúša pravouhlú schému budovy, polkruhovým ukončením nárožia nad krížením Bezručovej a Dobrovičovej ulice. Celý trakt bol vymedzený pre administratívu, ktorá mala samostatné schodisko uprostred dispozície spolu s výťahom na spisy. Okrem veľkej čakárne na prízemí a administratívnych priestorov na všetkých podlažiach traktu sa na poslednom poschodí nachádzal aj byt hlavného lekára a v suteréne to bol byt správcu či archív.

Konštrukcia

Zakladanie budovy bolo pomerne komplikované, keďže budova stojí na starších nánosoch naplavených ramenom Dunaja. Únosný štrk sa nachádza v pomerne veľkej hĺbke a spodná voda z hlavného toku Dunaja presakuje v týchto miestach do veľkej výšky. Jej hladina stúpa a klesá s meniacou sa výškou hlavného toku rieky. Aby bola budova schopná vzdorovať vztlaku spodnej vody, bolo potrebné pod väčšiu časť budovy umiestniť hrubú betónovú dosku a suterénne miestnosti dôkladne odizolovať. Celé druhé podzemné podlažie je obkolesené kesónom zo silne vystuženého betónu a podlahy a vonkajšie steny majú zložitú izolačnú vrstvu z asfaltových náterov a izolačných lepeniek. Kostru budovy tvorí železobetónový skelet z výplňovým murivom z dutých tehál. Stropy sú taktiež železobetónové s tehlovými vložkami. Pri konštrukčnom riešení sa venovala veľká pozornosť zvukovej izolácii. Boli zvukovo odizolované podlahy a prestupy múrmi a stropmi kanalizačných a vodovodných rúr a rúr ústredného kúrenia. Nemocničné a lekárske miestnosti boli rozdelené zvukovo nepriezvučnými priečkami. Všetky stroje ako ventilátory a výťahy boli taktiež dôkladne odizolované, a ťažké stroje (kvôli negatívnym účinkom z posunu na podlahe) boli postavené na špeciálne vrstvy stlačeného korku.

Technické vybavenie

Pri návrhu budovy autori použili všetky prostriedky na to, aby budova mala moderné a kvalitné vybavenie. Veľa materiálov a zariadení bolo v Bratislave použitých po prvý raz. Na výplň okenných otvorov boli použité posuvné okná, čo si vyžiadalo úplne nové riešenie parapetov. Fasáda bola natretá vodonepriepustným náterom. Niektoré vnútorné priestory v lekárskych miestnostiach a kúpeľniach boli natreté novopatentovanými materiálmi. Kúrenie budovy bolo kombinované: teplovodné, parovodné a čiastočne bolo kúrené aj teplým vzduchom. Ťah z kotlov bol centrálne regulovaný a popol z kotolne sa samočinne odsával vzduchom. V kotolni bol zriadený samostatný kotol s vysokotlakovou parou pre hlavnú sterilizáciu. Vetranie budovy tvorilo samostatnú a veľmi zložitú skupinu celého zariadenia. Filtrovaný vzduch, ktorý sa v zime ohrieval a v lete chladil, bol vháňaný zložitou sústavou rúr do všetkých nemocničných a lekárskych miestností. Skazený vzduch bol nasávaný systémom mohutných ventilátorov, umiestnených v zvláštnej komore na ôsmom poschodí stredného traktu. Vodovod budovy bol zásobovaný mestským vodovodom, ale v prípade poruchy boli k dispozícii dve rezervné studne, odkiaľ sa čerpala úžitková voda pre kúpeľne a umyvárne. Budova mala vlastnú transformačnú stanicu. Hlavnú dodávku elektriny zabezpečovala mestská sieť, no v prípade potreby bola k dispozícii energia z vlastnej elektrickej centrály.

Referencie

• BALÁN,A.: Budova Okresnej sociálnej poisťovne (OSP) v Bratislave. Slovenský staviteľ 10, 1940, č.10, s. 179-184
• BALÁN,A.- GROSSMAN,J.: Budova Okresní Sociální Pojišťovny v Bratislavě. Architekt SIA 40, 1941, č.2, s. 53-57
• DULLA,M.- MORAVČÍKOVÁ,H: Architektúra Slovenska v 20.storočí. Slovart, Bratislava, 2002, s.132-133. ISBN 8071456845
• FOLTYN,L.: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918-1939, VSAS, Bratislava, 1993, s. 202-203
• MORAVČÍKOVÁ,H.- DULLA,M.: Architektúra na Slovensku Stručné dejiny. Slovart, Bratislava, 2005, s. 146-147. ISBN 80-8085-079-8
• ŠLACHTA,Š.: Alojz Balán - Juraj Grossman. Projekt 24, 1982, č.4/5, s. 88-89
• ZAJKOVÁ,A.: Okresná sociálna poisťovňa. Architektúra a Urbanizmus 29, 1995, č.1/2, s. 138-143