Chan Jü

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Chan Jü

Chan Jü (čín. 韓愈, pchin-jin: Hán Yù; * 768 – † 824) bol čínsky filozof, praotec novokonfuciovstva, považovaný za obroditeľa a najväčšieho majstra čínskej prózy.[1]

Odmietal budhizmus a taoizmus, či vo všeobecnosti akékoľvek cudzie učenia, ktoré obviňoval z podvracania verejnej morálky.[2] Koniec života strávil vo vyhnanstve, kam ho poslal cisár Sien-cung (dynastia Tchang).[3]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  2. CHENG, Anne. Dějiny čínského myšlení. Preklad Helena Beguivinová; Olga Lomová, David Sehnal, Dušan Vávra. 1. vyd. Praha : DharmaGaia, 2006. 688 s. ISBN 80-86685-52-7. S. 390 – 391.
  3. KRÁL, Oldřich. Čínská filosofie : pohled z dějin. Vyd. 1. Lásenice : Maxima, 2005. 373 s. ISBN 80-901333-8-X. S. 286 – 292.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chan Jü