Boeing CST-100 Starliner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z CST-100 Starliner)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Starliner určený pre let Orbital Flight Test počas predletových príprav

Boeing CST-100 Starliner (Crew Space Transportation-100) je znovupoužiteľná kozmická loď vyvinutá spoločnosťou Boeing v rámci programu NASA Commercial Crew Program. Hlavnou úlohou kozmickej lode Starliner je doprava astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), kam má podľa kontraktu vykonať 2 až 6 pilotovaných letov, prípadne súkromnej vesmírnej stanice, ktorej príkladom je navrhovaná stanica spoločnosti Bigelow Aerospace.[1]

Starliner navonok vyzerá podobne ako Orion MPCV, kozmická loď vyvíjaná pre NASA spoločnosťou Lockheed Martin.[2] Samotná kapsula má priemer maximálne 4,56 m[3], čo je o trochu viac než mal veliteľský modul Apolla a menej ako Orion. Loď môže niesť až sedemčlennú posádku, ale kvôli obmedzenej kapacite amerického segmentu ISS bude dopravovať skôr štvorčlennú posádku a obmedzené množstvo zásob. Na obežnej dráhe bude môcť zostať pripojená ku stanici sedem mesiacov, pričom je koncipovaná ako znovupoužiteľná so životnosťou 10 letov.

V prvej fáze programu Commercial Crew, v roku 2010, dostal Boeing od NASA 18 miliónov dolárov na predbežný návrh lode.[4] V druhej fáze, v roku 2011, Boeing získal 93 miliónov na ďalší vývoj. Okrem CST-100 má NASA k dispozícii aj kozmickú loď Dragon 2 konkurenčnej spoločnosti SpaceX.

CST-100 je prispôsobená na vynášanie rôznymi nosičmi, a síce nosnými raketami Atlas V, Delta IV a Falcon 9. Pre prvý štart zvolil Boeing raketu Atlas V.[5]

Nepilotovaný skúšobný let kozmickej lode Starliner k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), označovaný ako Boeing Orbital Flight Test, úspešne odštartoval 20. decembra 2019. Testovať sa malo priblíženie a procedúry automatického spojenia s ISS, pričom loď mala zostať pripojená ku stanici 7 dní. Starlineru sa však nepodaril plánovaný zážih motora potrebný pre usadenie na obežnej dráhe a stretnutie s ISS. NASA a Boeing nakoniec rozhodli o predčasnom návrate lode po 2 dňoch letu. Následne sa odskúšal úplný návrat do atmosféry, pristátie na pevnine a záchranné postupy, ktoré bolo potrebné otestovať pred prvým pilotovaným letom. Počas celého skúšobného letu sa sledoval aj systém podpory života.[6][7]

Spoločnosť Boeing 6. apríla 2020 oznámila, že nepilotovaný skúšobný let Orbital Flight Test zopakuje, aby dokončila všetky úlohy letových skúšok a vyhodnotila výkon druhej lode Starliner. NASA návrh Boeingu akceptovala, pričom druhý nepilotovaný skúšobný let Boeing Orbital Flight Test 2 je predbežne naplánovaný na november 2020.[8]

Pilotovaný skúšobný let k ISS, označovaný ako Boeing Crewed Flight Test, je predbežne naplánovaný na rok 2021 a má trvať približne 6 mesiacov. K prvému pilotovaného letu Starlineru k ISS vyštartujú traja astronauti (Christopher Ferguson, Michael Fincke a Nicole Mannová).[9][10][11][12]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Boeing [online]. boeing.mediaroom.com, [cit. 2018-08-03]. Dostupné online.
  2. Denise Chow, SPACE.com Staff Writer. New Boeing Spaceship Targets Commercial Missions [online]. space.com, June 25, 2010 04:10pm ET, [cit. 2018-08-03]. Dostupné online.
  3. http://www.boeing.com/assets/pdf/defense-space/space/ccts/docs/CCDev2%20Boeing%20CST-100%20Overview.pdf
  4. Boeing [online]. boeing.mediaroom.com, [cit. 2018-08-03]. Dostupné online.
  5. Boeing [online]. boeing.mediaroom.com, [cit. 2018-08-03]. Dostupné online.
  6. MAJER, Dušan. Starliner k ISS nedoletí – v neděli přistává [online]. kosmonautix.cz, 2019-12-20, [cit. 2019-12-21]. Dostupné online.
  7. TASR. Vesmírna loď Starliner sa v sobotu nespojí s ISS. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-12-20. Dostupné online [cit. 2019-12-21].
  8. MAJER, Dušan. Boeing rozhodl: Starliner si zopakuje misi OFT [online]. kosmonautix.cz, 2020-04-07, [cit. 2020-04-27]. Dostupné online.
  9. MAJER, Dušan. Papírování odkládá první let Crew Dragonu [online]. kosmonautix.cz, 2018-10-04, [cit. 2018-10-06]. Dostupné online.
  10. Commercial crew demo missions manifested for Dragon 2 and CST-100 [online]. nasaspaceflight.com, [cit. 2018-08-03]. Dostupné online.
  11. Crewed Starliner test flight could slip to 2019 [online]. spacenews.com, 2017-09-27, [cit. 2018-08-03]. Dostupné online.
  12. BECKER, Joachim. CST-100 Boe-CFT [online]. spacefacts.de, [cit. 2018-08-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]