Preskočiť na obsah

Chrám svätého Juraja (Sofia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chrám svätého Juraja
Rotunda svätého Juraja
pravoslávny chrám
celkový pohľad na budovu z východu
Patrocínium: svätý Juraj
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Sofia
Okres Stoličný
Mesto Sofia
Rajón Sredec
Náboženstvo  
 - cirkev Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°41′49″S 23°19′22″V / 42,696861°S 23,322861°V / 42.696861; 23.322861
Výška
 - hlavnej lode 14 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
 - počet kupol 1
Výstavba prvá štvrtina 4. storočia
Dátum  
 - posvätenia 1999
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Map
Poloha v rámci Sofie (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Saint George Rotunda Church, Sofia
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Chrám svätého Juraja (bulh. Храм „Свети Георги“ – Chram „Sveti Georgi“)[1][2][3][4] ranokresťanský chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi zo začiatku 4. storočia, ktorý sa nachádza v meste Sofia v oblasti Sofia v juhozápadnom Bulharsku.[1][5][6][3]

Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[7][1][2]

Ide o najstaršiu celkovo zachovanú budovu v Sofii,[1][5] ktorá sa do súčasnosti využíva.[1] Chrám je postavený vo forme rotundy.[1][5][3] Je súčasťou archeologického komplexu Balkan. V chráme sa nachádza fresková výzdoba z niekoľkých historických období.[1][6]

Chrám je zasvätený svätému Jurajovi.[5]

Iné názvy

[upraviť | upraviť zdroj]
Schéma budovy

Chrám je známy aj ako Rotunda svätého Juraja (bulh. Ротонда „Свети Георги“ – Rotonda „Sveti Georgi“),[5] Chrám svätého Juraja Víťazného (bulh. Храм „Свети Георги Победоносец“ – Chram „Sveti Georgi Pobedonosec“),[6] alebo len Rotunda (bulh. Ротондата – Rotondata).[1][6]

Lokalita

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na východnú fasádu budovy

Chrám svätého Juraja sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v rajóne Sredec vo vnútornom dvore hotela Balkan.[2][7][6] Leží v najzápadnejšej časti archeologického komplexu Balkan.[1][6]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Celkový pohľad na archeologický komplex Balkan s Chrámom svätého Juraja v jeho západnej časti

Budova bola postavená v priebehu prvej štvrtiny 4. storočia.[1][5] v tzv. Konstantinovej štvrti antickej Serdiky počas panovania cisára Konštantína I. Veľkého, kedy bolo mesto v najväčšom rozkvete.[1][6] Komplex, ktorého bola stavba súčasťou vznikol pravdepodobne už v priebehu 2. storočia – 3. storočia.[5]

Presný pôvodný účel budovy nebol do dnešného dňa ustanovený, napriek tomu, že od začiatku 20. storočia na mieste prebehlo niekoľko archeologických prieskumov. Predpokladá sa však, že išlo buď o rímske termálne kúpele, alebo o martýrium (kultová budova slúžiaca na uchovávanie relikvií svätcov),[1][6][3] prípadne mauzóleum.[3] S teóriou, že by mohlo ísť o stavbu rímskych termálnych kúpeľov prišiel profesor Bogdan Filov, ktorého tím v priebehu archeologických vykopávok objavil pod podlahou stavby hypokaustálny systém.[6] Nie je vylúčené ani to, že išlo o termálne kúpele neskôr premenené na martýrium, alebo mauzóleum.[3]

Ešte koncom 4. storočia budova začala slúžiť v tej dobe novozavedenému náboženstvu – kresťanstvu, pričom sa využívala ako miesto, kde sa vykonávali krsty. V polovici 5. storočia bola pôvodná budova čiastočne poškodená (neporušená ostala centrálna rotundová časť) v dôsledku nájazdov Hunov.[6] Pravdepodobne v priebehu 6. storočia sa budova začala využívať ako kresťanský chrám.[1][6]

V roku 1353 bola budova poškodená v dôsledku silného zemetrasenia, pričom k poškodeniu došlo predovšetkým v priestore kupoly, ktorá sa čiastočne zrútila a neskôr bola obnovená.[6] V diele Vladislava Gramatika Razkaz za prenasiane na moštite na sveti Ivan Rilski ot Tărnovo v Rilskija manastir (bulh. Разказ за пренасяне на мощите на свети Иван Рилски от Търново в Рилския манастир, doslovne: Príbeh o prenose relikvií svätého Ivana Rilského z Tărnova do Rilského monastiera) z roku 1479 je Chrám svätého Juraja spomenutý ako metropolitný chrám.[1][6] Spomenutý je z dôvodu, že počas prenášania boli relikvie svätého Ivana Rilského v chráme po dobu jedného týždňa uložené. Gramatikovo dielo predstavuje najranejšie písomné svedectvo o existencii chrámu.[6]

V priebehu 16. storočia bol chrám premenený na mešitu.[1][6]

Po oslobodení Bulharska v roku 1878 bol jeho účel opätovne zmenený na chrám.[1] Budova však po oslobodení najskôr dočasne slúžila ako mauzóleum kniežaťa Alexandra I. Batenberga a neskôr sa využívala ako sklad.[1][6]

Po roku 1915 prebehli na budove čiastočné reštauračné práce.[1] V roku 1927 bola budova chrámu vyhlásená za národnú starožitnosť.[2] V rokoch 1952 – 1955 prebehol archeologický prieskum pri ktorom bola ustanovená architektonická schéma budovy.[1] V roku 1955 bol budove zároveň pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[2][7][2] V 70. rokoch 20. storočia prebehli na budove ďalšie reštauračné práce.[1]

V roku 1998 bola budova po dlhšej rekonštrukcii a reštauračných prácach obnovená a začala fungovať ako múzeum. V roku 1999 bol chrám slávnostne vysvätený. V roku 2010 sa Chrám svätého Juraja opätovne stal funkčným chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi.[6]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]
Detailný pohľad na tambur chrámu zakončený kupolou

Dnešný chrám bol súčasťou neskoroantickej verejnej budovy so zložitou a originálnou architektonickou schémou.[1][6] Budova je rotunda so symetrickou architektonickou schémou.[1] Celá budova (okrem základov) je postavená[1][5] z červených[5] tehál[1][5] spojených maltou.[1]

Ide o trojloďovú stavbu s kupolou.[5][3]v

Vchod do budovy je zo západnej strany[1] a ústil do jednej z hlavných ulíc antickej Serdiky.[5]

Z prvej západnej predsiene,[1] ktorá bola takmer elipsovitého pôdorysu z dôvodu existencie konch v jej severnej a južnej časti[3] a v súčasnosti je v ruinách sa prechádzalo do vestibulu s pôdorysom v tvare kríža. Priestor vestibulu bol v priebehu dejín niekoľkokrát prestavovaný. V južnom oddelení vestibulu bol postavený bazén.[1] Z vestibulu viedli dva klenuté vchody do priestoru druhej východnej predsiene, ktorá sa skladá z troch oddelení,[1][5] ktoré boli vzájomne prepojené.[5] Dve postranné oddelenia predsiene sú prepojené s bočnými loďami chrámu – južnou a severnou.[3][1] Východná predsieň bola predĺžením centrálnej chrámovej lode.[3] Obidve predsiene boli vo forme exonartexov.[1]

Južná aj severná loď sú vo východnej prepojené vchodmi s polkruhovými apsidami, ktoré tesne priliehajú k samotnej konštrukcii rotundy.[1][3] Bočné lode boli k budove pristavané neskôr, predpokladá sa, že v priebehu 6. storočia.[3]

Centrálna loď je takmer štvorcového pôdorysu, pričom vo východnej časti je ukončená apsidou, ktorá je taktiež štvorcová.[1][3] Vnútorné priestranstvo centrálnej lode je kruhové so štyrmi polkruhovými nikami v rohoch.[5] V jednej z ník sa nachádzal bazén.[1][3] Hlavná loď s kupolou dosahuje výšky 14 metrov.[5] Bola s bočnými loďami prepojená klenutými vchodmi.[3] Nad centrálnou loďou je na vysokom a širokom tambure postavená polosférická kupola.[1][3]

Priestor chrámu je osvetlený prostredníctvom mohutných okien, ktoré sa nachádzajú v severovýchodnej a juhovýchodnej časti budovy, ako aj v priestore tamburu.[1]

Pod podlahou chrámu sa nachádza vedenie tzv. pseudohypokaustu – teda rozvodného systému, ktorý pozostáva z radov klenutých tehlových tunelov, ktoré boli postavené za účelom ventilácie a hydroizolácie stavby.[1]

Fresková výzdoba

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na freskovú výzdobu chrámu

V chráme sa nachádza fresková výzdoba, ktorá bola zhotovená v celkovo piatich etapách, pričom až tri etapy pochádzajú z obdobia stredoveku.[1][6] Výzdoba z obdobia antiky bola zhotovená technikou al fresco, stredoveké maľby boli zhotovené zmiešanou technikou ktorá sa začínala technikou al fresco a dokončovala temperou metódou al secco.[1]

Prvá etapa

[upraviť | upraviť zdroj]

Fresky z prvej etapy pochádzajú zo 6. storočia. Ide o typickú rímsko-byzantskú freskovú výzdobu, ktorá pozostáva z rastlinných motívov. Fresky z tejto etapy sú svetlozelenej farby.[1][1][6]

Druhá etapa

[upraviť | upraviť zdroj]

Fresky z tejto etapy boli odkryté v priebehu reštauračných prác v 70. rokoch 20. storočia.[1] Ide o prvú z troch stredovekých etáp výzdoby chrámu. Fresky z tejto etapy pochádzajú z konca 10. storočia,[1][6] alebo začiatku 11. storočia. Vznikli pravdepodobne počas panovania cára Simeona I., Petra I., alebo Samuila, pričom táto éra je označovaná ako tzv. „zlatý vek bulharskej kultúry“ v období Prvého bulharského cárstva.[6]

Objavené boli na stenách pri základe kupoly.[1]

Ide o zobrazenia troch prorokov v celej veľkosti a nad nimi vlys,[6] kde je zobrazených osem monumentálnych figúr,[6][1] ktoré sú vysoké tri metre[1] a predstavujú letiacich anjelov,[6][1] čo je zriedka používaný motív, ktorý robí fresky z tejto etapy unikátnymi.[1] Zobrazení anjeli letia smerom na východ k oltárnemu priestoru chrámu.[6] Z tejto etapy pochádzajú taktiež fresky zhotovené vo vlyse v tambure. Tieto fresky zobrazujú šestnástich prorokov.[1]

Tieto zobrazenia sa vyznačujú krásou a pôvabom kresby, ako aj pestrým sfarbením.[1]

Tretia etapa

[upraviť | upraviť zdroj]

Fresky z tejto etapy pochádzajú[1][6] z druhej polovice[6] 12. storočia.[1][6]

Časť fresiek z tejto etapy sa nachádza vo vlyse, kde sú aj zobrazenia prorokov z predchádzajúcej etapy. Od starších fresiek sú oddelené pásom s nápisom v gréčtine. Predstavujú fragmenty scén z evanjelií.[1] Druhá časť fresiek z tohto obdobia sa nachádza nad vchodom do chrámu, pričom v tejto časti je zobrazená skupina piatich svätcov.[1]

Fresky z tejto etapy sa spájajú s vplyvom byzantskej maľby a to predovšetkým ich monumentalitou, pokojnou vážnosťou postáv, ich statickými pózami, ako aj plochejším spracovaním foriem a monochromatickým rozsahom.[1]

Štvrtá etapa

[upraviť | upraviť zdroj]

Fresky z tejto etapy pochádzajú z konca 14. storočia. Nachádzajú sa v priestore kupoly a pod ňou. Fresky v kupole sú od tých v podkopolovom priestore oddelené pásom s nápisom v bulharčine, ktorý predstavuje žalmy biblického kráľa Dávida. Fresky pod kupolou sú umiestnené vo vlyse a predstavujú zobrazenia dvadsiatich dvoch biblických prorokov v celej veľkosti, v antických odevoch a s veľkými zvitkami v rukách. Z tejto etapy pochádza taktiež zobrazenie Krista Pantokratora obklopeného štyrmi anjelmi a symbolmi evanjelistov.[1][6] Toto zobrazenie sa nachádza na vrchole klenby.[1]

Maľby z tejto etapy sú typickými predstaviteľmi bulharského výtvarného umenia 14. storočia, čo sa prejavuje predovšetkým dynamickými pózami, ako aj jasnou expresívnou kresbou.[1] Boli zhotovené po silnom zemetrasení v roku 1353, pri ktorom sa zrútila časť kupoly chrámu.[6]

Piata etapa

[upraviť | upraviť zdroj]

Posledná etapa pochádza zo 16. storočia[1][6] a obrazce z nej teda boli zhotovené potom, čo sa Sofia dostala pod osmanskú nadvládu a chrám bol premenený na mešitu. Z tohto obdobia sa zachovali fragmenty fresiek, ktoré sú zhotovené červenou farbou a predstavujú dekoratívne motívy.[6]

Relikvie svätého Juraja Najnovšieho Sofijského

[upraviť | upraviť zdroj]

V bulharskej národnej pamätí je chrám spojený s menom svätého Juraja Najnovšieho Sofijského, bulharského mučeníka, ktorý zahynul mučeníckou smrťou v roku 1530 a bol obyvateľmi Sofie pochovaný v priestore chrámu. Neskorší osud jeho pozostatkov nie je známy.[6]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[1][2][7]

Rok vyhlásenia: 1927 ako národná starožitnosť,[2] 1955 ako kultúrna pamiatka národného významu[2][7]

Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská, archeologická a umelecká hodnota budovy[2][7]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – Sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija", 2024. 704 s. ISBN 978-954-8104-43-2. S. 432 – 434.
  2. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Списък на НКЦ в област София град [online]. ninkn.bg, [cit. 2025-07-05]. Dostupné online.
  3. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 NIKOLOVA, Bistra. Pravoslavnite cărkvi prez bălgarskoto srednovekovie IX – XIV v.. Sofia : AKADEMIČNO IZDATELSTVO "Prof. MARIN DRINOV", 2002. 208 s. ISBN 954-430-762-1. S. 180 – 182.
  4. ↑ MAVRODINOV, Nikola. Starobălgarsko izkustvo – Izkustvoto na Părvoto bălgarsko carstvo. Sofia : Izdatelstvo "Iztok – Zapad", 2013. ISBN 978-619-152-186-9. S. 390 – 392.
  5. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar; TULEŠKOV, Nikolaj. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Izdatelstvo "Direct services", 2017. 180 s. ISBN 978-954-8931-51-9. S. 100.
  6. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud", 2017. 420 s. ISBN 978-954-8104-36-4. S. 338 – 340.
  7. 1 2 3 4 5 6 Наследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2025-07-05]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chrám_svätého_Juraja_(Sofia)&oldid=8057279“