Csesznek (obec)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°21′19″S 17°52′53″V / 47,35528°S 17,88139°V / 47.35528; 17.88139
Csesznek
obec
Csesznek - Castle.jpg
hrad nad obcou Csesznek
HUN Csesznek COA.jpg
Erb
Štát Maďarsko Maďarsko
Župa Vesprémska župa
Obvod (Kistérség) Zirc
Súradnice 47°21′19″S 17°52′53″V / 47,35528°S 17,88139°V / 47.35528; 17.88139
Rozloha 24,20 km² (2 420 ha)
Obyvateľstvo 519 (1. január 2011)
Hustota 21,45 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 8419
Tel. predvoľba 88
KSH 24642
Hungary physical map.svg
Red pog.svg
Wikimedia Commons: Csesznek
Štatistika: www.ksh.hu
Webová stránka: www.csesznek.hu

Csesznek (slov. Česnek, chorv. Česneg, nem. Zeßnegg) je obec v západnom Maďarsku v Bakonskom lese vo Vesprémskej župe v obvode Zirc, známa svojim stredovekým hradom. V roku 2011 tu žilo 519 obyvateľov. V roku 1263 sa stal jeho vlastníkom barón Jakub Česnegi, hlavný župan Trenčianskej župy a Česnegiovci.

Názov pochádza buď zo starosrbochorvátskeho/slovanského slova čes(t)nik (dnes to slovo znamená hlavnú mužskú osobu na svadbe, kedysi malo iný význam), alebo zo slovenského ščästnik (dnes by to slovo znelo šťastník; od slova šťastie).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi rokmi 1326 a 1392 bola obec spolu s hradom kráľovským majetkom, pokiaľ ju kráľ Žigmund Luxemburský nevenoval rodine Garaiovcov, keď sa uzmierili na Macsó Bana. V roku 1482 Garaiovci v mužskej línii vymreli a kráľ Matej Korvín dal hrad do správy Zápoľským. V roku 1527 panstvo po vpáde Turkov, keď sa Zápoľskí dostali do kráľovej nemilosti, prevzal hrad barón Balint Török. Počas 16. storočia bol Csesznek striedavo v držbe rodín Csabayovcov, Szelestényovcov a Wathayovcov. V roku 1561 jeden zo správcov, Vavro Wathay úspešne odolal tureckému obliehaniu. Tým sa podarilo hrad dobyť v roku 1594, no nie nadlho, keďže v roku 1598 ho v Rábskej kampani oslobodili uhorské vojská. V roku 1635 hrad s dedinami kúpil Daniel Esterházy a odvtedy bol Csesznek majetkom Esterháziovcov až do roku 1945.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]