Preskočiť na obsah

Bystrická vrchovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 06:15, 12. júl 2019, ktorú vytvoril 91.219.132.208 (diskusia) (doplnena geologia)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Bystrická vrchovina
geomorfologický podcelok
Západná časť územia
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Banská Bystrica
Nadradená
jednotka
Zvolenská kotlina
Susedné
jednotky
Bystrické podolie
Sliačska kotlina
Zvolenská pahorkatina
Ponická vrchovina
Povraznícka brázda
Čierťaž
Súradnice 48°43′08″S 19°12′07″V / 48,719°S 19,202°V / 48.719; 19.202
Najvyšší bod Stará kopa
 - výška 713 m n. m.
Najnižší bod západný okraj územia
 - výška cca 350 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bystrická vrchovina je geomorfologický podcelok Zvolenskej kotliny. Najvyšší vrch územia je 713 m n. m. vysoká Stará kopa.

Vymedzenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Podcelok leží v severnej časti Zvolenskej kotliny, ohraničený Banskou Bystricou a údolím Hrona na západe a severe a údolím potoka Hutná pri Ľubietovej na východnom okraji. Práve Hutná oddeľuje Čierťaž, ktorý patrí pohoriu Veporské vrchy, zvyšok územia susedí už len s podcelkami Zvolenskej kotliny. Na severe je to Bystrické podolie, na západe krátkym úsekom Sliačska kotlina a južným smerom krajina prechádza do Zvolenskej pahorkatiny. Juhozápadným smerom leží Ponická vrchovina a Povraznícka brázda.[1]

Bystrická vrchovina je z väčšej časti tvorená súvrstviami mezozoických vápencových a dolomitických hornín, ktoré predstavujú dôležitého činiteľa pri tvorbe povrchu krajiny ku ktorému sa na tomto území viaže krasový reliéf. Keďže je miestny vápenec horninou dobre odolávajúcou voči poveternostným vplyvom ako mäkšie horniny, vietor a voda v ňom utvorili na niektorých miestach pôsobivé krasové útvary v podobe prielomov, závrtov či škrapov. Tieto krasové tvary, najmä depresné krasové formy ako jamy, úvaly, suché doliny, slepé či poloslepé doliny, vrecové doliny a podzemné jaskynné systémy sa sústreďujú v Drienockom krase, pozostávajúceho z troch izolovaných krasových ostrovov. V chotári obce Poniky ide o Ponický kras, na hranici chotárov Poník a Slovenskej Ľupče je to Lehotský kras a v chotári obce Môlča Môlčanský kras.[2]

Chránené územia

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území podcelku leží niekoľko maloplošných území:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  2. PECNÍK A KOL., Marcel. Šalková - monografia obce. prvé. vyd. [s.l.] : Stredoslovenské národopisné združenie, 2013. ISBN 978-80-971318-2-1. S. 208.
  3. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-09]. Dostupné online.