Bystrická vrchovina
| Bystrická vrchovina | |
| geomorfologický podcelok | |
 Západná časť územia
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Banská Bystrica |
| Nadradená jednotka |
Zvolenská kotlina |
| Susedné jednotky |
Bystrické podolie Sliačska kotlina Zvolenská pahorkatina Ponická vrchovina Povraznícka brázda Čierťaž |
| Súradnice | 48°43′08″S 19°12′07″V / 48,719°S 19,202°V |
| Najvyšší bod | Stará kopa |
| - výška | 713 m n. m. |
| Najnižší bod | západný okraj územia |
| - výška | cca 350 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bystrická vrchovina je geomorfologický podcelok Zvolenskej kotliny. Najvyšší vrch územia je 713 m n. m. vysoká Stará kopa.
Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]
Podcelok leží v severnej časti Zvolenskej kotliny, ohraničený Banskou Bystricou a údolím Hrona na západe a severe a údolím potoka Hutná pri Ľubietovej na východnom okraji. Práve Hutná oddeľuje Čierťaž, ktorý patrí pohoriu Veporské vrchy, zvyšok územia susedí už len s podcelkami Zvolenskej kotliny. Na severe je to Bystrické podolie, na západe krátkym úsekom Sliačska kotlina a južným smerom krajina prechádza do Zvolenskej pahorkatiny. Juhozápadným smerom leží Ponická vrchovina a Povraznícka brázda.[1]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Bystrická vrchovina je z väčšej časti tvorená súvrstviami mezozoických vápencových a dolomitických hornín, ktoré predstavujú dôležitého činiteľa pri tvorbe povrchu krajiny ku ktorému sa na tomto území viaže krasový reliéf. Keďže je miestny vápenec horninou dobre odolávajúcou voči poveternostným vplyvom ako mäkšie horniny, vietor a voda v ňom utvorili na niektorých miestach pôsobivé krasové útvary v podobe prielomov, závrtov či škrapov. Tieto krasové tvary, najmä depresné krasové formy ako jamy, úvaly, suché doliny, slepé či poloslepé doliny, vrecové doliny a podzemné jaskynné systémy sa sústreďujú v Drienockom krase, pozostávajúceho z troch izolovaných krasových ostrovov. V chotári obce Poniky ide o Ponický kras, na hranici chotárov Poník a Slovenskej Ľupče je to Lehotský kras a v chotári obce Môlča Môlčanský kras.[2]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Na území podcelku leží niekoľko maloplošných území:
- Urpínska lesostep – prírodná rezervácia
- Kozlinec – prírodná rezervácia
- Šupín – prírodná rezervácia
- Plavno – národná prírodná rezervácia
- Ponická jaskyňa – prírodná pamiatka[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
- ↑ PECNÍK A KOL., Marcel. Šalková - monografia obce. prvé. vyd. [s.l.] : Stredoslovenské národopisné združenie, 2013. ISBN 978-80-971318-2-1. S. 208.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-09]. Dostupné online.