Chrám svätej Sofie (Nesebar)
| Chrám svätej Sofie | |
| bývalý pravoslávny chrám | |
 celkový pohľad na centrálnu loď chrámu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Burgas |
| Okres | Nesebar |
| Mesto | Nesebar |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - pravoslávne kresťanstvo | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°39′33″S 27°44′10″V / 42,659139°S 27,736°V |
| Dĺžka | 25,5 m |
| Šírka | 20 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| Výstavba | 5. storočie |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Church of Saint Sophia in Nesebar | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätej Sofie (bulh. Църква „Света София” – Cărkva „Sveta Sofia“), známy aj ako Bazilika svätej Sofie (bulh. Базилика „Света София” – Bazilika „Sveta Sofia“), alebo Staré biskupstvo (bulh. Старата митрополия – Starata mitropolija) je bývalý pravoslávny chrám z 5. storočia nachádzajúci sa v historickom centre mesta Nesebar v Burgaskej oblasti v juhovýchodnom Bulharsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky a je súčasťou Architektonicko-historickej rezervácie Nesebar.[1][2][3][4][5][6][7][8]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Budova bola postavená na mieste, ktoré sa pokladá za stred antického Nesebaru[3][4][6][7] a je najväčšou kostolnou budovou v meste.[7]
Je postavená ako trojloďová bazilika s jednou polkruhovou apsidou. Z vonkajšej strany je budova trojstenná s nartexom a átriom. Bočné lode chrámu sú od centrálnej lode oddelené arkádovým stĺporadím. Na východnej stene chrámu nad apsidou sa nachádzajú tri arkádové okná a v apside je taktiež zachované štvorstupňové schodisko. Štítová strecha budovy sa nezachovala. Interiér chrámu bol v minulosti celý vymaľovaný maltou a pokrytý freskami.[3][4][6][7][8][8] Centrálna loď je širšia než bočné lode chrámu.[7] Dlážka bývala utvorená z mozaiky, vytvorenej z malých rôznofarebných kamienkov.[2][3][4][5][6][7] Dĺžka budovy dosahuje takmer 26 metrov[3][4][4][5][7] a šírka okolo 20 metrov.[4][4][5][6][7][8] Materiál použitý na výstavbu je kameň a tehly. Zvyšky budovy sú dobre zachovalé a je z nich jasne rozpoznateľný pôvodný vzhľad budovy.[7]
Chrám svätej Sofie je jedným z najstarších ranokresťanských kostolov na území Bulharska.[7]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Bazilika bola postavená na prelome 5. a 6. storočia.[1][2][3][4][5][6][7][8] Prvá stavebná úprava budovy prebiehala na prelome 6. a 7. storočia a v tomto období bola do stavby budovy pridaná mramorová doska s citátom zo Žalmu 102 z Biblie, ktorá ale pôvodne pochádza pravdepodobne z inej budovy, prípadne zo staršej nedochovanej časti chrámu.[2][4][6][7][8] Do dnešného vzhľadu bola budova upravená pri prestavbe v 9. storočí.[3][4][6][7][8]
V priebehu stredoveku chrám fungoval ako hlavný biskupský chrám metropolitnej eparchie so sídlom v Nesebare a fungoval ako rezidencia nesebarského metropolitu.[2][4][6][8]
V roku 1257 počas napadnutia mesta bol chrám vykradnutý benátskymi pirátmi pod vedením Giacoma Dora a pri tejto príležitosti boli ukradnuté relikvie svätých, ktoré boli odnesené najskôr do Carihradu a neskôr do kostola svätého Salvátora v Benátkach, kde sa dodnes nachádzajú.[1][2][5][6][7][8] Konkrétne sa jedná o telo svätého Teodora, ruka a čeľuste svätého apoštola Andreja, lebka svätého Sixta a ruka svätého Bartolomeja.[4][6][7][8]
V roku 1441 bola v kostole pochovaná byzantská princezná Mataisa Kantakuzina Paleologina, pričom nápis na jej náhrobnej doske sa zachoval až do súčasnosti a teraz sa nachádza v nesebarskom archeologickom múzeu.[6][7][8]
Bazilika svätej Sofie fungovala ako chrám do konca 18. storočia.[1][4][6][8]
Dnes patrí budova k jedným zo symbolov mesta Nesebar a je jednou z hlavných turistických atrakcií.[4][6]
Zaujímavosť
[upraviť | upraviť zdroj]- Hovorí sa, že v 18. storočí ku koncu obdobia osmanskej nadvlády sa Turci snažili premeniť na mešity čo najväčšie množstvo kresťanských svätostánkov a toto opatrenie sa malo týkať aj baziliky svätej Sofie v Nesebare. Protesty miestnych obyvateľov nepomohli, dátum na prestavbu bol určený a do mesta bol privezený materiál a pricestoval aj architekt, ktorý mal riadiť prestavbu. Noc pred plánovaným začatím prestavby sa zišli kresťanskí obyvatelia mesta a zbúrali strechu budovy. Týmto činom sa podarilo zastaviť prestavbu a obyvatelia dosiahli, že chrám takto ostal až do konca kresťanský.[8]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pohľad na baziliku svätej Sofie zboku -
Východná stena chrámu s apsidou -
Arkádová stena, ktorá oddeluje centrálnú loď od bočnej -
Pohľad na jednu z bočných lodí kostola -
Arkády chrámu -
Detailný pohľad na vrchnú časť východnej steny chrámu a apsidy
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 66. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f NIKOLOVA, Rumjana; GENOV, Nikolaj. България - позната и непозната. 2016. Sofia : Knigomania EOOD. 312 s. ISBN 9786191951130. S.133 - 134. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g ancient-nessebar.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o opoznai.bg
- ↑ a b c d e f peika.bg
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n abossakova.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p pochivka.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m zamoreto.com