Chrám svätej Bohorodičky Eleusy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 42°39′40″S 27°44′17″V / 42,661111°S 27,738056°V / 42.661111; 27.738056
Chrám svätej Bohorodičky Eleusy
bývalý ranokresťanský a pravoslávny chrám
NSB-2019-SvBogorodicaEleusa02.jpg
ruiny chrámu svätej Bohorodičky Eleusy
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Burgas
Okres Nesebar
Mesto Nesebar
Náboženstvo Kresťanstvo
 - pravoslávne kresťanstvo Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°39′40″S 27°44′17″V / 42,661111°S 27,738056°V / 42.661111; 27.738056
Dĺžka 28 m
Šírka 18 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
Štýl byzantský
Výstavba 6. storočie
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Legenda kosciol.svg
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Holy Mother of God Eleusa Church, Nesebar
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Chrám svätej Bohorodičky Eleusy (bulh. Църква „Света Богородица Елеуса”Cărkva „Sveta Bogorodica Eleusa“), známy aj ako Bazilika svätej Bohorodičky Eleusy (bulh. Базилика „Света Богородица Елеуса”Bazilika „Sveta Bogorodica Eleusa“) je bývalý ranokresťanský a neskôr pravoslávny chrám z obdobia neskorej antiky nachádzajúci sa na severnom okraji historického centra mesta Nesebar v Burgaskej oblasti v juhovýchodnom Bulharsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky a je súčasťou Architektonicko-historickej rezervácie Nesebar.[1][2][3][4][5][6]

Názov[upraviť | upraviť kód]

Výraz Eleusa je gréckeho pôvodu a preložiť by sa dal ako nežný/á. Doslovne by sa teda názov chrámu dal preložiť ako Chrám svätej Bohorodičky Nežnej.[2][6]

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Chrám leží takmer na pobreží v najsevernejšej časti poloostrova na ktorom sa nachádza historické centrum Nesebaru.[2][3][4][5][6]

Predpokladá sa, že ide o najstarší nesebarský chrám vôbec.[2][6]

Časť brehu pri bazilike sa zrútila do mora, čo spôsobilo aj zrútenie severnej lode a severnej časti centrálnej lode chrámu.[7][2][3]

Budova bola postavená ako trojloďová bazilika s tromi apsidami a narthexom.[2][3][4][5] Dĺžka budovy bola 28 metrov a jej šírka dosahovala až 18 metrov.[2][3][4][5] Na bočných lodiach chrámu sa tiež nachádzali malé apsidy a to dve na južnej a dve na severnej strane budovy.[2][3][4][5] V narthexe sa pri vykopávkach našlo päť pohrebných miest.[2][3]

V blízkosti ruín chrámu východne od apsidy sa našli pozostatky stredovekých hrobov z 15. storočia.[2]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Chrám bol postavený v období neskorej antiky v priebehu 6. storočia. čo je známe vďaka ražbe na tehlách, ktorá vyznačuje panovanie cisára Justiniána, ktorý vládol v rokoch 527 - 565.[8][2][3][4]

Chrám sa spomína ako monastier svätej Bohorodičky Eleusy v certifikátoch cára Ivana Alexandra zo 14. storočia.[9][2][3] Je teda zrejmé, že v tom čase bol chrám súčasťou kláštorného komplexu.[10][3]

V roku 1920 prebehol na mieste rozsiahly arecheologický prieskum.[2][3][4][5]

Dnes sú zvyšky budovy zakonzervovavné a čiastočne zreštaurované a patria k významným pamiatkam mesta.[2][3][4][5][6]

Zaujímavosť[upraviť | upraviť kód]

  • Predpokladá sa, že v chráme bola v období stredoveku uchovávaná ikona svätej Bohorodičky Eleusy, so strieborným kovaním, ktoré bolo vyrobené na objednávku Samuila, strýka cára Ivana Alexandra. Ikona sa neskôr nachádzala v chráme svätého Štefana a ešte neskôr bola premiestnená do Národného historického múzea v Sofii, kde sa nachádza dodnes.[2]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 67. (bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o opoznai.bg
  3. a b c d e f g h i j k l ancient-nessebar.com
  4. a b c d e f g h slanchev-bryag.info
  5. a b c d e f g pravoslavieto.com
  6. a b c d e biahtam.bg
  7. KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 67. (bulharsky)
  8. KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 67. (bulharsky)
  9. KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 67. (bulharsky)
  10. KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 67. (bulharsky)