CASA C-101

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
C-101 Aviojet
C-101.jpg
Akrobatická skupina Patrulla Águila na lietadlách C-101
Typvojenské cvičné lietadlo
ľahké bojové lietadlo
VýrobcaCASA
Prvý let27. jún 1977
Zavedený17. marec 1980
Vyradenýv aktívnej službe
Hlavný používateľŠpanielske vzdušné sily
Čilské vzdušné sily
Jordánske vzdušné sily
Honduraské vzdušné sily
Vyrobených166
C-101 Aviojet
C-101 Honduraských vzdušných síl
C-101CC Jordánskych vzdušných síl

C-101 je dvojmiestne cvičné lietadlo, určené na pokračovací výcvik pilotov stíhacích lietadiel. Ide o jednomotorový prúdový stroj, vyvinutý a vyrábaný spoločnosťou CASA. Integrácia riadenej a neriadenej výzbroje umožňuje využitie C-101 aj v úlohe ľahkého bojového lietadla.[1]

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť kód]

V polovici 70. rokov podpísalo španielske Ministerio del Aire zmluvu so spoločnosťou CASA na vývoj nového prúdového cvičného lietadla, ktoré by nahradilo zastarané Hispano HA-200. Vzhľadom k tomu, že spoločnosti CASA chýbali skúsenosti s výrobou pokročilých lietadiel tohto typu, na vývoji sa podieľala aj americká firma Northrop a západonemecká MBB (Messerschmitt-Bölkow-Blohm). S pomocou oboch spoločností sa vývoj významne urýchlil, čo viedlo k tomu, že čoskoro zišli z linky štyri prototypy. Prvýkrát vzlietol jeden z prototypov 27. júna 1977 a v priebehu nasledujúcich troch rokov podstúpili lietadlá sériu letových testov. Dňa 17. marca 1980 bolo lietadlo, označované spoločnosťou CASA ako C-101EB, zaradené do služby. Napriek tomuto označeniu bolo v Španielskych vzdušných silách evidované pod názvom E.25 "Mirlo" (v preklade zo španielčiny "Drozd").

Po ukončení vývoja bola výroba celého lietadla, s výnimkou motora a predného podvozku, realizovaná spoločnosťou CASA.

Dňa 16. novembra 1983 vzlietol prvýkrát aj bojový variant C-101CC, ktorý bol poháňaný výkonnejším motorom TFE731-5-1J.

Konštrukcia[upraviť | upraviť kód]

Lietadlo C-101 má dĺžku 12,25 m, čím sa podobá iným strojom vo svojej kategórii, napr. L-39, Hawk alebo G-4 Super Galeb. Na krídlach s rozpätím 10,6 m sa nachádza šesť závesníkov, ktoré môžu niesť neriadené bomby alebo rakety. Bojová verzia C-101DD má dokonca integrované riadené strely vzduch-zem AGM-65 Maverick. O túto verziu však neprejavilo záujem žiadne letectvo a sériovej výroby sa nedočkala. Štandardnou výzbrojou lietadiel C-101 je buď jeden kanón DEFA kalibru 30 mm s kadenciou 1200 výstrelov za minútu alebo dva kanóny M3 kalibru 12,7 mm.

Pohon väčšiny lietadiel C-101 zabezpečuje dvojprúdový motor Garret TFE731-221 s ťahom 15,57 kN, ktorý dokáže vyvinúť maximálnu rýchlosť 793 km/h. Bojový variant čilského a jordánskeho letectva C-101CC je poháňaný výkonnejším motorom TFE731-5-1J s ťahom 20,91 kN. Ten umožňuje lietadlu, letiacemu vo výške 3 500 m, letieť rýchlosťou až 833 km/h.

V decembri 1996 získalo čilské letectvo prvé z 12 modernizovaných lietadiel, nazvaných A-36 Halcón II. Vrámci modernizácie získalo lietadlo nový navigačný a bojový systém, radar Toqui, HUD display a protilietadlové strely Shafrir-2. Práve integrácia týchto rakiet s infračerveným navádzaním predstavovala najdôležitejšie vylepšenie. Čilské lietadlá C-101 tak získali schopnosť ničiť aj vzdušné ciele, podobne ako je tomu u lietadiel Hawk 100.[2]

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť kód]

Vzdušné sily všetkých krajín, ktoré majú zavedené stroje C-101, používajú tieto lietadlá hlavne na pokračovací výcvik pilotov stíhacích lietadiel. K ostrému bojovému nasadeniu vo vojenskom konflikte nikdy nedošlo. Jedinú výnimku predstavuje zostrel lietadla Douglas C-47, ktoré pašovalo v Hondurase drogy. Pilot C-101 Honduraských vzdušných síl zostrelil pašerácke lietadlo dávkou z 30 mm kanónu DEFA.[3]

Varianty[upraviť | upraviť kód]

  • C-101 – počiatočná výrobná séria
  • C-101EB-01 – cvičná verzia, ktorá má v Španielskych vzdušných silách označenie E.25 "Mirlo"
  • C-101BB-02 – variant, určený pre výcvik i bojové nasadenie, ktorý má v Čilských vzdušných silách označenie T-36 "Halcon"
  • C-101CC-02 – bojový variant, ktorý má v Čilských vzdušných silách označenie A-36 "Halcon"
  • C-101CC-04 – bojový variant Jordánskych vzdušných síl
  • C-101DD – prototyp bojovej verzie, ktorý mal vylepšenú avioniku a integrované strely vzduch-zem AGM-65 Maverick. Napriek uvedeným vylepšeniam si žiadna krajina lietadlo v tejto verzii neobjednala.
  • A-36 "Halcon II" – modernizácia bojovej verzie C-101CC-02 (resp. A-36 "Halcon"), ktorá zahŕňa nový navigačný a bojový systém, radar Toqui, HUD display a protilietadlové strely Shafrir-2

Používatelia[upraviť | upraviť kód]

Čile Čile

Honduras Honduras

Jordánsko Jordánsko

Španielsko Španielsko

Špecifikácie (CASA C-101EB)[upraviť | upraviť kód]

Technické údaje[upraviť | upraviť kód]

  • Posádka: 2
  • Dĺžka: 12,25 m
  • Rozpätie: 10,6 m
  • Výška: 4,25 m
  • Nosná plocha : 23,52 m²
  • Vzletová hmotnosť: 3 300 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 5 600 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × dvojprúdový motor Garret TFE731-221 s ťahom 15,57 kN

Výkony[upraviť | upraviť kód]

  • Maximálna rýchlosť: 793 km/h
  • Maximálny dolet: 3 613 km
  • Akčný rádius: 380 km[6]
  • Dostup: 12 500 m
  • Stúpavosť: 25 m/s
  • Preťaženie: -3.9/+7.5 g[7]

Výzbroj[upraviť | upraviť kód]

  • 1× kanón DEFA kalibru 30 mm so zásobou 130 nábojov alebo 2× kanóny M3 kalibru 12,7 mm so zásobou 440 nábojov
  • 6 externých závesov s nosnosťou do 2 220 kg[8]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]