Chrám svätého Juraja (Sofia)

	Chrám svätého Juraja
	pravoslávny chrám
	Chrám svätého Juraja
Štát	Bulharsko
Oblasť	Sofia
Okres	Sofia
Mesto	Sofia
Náboženstvo
- cirkev	Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice	42°41′45″S 23°19′22″V / 42,695851°S 23,322861°V
Výstavba	začiatok 4. storočia
	Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
	Wikimedia Commons: Saint George Rotunda Church, Sofia
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 42°41′45″S 23°19′22″V / 42,695851°S 23,322861°V

Chrám svätého Juraja (bulh. Храм „Свети Георги“ – Chram „Sveti Georgi“) je pravoslávny chrám vo forme rotundy postavený v období neskorej antiky nachádzajúci sa vo vnútornom dvore medzi budovami hotela Balkan a Prezidentským sídlom v meste Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku. Je to najstaršia dochovaná budova v meste a nachádza sa na úrovni niekoľkých metrov pod súčasnými sofijskými ulicami.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám je súčasťou väčšieho architektonického komplexu, ktorého zvyšky sú odkryté v okolí chrámu. Nachádzajú sa tam pôvodné antické ulice, základy veľkej trojloďovej baziliky ako aj viacerých verejných a obytných budov. Jedna zo starodávnych ulíc vedúcich okolo chrámu je viac ako 2000 rokov stará ulica antického mesta Serdika, ktoré kedysi stálo na mieste dnešného centra Sofie. Chrám svätého Juraja je jediná budova z komplexu, ktorá ostala zachovaná. Hlavná loď je kruhového pôdorysu s priemerom 10 metrov. Chrám má tri apsidy z ktorých dve sú klasického polkruhového pôdorysu a jedna (východná) má steny pravoúhle. Budova je postavená z červených pálených tehál.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Budova bola postavená v prvej polovici 4. storočia a jej pôvodný účel nie je úplne jasný, hypotézy však hovoria, že išlo buď o kúpele, ceremoniálnu sieň, alebo mauzóleum. Ako chrám začala budova slúžiť v 6. storočí a uchovávali sa v nej dlhú dobu relikvie významných svätých. V 16. storočí, kedy Sofia padla pod osmanskú nadvládu bol chrám zmenený na mešitu a vzácne vnútorné stenomaľby boli prekryté bielou farbou a následne rastlinnými motívmi. V polovici 19. storočia budovu opustilo islamské predstaviteľstvo a mešita mohla byť časom znovu zmenená na chrám. Najskôr po oslobodení fungovala dočasne ako mauzóleum Alexandra I. Batenberga, dokým nebola v Sofii postavená budova samotného mauzólea. V roku 1915 je z budovy odstránené všetko čo bolo pridané v čase, keď bol chrám zmenený na mešitu, minaret je zbúraný a sú obnovené aj stredoveké stenomaľby. V rokoch 1915, 1921 a 1932 prebiehal v budove historický a archeologický prieskum. Kompletná reštaurácia a rekonštrukcia prebehla ku koncu 80. rokov 20. storočia. Dnes budova opäť funguje ako pravoslávny chrám.