Chrám svätého Spasiteľa (Nesebar)
| Chrám svätého Spasiteľa | |
| bývalý pravoslávny chrám | |
 pohľad ku kostolu z juhovýchodu z ulice nad kostolom
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Burgas |
| Okres | Nesebar |
| Mesto | Nesebar |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - pravoslávne kresťanstvo | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°39′34″S 27°44′04″V / 42,659306°S 27,734528°V |
| Dĺžka | 11,7 m |
| Šírka | 5,7 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 1 |
| Výstavba | 1609 |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: Church of the Holy Saviour, Nesebar | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätého Spasiteľa (bulh. Църква „Свети Спас” – Cărkva „Sveti Spas“), známy aj ako Chrám Povýšenia Pána (bulh. Църква „Свето Възнесение Господне” – Cărkva „Sveto Văznesenie Gospodne“) je bývalý pravoslávny chrám zo začiatku 17. storočia nachádzajúci sa v severnej časti historického centra mesta Nesebar v Burgaskej oblasti v juhovýchodnom Bulharsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky a je súčasťou Architektonicko-historickej rezervácie Nesebar.[1][2][3][4][5]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám Povýšenia Pána sa nachádza v severnej časti historického centra Nesebaru.[4]
Budova je jednoloďová s jednou apsidou a s dĺžkou 11,7 metra a šírkou 5,7 metra.[2][3][4] V minulosti sa po celej severnej strane chrámu tiahla úzka a dlhá predsieň, ktorá budovu rozširovala až na šírku 9,8 metra.[2][3][4] Fakt, že budova bola postavená v období osmanskej nadvlády sa prejavilo na výzore chrámu a to najmä v samotnej konštrukcii budovy, ktorá musela byť postavená podľa osmanských pravidiel pre pravoslávne chrámy čo znamenalo napríklad to, že jej východná fasáda musela byť napoly vkopaná do zeme.[1][2][3][4][5] Strecha budovy je sedlovitá z drevenej konštrukcie.[2][3][4]
Narozdieľ od vonkajšej výzdoby chrámu, ktorá v dôsledku výstavby v časoch osmanskej nadvlády prakticky neexistuje, je vnútorná výzdoba veľmi bohatá. Interiér chrámu je takmer celý bohato vyzdobený freskami, ktoré patria k najvýznamnejším predstaviteľom freskovej výzdoby v Bulharsku z obdobia 16. - 17. storočia.[2][3][4][5] Väčšina fresiek pochádza zo začiatku 17. storočia a sú dielom neznámeho autora.[3] Fresky zobrazujú predovšetkým scény zo života Ježiša Krista a svätej Bohorodičky.[3][4] Mnohé z fresiek však nie sú v dobrom stave a to predovšetkým fresky na južnej a severnej stene, ktoré sú takmer celkom zničené.[2] Na západnej stene sa v súčasnosti žiadne fresky nenachádzajú a nie je isté, či západná stena niekedy bola vyzdobená.[4]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Z pamätného nápisu nad južným vchodom do chrámu je známe, že budova bola postavená v roku 1609 počas pôsobenia metropolitu Cypriána z darov bohatého nesebarského občana.[1][2][3][4][5]
Dnes chrám funguje ako múzeum.[3]
Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]
- V kostole sa nachádzala náhrobná doska byzantskej princeznej Mataisy Kantakuziny Paleologiny, ktorá bola pôvodne v roku 1441 pochovaná v chráme svätej Sofie, ale náhrobná doska (dnes sa nachádza v nesebarskom archeologickom múzeu) bola neskôr prenesená nesebarským arcibiskupom do chrámu Povýšenia Pána.[2][3][4] Náhrobná doska bola ukrytá v podlahe chrámu.[3]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Pohľad na východnú zadnú fasádu chrámu -
Pohľad na južnú zadnú fasádu chrámu -
Detailný pohľad na apsidu
