Centrálne sofijské haly
| Centrálne sofijské haly (Централни софийски хали) | |
| Centrálne haly | |
| krytá tržnica | |
 pohľad na centrálne haly zo severovýchodu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Sofia |
| Okres | Sofia |
| Mesto | Sofia |
| Rajón | Văzraždane |
| Súradnice | 42°42′00″S 23°19′18″V / 42,70000°S 23,32167°V |
| Rozloha | 3 200 m² |
| Autor | Naum Torbov |
| Štýl | secesia, neobyzantský |
| Vznik | 1911 |
| Výstavba | 1909 – 1911 |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Stav | zachovalý, reštaurovaný |
| Využitie | krytá tržnica |
  | |
| Wikimedia Commons: Central Market Hall in Sofia | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Centrálne sofijské haly (bulh. Централни софийски хали – Centralni sofijski chali),[1] je budova krytej tržnice, ktorá sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v Sofijskej oblasti v západnom Bulharsku.[2][3][4][4][5][1][6] Má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.[2][6][3][4]
Iné názvy[upraviť | upraviť zdroj]
Budova je známa aj ako Centrálne haly (bulh. Централни хали – Centralni chali),[2][3][4][6][7] Mestské haly (bulh. Градски хали – Gradski chali),[4] alebo len Haly (bulh. Халите – Chalite).[1]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Centrálne haly sa nachádzajú v centrálnej časti Sofie[2][3][5] v rajóne Văzraždane (bulh. Възраждане)[3] na križovatke bulváru Kňagiňa Marija Luiza (bulh. Княгиня Мария Луиза) a ulice Exarch Josif (bulh. Екзарх Йосиф).[3][4]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Budova bola postavená podľa projektu architekta Nauma Torbova.[2][6][1] Stavba prešla niekoľkými reštauráciami, pričom autormi poslednej reštaurácie, ktorá sa skončila v roku 2000 sú architekti Konstantin Antonov, Christo Gančev a Adriana Kantardžievová.[1][5] Ide o prvú veľkoplošnú budovu halového typu predurčenú ako miesto pre krytú tržnicu na území Bulharska.[2][6] Celková plocha budovy predstavuje až 3 200 m².[5] Na rozdiel od stredovekých krytých bazárov ide o budovu s jednotným vnútorným priestorom, ktorý nie je rozdelený stenami.[6]
Centrálne haly sú považované za jeden z najkrajších príkladov bulharskej architektúry z obdobia po oslobodení Bulharska[2][5] a zároveň za jeden z najlepších príkladov prevedenia bulharskej neobyzantskej architektúry zo začiatku 20. storočia.[1][6][5] Štýlom prevedenia je budova podobná neďaleko sa nachádzajúcej budove sofijských centrálnych minerálnych kúpeľov.[6]
Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]
Fasády budovy sú zhotovené podľa architektonických princípov európskej architektúry 19. storočia so silným vplyvom bulharského národného romantizmu.[2] Slohovo ide o secesné prevedenie neobyzantskej architektúry,[2][5] pričom zrejmé sú aj vplyvy neorenesancie (rady hlbokých okenných rámov),[2] ako aj dedičstva bulharskej stredovekej architektúry (horizontálne dekoratívne tehlové pásy).[2]
V centrálnej časti každej z fasád sa nachádza plytká nika, pričom v hornej časti západnej a východnej niky (nad vchodom do budovy) sa nachádza plastický reliéf zobrazujúci erb mesta Sofia obkolesený reliéfom s rastlinným motívom.[2][6][5] Tieto plastiky sú dielom kamenára Georgiho Kiselinčeva, ktorý ich zhotovil podľa projektu umelca Charalampiho Tačeva.[2][5] Nad nikou vo východnej hlavnej fasáde sa nad vchodom nachádza secesná hodinová veža.[2][6][5]
Hodinový mechanizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Hodinový mechanizmus vo veži bol vyrobený v roku 1911[5] a je dielom firmy H. Aron z berlínskeho Charlottenburgu.[5][7] Inštalovaný na budovu tržnice bol v roku 1915.[7] Mechanizmus bol s priamym pohonom a na hodinách sa nachádzali tri ciferníky. Priemer každého z ciferníkov bol 1,2 metra. Cena hodín bola 4200 levov. Pôvodný hodinový mechanizmus bol neskôr demontovaný (nevie sa však presne kedy) a nahradený novými hodinami.[7]
Pôvodný mechanizmus bol však reštaurovaný v rámci poslednej reštaurácie budovy a v súčasnosti sa nachádza exponovaný v priestoroch hlavnej haly.[5][7] Reštauráciu pôvodných hodín previedol hodinársky majster Todor Todorov v roku 2000.[7]
Interiér[upraviť | upraviť zdroj]
Interiér je riešený ako jednotný priestor s vnútornou sieťou ulíc a samostatne stojacimi stánkami.[2] Vnútorná konštrukcia je kovová podopieraná elegantne vyzerajúcimi stĺpmi,[2][5] ktoré vnútorný priestor rozdeľujú na tri lode.[5]
Ruiny antického mesta Serdica[upraviť | upraviť zdroj]
V rámci reštaurácie, ktorá prebehla na prelome 20. a 21. storočia boli objavené a odkryté časti antického mesta Serdica. Konkrétne ide o časť hradieb (z ktorých je dnes exponovaná 18 metrov dlhá časť) a zvyšky antických kúpeľov zo 4. storočia (pozostatky dvoch izieb, dva polkruhové bazény a inštalácie, konkrétne vykurovací systém, kanalizácia a systém rozvodu vody).[6][5] Zvyšky hradieb, ktoré boli objavené pochádzajú z viacerých etáp ich výstavby, nachádzajú sa tu hradby z 3., 4. a 6. storočia.[5] Ruiny sú dnes exponované a voľne prístupné.[6][5]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Budova bola postavená na mieste, kde sa v priebehu 19. storočia nachádzal tzv. piatočný trh, jedno z najväčších odkrytých trhovísk v Sofii, kde svoje produkty ponúkali prevažne obyvatelia okolitých dedín.[6]
Centrálne haly boli postavené v priebehu rokov 1909 – 1911.[6][1] Boli v tom čase najväčšou krytou sofijskou tržnicou[6] (a zároveň jednou z najstarších)[1] v ktorej sa nachádzalo až 168 stánkov, ktoré boli postavené trănskými majstrami. V tržnici sa predávalo predovšetkým mäso, ryby, mliečne produkty, ovocie, zelenina a iné potravinárske produkty. Nachádzala sa tu aj veľká chladiaca jednotka, ktorá mala celkovo 158 oddelení.[6]
Vo svojej pôvodnej budove so 168 obchodmi a stánkami tržnica fungovala do 40. rokov 20. storočia.[1] Následne bola budova niekoľkokrát reštaurovaná.[2] V roku 1955[3][4] bola budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku.[3][4][2][6]
Dôležitá reštaurácia prebehla počas 70. rokov 20. storočia. V rámci tejto rekonštrukcie bol kompletne prerobený interiér a z budovy sa stalo dvojposchodové nákupné centrum. Táto rekonštrukcia však čiastočne narušila jednotný vzhľad pôvodného otvoreného priestranstva.[6]
Posledná reštaurácia prebehla v rokoch 1988 – 2000.[1] V roku 2000 bola tržnica aj znovu otvorená, pričom masívna reštaurácia vrátila interiéru jeho pôvodnú atmosféru veľkoplošnej tržnice. V rámci tejto reštaurácie bol opravený aj hodinový mechanizmus vo veži nad východným vchodom do budovy. V rámci reštaurácie boli taktiež objavené a odkryté ruiny antického mesta Serdica.[6][5]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[6][3][4]
Budova bola vyhlásená v roku 1955 za kultúrnu pamiatku miestneho významu. Ako dôvod ochrany je uvedená architektonicko-staviteľská,[4][3] ako aj umelecká hodnota stavby. V roku 1998 bol štatút potvrdený. Dôvody ochrany ostali nezmenené.[3]
Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Centralni chali (bulh. Централни хали, doslova Centrálne haly),[3][4]
Gradski chali (bulh. Градски хали, doslova Mestské haly).[4]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
pohľad na budovu z východu -
pohľad na budovu zo severozápadu -
centrálne haly v noci -
centrálna časť západnej fasády s vchodom -
detailný pohľad na hodinovú vežu -
detailný pohľad na reliéf z fasády budovy predstavujúci erb Sofie -
detail výzdoby z fasády -
centrálne haly na historickej fotografii z roku 1912 -
interiér budovy
.jpg)
.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 122. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 12 – uni-ja. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104340. S. 4714. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l Наследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l mc.government.bg, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 52 – 53. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 336 – 337. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f IVANOV, Ivajlo. Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek. Sofia : Biko Bălgarija. 2014. 272 s. ISBN 9786199004821. S. 222. (po bulharsky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Centrálne sofijské haly
