Bocian okuliarnatý
| Bocian okuliarnatý | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Ciconia stormi (W. H. Blasius, 1896) | |
 Mapa rozšírenia bociana okuliarnatého Celoročný výskyt
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Bocian okuliarnatý (Ciconia stormi) je druh brodivca z čeľade bocianovité (Ciconiidae). Prvýkrat druh opísal nemecký vedec August Wilhelm Heinrich Blasius roku 1896 ako Melanopelargus episcopus stormi. Bocian okuliarnatý bol často považovaný za rovnaký druh ako bocian bielokrký (Ciconia episcopus), no v súčasnosti sú oba druhy považované za samostatné, pričom areály výskytu týchto druhov sa krížia. Bocian okuliarnatý sa vyskytuje v Indonézii na ostrove Borneo a na juhovýchodnej Sumatre, zriedka sa objavuje tiež na Malajskom polostrove alebo v Thajsku. Čo do počtu jedincov patrí bocian okuliarnatý medzi najviac ohrozené druhy bocianov na svete.[1] Na Malajskom polostrove je populácia odhadovaná na 150 vtákov, na Kalimantane a Sumatre pod 250 jedincov. Celková veľkosť populácie bola odhadnutá na 400 – 500 jedincov, z toho asi 260 – 330 dospelcov. Trend celkovej populácie je klesajúci.[2] Hlavným dôvodom tohto poklesu je strata prirodzeného prostredia. Len medzi rokmi 1985 – 1997 došlo k zničeniu jednej štvrtiny lesov na Kalimantane a od roku 1985 zmizlo takmer 30 % pôvodných lesov na Sumatre. Dôvodom je predovšetkým ťažba dreva a uvoľňovanie pôdy pre pestovanie paliem olejových (Elaeis guineensis). V menšej miere sa objavuje tiež lov. Ako chránený druh je bocian okuliarnatý hodnotený v Indonézii, Thajsku a v Sarawaku, ale skutočné vymáhanie ochrany alebo ochranné akcie nie sú realizované. Bocian okuliarnatý sa ale vyskytuje vo viac ako desiatich chránených areáloch. Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) druh hodnotí ako ohrozený.[1][2]
Bocian okuliarnatý dosahuje výšku 75 – 91 cm. Sfarbenie je na hrudníku, chrbte, krídlach a korune čierne, na krku, šiji a bruchu biele. Okolo očí sa rozprestierajú výrazné žlté kruhy. Zobák je červený,[3] tiež končatiny majú matne červené sfarbenie. Neobjevuje sa výrazný sexuálny dimorfizmus, aj keď samce bývajú pravdepodobne o niečo väčší ako samice. Bocian okuliarnatý sa vyskytuje v pôvodných hustých močaristých alebo riečnych lesoch. Žije prevažne samotársky. O rozmnožovaní existuje dosiaľ len málo informácií. Prvé hniezdo tohto druhu bolo objavené v Thajsku 27. septembra 1986. Mláďatá sa vykľuli asi 21. až 24. októbra, ale 22. novembra bolo hniezdo zničené jedným dedinčanom. Druhé známe hniezdo bolo nájdené na juhu Sumatry v oblasti Sembilang 26. apríla 1989, pričom bolo získané jedno vajce bielej farby (ktoré sa dnes nachádza v Bogorskom muzeu). Rodičia mláďatá kŕmili niekoľkokrát denne rybami, žabami a červami.[1] Očakáva sa, že mláďatá sú schopné lietať po asi 90 dňoch.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c HANCOCK, James; KUSHLAN, James A.; KAHL, M. Philip. Storks, Ibises and Spoonbills of the World. [s.l.] : A&C Black, 2010. 385 s. ISBN 978-1-4081-3499-3. Kapitola Storm's Stork. (po anglicky)
- ↑ a b BirdLife International 2017. Ciconia stormi (amended version of 2016 assessment). The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T22697685A110066434. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2017-1.RLTS.T22697685A110066434.en. Downloaded on 17 November 2019.
- ↑ a b Storm’s stork [online]. Arkive, [cit. 2019-11-18]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bocian okuliarnatý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Bocian okuliarnatý
