Chrám svätého Mikuláša Divotvorcu (Sofia)
Chrám svätého Mikuláša Divotvorcu | |
Ruský chrám | |
pravoslávny chrám | |
celkový pohľad na chrám zo severovýchodu
| |
Patrocínium: Svätý Mikuláš, arcibiskup z Myry, divotvorca | |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Sofia |
Okres | Stolična |
Mesto | Sofia |
Rajón | Sredec |
Náboženstvo | |
- cirkev | Ruská pravoslávna cirkev |
Súradnice | 42°41′45″S 23°19′45″V / 42,6957°S 23,3291°V |
Ďalšie údaje | |
- počet veží | 5 |
Architekt | Michail Timofejevič Preobraženskij |
Štýl | ruský štýl |
Výstavba | 1912 – 1914 |
Dátum | |
- posvätenia | 11. november 1914 |
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
Wikimedia Commons: Saint Nicholas Russian Church, Sofia | |
Webová stránka: podvorie-sofia.ru | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätého Mikuláša divotvorcu (bulh. Църква „Свети Николай чудотворец“ – Cărkva „Sveti Nikolaj čudotvorec“), známy aj ako Ruský chrám (bulh. Руската църква – Ruskata cărkva) je chrám Ruskej pravoslávnej cirkvi zo začiatku 20. storočia, ktorý sa nachádza v centre mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku.[1][2][3][4]
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[5][1]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám svätého Mikuláša divotvorcu sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia na bulváre „Car Osvoboditel“ (bulh. булевард „Цар Освободител“ – bulevard „Car Osvoboditel“, doslova bulvár Cára Osloboditeľa)[1] č. 3.[6][7] Chrám bol postavený na mieste bývalej mešity Saraj, ktorá bola zbúraná v období po oslobodení Bulharska.[8]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Ruská pravoslávna farnosť svätého Mikuláša divotvorcu bola v Sofii založená 2. septembra 1907.[9] Výstavba chrámu prebiehala v rokoch 1912 – 1914.[2][7] Výstavbu inicioval ruský cársky diplomat Dmitrij Konstantinovič Sementovskij-Kurillo.[7] Vysviacka prebehla 11. novembra 1914.[9]
Chrám bol postavený predovšetkým pre potreby členov ruskej imperiálnej diplomatickej misie, ktorá v tom čase sídlila v budove v tesnom susedstve chrámu,[2][3] ale aj pre ruských emigrantov v Sofii.[3] Pre potreby ruskej imperiálnej diplomatickej misie chrám slúžil do roku 1917, po tom to roku slúžil už len ruským emigrantom, ktorých v tom čase bolo v Sofii približne 3000.[9]
V rokoch 1921 – 1950 chrám spravoval ruský duchovný Serafim Sobolev, ktorý je pochovaný v krypte budovy.[9]
V roku 1945 prebehli reštauračné práce na freskovej výzdobe chrámu, ktorých sa podujal ukrajinský umelec Michail M. Malecki.[1] V roku 1953 sa chrám dostal pod správu Moskovského patriarchiátu.[9] V roku 1955 budova získala štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[5] V roku 1989 prebehli reštauračné práce na exteriéri budovy.[8]
21. septembra 2023 bol chrám dočasne zatvorený v dôsledku toho, že jej hlavný predstaviteľ archimandrita Vasian a ďalší dvaja duchovní boli vyhostení z územia Bulharska na základe podozrení bulharskej spravodajskej agentúry DANS, že predstavujú nebezpečenstvo pre národnú bezpečnosť[10][11] (tí istí predstavitelia boli už predtým vyhostení z územia Severného Macedónska). 10. novembra toho istého roku bol chrám opätovne otvorený, potom čo ruský patriarcha Kirill I. menoval nového predstaviteľa chrámu, ktorým sa stal protojerej Vladimir Timčuk.[10]
Charakteristika budovy
[upraviť | upraviť zdroj]Autorom projektu budovy je ruský architekt Michail Timofejevič Preobraženskij.[1]
Budova bola postavená v tzv. ruskom štýle. Ide o klasický typ eklektickej architektúry, ktorá bola typická pre výstavbu chrámov v Ruskom impériu v priebehu 19. storočia[1] (štýl sa používal predovšetkým v Moskve a bol odpoveďou na „európsky“ štýl sakrálnej architektúry, ktorý v tom období začal používať pri výstavbe chrámov v Petrohrade).[7] Tento štýl je typický napodobňovaním mnohých elementov ruskej sakrálnej architektúry zo 17. a 18. storočia, čo sa odráža aj na sofijskom Chráme svätého Mikuláša.[1][2][3] Ide predovšetkým o majolikové farebné elementy s rastlinnými motívmi.[3]
Nad centrálnou časťou naosu sa nachádza hlavná kužeľovitá kupola, obkolesená štyrmi menšími kupolami.[1][2][3] Všetky kupoly sú zakončené typickými cibuľovitými vežami, ktoré sú pozlatené.[2][3]
Netypicky sú postavené hlavné vchody do chrámu, ktoré sa nachádzajú pri južnej a severnej fasáde. Južný vchod do chrámu vedie z bulváru a bol určený pre bežné bulharské obyvateľstvo, zatiaľ či severný vchod sa nachádza v záhrade bývalej ambasády (v súčasnosti sa ruské diplomatické zastúpenia nachádza inde a záhrada slúži ako verejný park) a slúžil tak jej predstaviteľom. Naos tak predstavoval miesto, kde sa symbolicky stretávali predstavitelia dvoch ortodoxných slovanských národov.[8] Pred obidvomi hlavnými vchodmi sa nachádzajú portiky s mohutnými frontónmi.[1][2][4] Južný portikus je mohutnejší a väčší než severný.[4]
Krypta
[upraviť | upraviť zdroj]V chráme sa nachádza krypta v ktorej sa nachádza hrobka so sarkofágom s relikviami ruského svätca a liečiteľa, arcibiskupa Serafima Soboleva, ktorý bol známy pod pseudonymom Sofijský divotvorca.[2][3] Serafim bol obyvateľmi po dlhý čas považovaný za svätca aj keď nebol oficiálne kanonizovaný.[9] Ku kanonizácii došlo v roku 2016 pričom bol kanonizovaný hneď dvomi cirkvami a to Bulharskou pravoslávnou cirkvou a Ruskou pravoslávnou cirkvou.[3]
Výzdoba chrámu
[upraviť | upraviť zdroj]Fresková výzdoba
[upraviť | upraviť zdroj]Fresková výzdoba je zhotovená v monumentálnom štýle Moskovsko-jaroslavľskej freskovej školy 17. storočia.[1][2] Niektoré zdroje však uvádzajú, že sú zhotovené v mystickom štýle Novgorodskej freskovej školy.[7] Ich hlavným autorom je ruský umelec Vasilij Perminov,[8][7] ktorý pracoval aj na freskách v predsieni Chrámu svätého Alexandra Nevského.[7] Ďalším autorom fresiek je Nikolaj Rostovcev.[8]
Ikonostas a ikony
[upraviť | upraviť zdroj]V chráme sa nachádza majolikový ikonostas, ktorého štyri ikony sú presnou kópiou ikon kyjevského Chrámu svätého Vladimíra[1][2] (zhotovené v rokoch 1885 – 1896 ruským umelcom Viktorom Vasnecovom).[2] Hoci je v podstate celý chrám vrátane výzdoby zhotovený v moskovskom štýle, ikonostas samotný pripomína svojím zhotovením skôr duch pražskej a viedenskej secesie.[7] Ikony sú dielom zografov Michaila Nesterova, Ivana Ževeržejeva a Nikolaja Rostovceva.[8]
Významné ikony z majoliky sa nachádzajú vo vrchnej časti portikov nad južným a severným vchodom do chrámu. Nad hlavným južným vchodom sa nachádza ikona, ktorá zobrazuje Mikuláša z Myry, ikona nad severným vchodom zobrazuje svätého Alexandra Nevského.[7]
Zvony
[upraviť | upraviť zdroj]Chrámové zvony boli vyrobené v Rusku a boli chrámu darované ruským cárom Mikulášom II..[3][2]
Správa a spôsob obradov
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám je pod správou Moskovského patriarchiátu a liturgie sa v ňom slávia v starom štýle. Rovnako tak všetky cirkevné sviatky sú slávené starým spôsobom na základe juliánskeho kalendára, narozdiel od bulharských pravoslávnych chrámov v ktorých sa pre väčšinu sviatkov používa gregoriánsky kalendár.[2]
Zaujímavosť
[upraviť | upraviť zdroj]- Ruský chrám svätého Mikuláša divotvorcu je jediným chrámom v Sofii, ktorý má hlavný vchod z južnej a nie zo západnej strany.[4]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[5][6]
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota budovy, od roku 1988 aj umelecká hodnota budovy[5]
Oficiálny názov na zozname kultúrnych pamiatok: Ruska cărkva „Sveti Nikolaj čudotvorec“ (bulh. Руска църква „Свети Николай чудотворец“, doslovne Ruský chrám svätého Mikuláša divotvorcu)[5][6]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
celkový pohľad na chrám z juhovýchodu
-
pohľad na chrám zo severozápadu
-
pohľad na chrám zo severovýchodu
-
pohľad na chrám z východu
-
pohľad na apsidu vo východnej časti chrámu z juhu
-
pohľad na južný hlavný vchod do chrámu
-
pohľad na bočný vchod do chrámu v oltárnom priestore
-
detail z východnej fasády
-
detail z východnej fasády
-
pohľad k portálu južného vchodu
-
pohľad na severný vchod do chrámu
-
pohľad na chrám v noci
-
interiér chrámu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 10. REM – SON. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-32-6. S. 3907 – 3908.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija – Sofija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2017. 416 s. ISBN 978-954-8104-36-4. S. 279.
- ↑ a b c d e f g h i j KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 494 – 495.
- ↑ a b c d PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti Sofia. Sofia : Ciela, 2019. 304 s. ISBN 978-954-28-2959-1. S. 148 – 150.
- ↑ a b c d e f Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Списък на НКЦ в област София град [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Наследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2024-06-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinand, 2006. 496 s. ISBN 978-954-91694-3-0. S. 94 – 95.
- ↑ a b c d e f STANISHEV, Georgi. Architectural guide – Sofia. Berlin : DOM publishers, 2019. 320 s. ISBN 978-3-86922-657-6. S. 125.
- ↑ a b c d e f София Руската църква "Св. Николай Чудотворец" [online]. pravoslavieto.com, [cit. 2024-06-07]. Dostupné online.
- ↑ a b АНГЕЛОВ, Георги А.. "Голяма душевна радост". Руската църква в София отново отвори врати [online]. svobodnaevropa.bg, 2023-11-10, [cit. 2024-06-07]. Dostupné online.
- ↑ Руската църква в София затваря врати [online]. btvnovinite.bg, [cit. 2024-06-07]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Mikuláša Divotvorcu (Sofia)