Cirkevný odev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Čierne solideo

Cirkevný odev je odev, ktorým sa vyjadruje príslušnosť alebo postavenie v nejakej cirkvi.

Katolícka cirkev[upraviť | upraviť zdroj]

V katolíckej cirkvi nosia cirkevný odev cirkevní hodnostári, klerici (s nižšími aj vyššími sväteniami) alebo zasvätené osoby. Delí sa na liturgický a neliturgický.

V rímskokatolíckej cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

V rímskokatolíckej cirkvi je neliturgickým odevom je habit (podľa neho sa identifikuje príslušnosť k danému rehoľnému inštitútu) alebo reverenda (čierny neliturgický odev kňazov siahajúci po členky), prípadné civilný odev - rímska košeľa s kolárikom. Liturgický odev je alba, štóla, superpelíca, rocheta, mitra, dalmatika, ornát apod.

U cirkevných hodnostárov je reverenda upravená „odznakmi“, ktoré ukazujú, aký post zastáva daná osoba. Biskup nosí reverendu lemovanú fialovou farbou s fialovým cingulom, kardinál červenou. Táto reverenda u biskupa alebo kardinála môže byť celá v danej farbe. Pápež nosí reverendu bielej farby s bielym lemovaním.

Jediným liturgickým a aliturgickým odevom je u biskupov (prípadne u rehoľníkov) pokrievka hlavy tzv. solideo (prekl. jedine Bohu). Z hlavy sa dáva dole iba pri slávení Eucharistie.

V gréckokatolíckej cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

V gréckokatolíckej cirkvi sú neliturgickými odevmi podriasnik, riasa, mantia, skufia, kamilavka, klobuk (kamilavka so šlemom). Rehoľníci a rehoľníčky zvyknú nosiť habit, podobne ako je to v latinskej cirkvi.

Liturgickými odevmi sú u diakona stichár, narukávniky, orár; u kňaza: stichár (podriznik), epitrachil, pás (pojas), narukávniky, nábederník, felón a u biskupa: stichár, epitrachil, pás, narukávniky, sakkos, nábederník, omofor. Okrem toho si biskup pri liturgických úkonoch oblieka ešte mantiu a berie na seba kríž, panagiu, mitru a nosí biskupskú berlu. Biskup si pri niektorých liturgických sláveniach berie namiesto sakosu felón a namiesto mitry kamilavku. Liturgické odevy nosia aj klerici s nižšími sväteniami (čtec stichár, poddiakon stichár, orár, pás).

V letnično-charizmatických cirkvách[upraviť | upraviť zdroj]

V letnično-charizmatických cirvách kazatelia a kazateľky špeciálny cirkevný oddev nenosia. Zvyčajne majú oblečený oblek, prípadne iné slušné, zväčša konzervatívne oblečenie.

Evanjelická cirkev a.v.[upraviť | upraviť zdroj]

V Evanjelickej cirkvi ide najmä o dva hlavné kusy odevu a tými sú luterák (talár) a kamža (alba), prípadne biret, podľa potreby. Nie sú civilným odevom a nemajú sa používať mimo Služieb Božích a úkonom s nimi spojenými. Kamža sa na luteráku smie používať výhradne v chráme, no samotný luterák sa môže za určitých okolností používať aj mimo chrámu - napríklad keď farár zastupuje cirkev na verejnosti. V niektorých cirkvách (napr. v Škandinávii a Pobaltí) sa používa alba, štóla a ornát.

Luterák / Talár[upraviť | upraviť zdroj]

Luterák je dlhé čierne rúcho s čiernym zamatovým golierom. Zakrýva telo od krku až po nohy a má dlhé rukávy. Na luteráku nesmú byť žiadne ozdoby, gombíky na zapínanie musia byť čierne. S pod čierneho zamatového goliera visia dve biele tabličky z plátna, ktoré taktiež nesmú mať žiadnu ozdobu, je povolený len biely vyšitý krížik. Samotný luterák - bez kamže sa používa na pohreboch, počas adventu, pôstu, pašiových Bohoslužbách a Nedele pokánia. Čierny dlhý luterák má symbolizovať prikrytie naších hriechov a slabostí.

Tabličky[upraviť | upraviť zdroj]

Tabličky sa vyvinuli z goliera a v 19. storočí nabrali svoj význam. Ich symbolickou úlohou je pripomínať dve tabule Božích prikázaní. Nemali by byť zdobené čipkou alebo extravagantnou výšivkou.

Kamža / Alba[upraviť | upraviť zdroj]

Vyvinula sa zo spodnej časti odevu - tuniky, používanej v dobe vzniku kresťanstva v grécko-rímskom svete. Kamža sa nosí na luteráku a používa sa výhradne v chráme. Je z bieleho plátna, avšak nikdy z čipky alebo záclonoviny. Je bez rukávov a mala by byť čo najjednoduchšia, približne o 20cm kratšia, než luterák. Požívajú ju farári, námestní farári, seniori alebo biskupi. Diakoni ju nepoužívajú. Je obradným rúchom pre všetky nedele a sviatky na hlavných Bohoslužbách, okrem vyššie uvedených (obdobie pôstu, pohreby, advent, nedele pokánia), kedy sa používa samotný luterák. V Sliezskej cirkvi evanjelickej a. v., Luteránskej evanjelickej cirkvi a.v. v ČR a v Evanjelickej cirkvi a.v. v Poľsku sa na kamži používajú farebné liturgické stuhy, čo ale nie je praktikou na Slovensku. Belosť kamže má symbolizovať radosť, kresťanskú vieru, Spasiteľa, ktorý sa ako vzkriesený zjavil taktiež v bielom rúchu - tunike, taktiež symbolizuje nový život človeka očisteného od hriechov skrz obetu Ježiša Krista.

Baret[upraviť | upraviť zdroj]

Baret je pokrývka hlavy z čiernej zamatovej látky. Používa sa k luteráku mimo chrámu, podľa potreby (vonkajšie elementy -počasie). Zatiaľ čo kamža sa mimo chrámu nenosí. Je to štvorrohá pokrývka hlavy.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. FILO, Július. Agenda Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku [online]. synoda Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, 1995, [cit. 2019-04-14]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]